Dlhodobá škandalizácia jeho osoby sa podpísala aj pod to, že vážne koketuje s myšlienkou odísť od herectva. Aj keď o súkromí rozpráva nerád, nám doň dovolil aspoň čiastočne nahliadnuť. Čo ho najviac trápi, teší, na čo je najviac hrdý i aké vzťahy má so svojimi bývalými manželkami. O tom sme sa porozprávali s vynikajúcim slovenským hercom, Štefanom Skrúcaným.
Keď sme sa bavili včera na Producentskej párty, vraveli ste, že čakáte, že vaša hviezdna chvíľa ešte príde, ale že by to malo byť v celkom inej oblasti. Môžete prezradiť niečo viac?
- Je to ešte veľmi predčasné, ide o oblasť poľnohospodárstva, o zelenú technológiu - mikrobiologického hnojivá. Je to slovensko-maďarský vynález. S priateľmi sme založili firmu a dúfame, že sa nám podarí preraziť v zaujímavých zahraničných destináciách.
Čo vám to napadlo začať podnikať v poľnohospodárstve?
- Asi je to aj istou únavou z mojej profesie a dlhodobej škandalizácie mojej osoby. Už sa mi nechce bojovať s bulvárom. Budem s ním bojovať už len na súde, a to dotiahnem do konca! Ale inak som už z tejto "poľovačky" na moju osobu naozaj unavený. Chcem mať pokoj a byť niekde v zahraničí, kde je stále teplo.
Naozaj?
- Aspoň sa o to pokúsim. Je to na veľmi dobrej ceste, ale ešte by bolo predčasné o tom hovoriť, pretože je to beh na dlhé trate a ja si už trošku pripadám ako agent s teplou vodou. O muzikáli Sexmisia už totiž hovorím pol roka a ešte stále nemáme uzavretých investorov, potom budem 3 roky rozprávať o podnikaní a nič z toho nebude... Takže v tejto chvíli to môžem prezentovať iba ako moju snahu byť nezávislý, alebo nebyť závislý na mojom pôvodnom povolaní a slovenskom šoubiznise. Lebo ten už dnes nie je o kvalite a talente.
Šoubiznis a bulvár, ktorý s ním ide ruka v ruke, vám teda znechutil vaše remeslo?
- Áno, a nielen mne. Napríklad môj mladší syn, ktorý je veľký talent a vždy chcel ísť v šľapajach Zuzky a mňa, to prehodnotil, pretože nechce byť "fackovací panák" - podobne ako sa to stalo mne.
Predpokladám, že deti ten "cirkus" okolo vás nesú ťažko...
- Vraví sa, že zvyknúť sa dá aj na šibenicu. Keď sa mi stala tá nešťastná dopravná nehoda, mal som prvé týždne pocit, že nemôžem vyjsť na ulicu, že sa nemôžem ukázať medzi ľuďmi a že jediný spôsob mojej existencie je možný v zahraničí, kde ma nikto nepozná. Postupne som sa s tým vysporiadal a snažil som sa urobiť všetky kroky, aby som sa mohol komukoľvek smelo pozrieť do očí. Mám dobré vzťahy so všetkými ľuďmi, ktorí boli do tej tragédie zainteresovaní. Postupne som zistil, že sa dá existovať, aj keď vás škandalizujú - veď kto tu dnes nemal škandál? A keď hovoríme o tzv. sexuálnych škandáloch, stačí sa pozrieť na Berlusconiho či českého expremiéra Topolánka, ale aj mnoho ďalších. Takže toto už vôbec neriešim. Jediné, čo riešim, sú moje deti a moja rodina v Trenčíne, ktorých to vždy raní viac ako mňa. Na mne v tejto chvíli nezáleží, ja mám už za tie roky relatívne hrubú kožu, čo sa týka mediálnych otrasov a narážok. No boli chvíle, keď môj mladší syn nechcel ísť preto ani do školy. A toto sú situácie, pre ktoré chcem boj s bulvárom doviesť do spravodlivého konca.
Zdá sa, že nad svojou situáciou máte nadhľad. Skutočne sa s tým dá naučiť žiť?
- Úplne sa to nedá. Ak mám byť úprimný, v čase, keď sa o mne písalo najnegatívnejšie, tak som si vždy v noci pozrel, čo sa na druhý deň vyjde a musel som si vziať tabletku na spanie...
Vedeli by ste si svoj život predstaviť úplne bez divadla?
- Nemám rád také silné vyjadrenia, ako urobili niektorí moji kolegovia, keď odišli do vysokej politiky a povedali, že divadlo je pre malé deti. Myslím, že to bola predčasná "evakuácia", resp. radosť. (úsmev) Herectvo je moje remeslo, je to práca, ktorú mám vyštudovanú a ktorú robím rád. No nie za každú cenu...
Čo vás životné skúsenosti naučili?
- Napríklad to, že človek je, bohužiaľ, celý život samotár. Tak ako sa rodí a zomiera sám, tak aj v živote niekedy dospeje k poznaniu, že veriť môže iba sebe. Aj v dlhoročných vzťahoch a priateľstvách sa môže vyskytnúť problém, pre ktorý sa vzťahy rozpadnú a človek ostáva sám.
Takže vám v živote chýba...
- ... priateľ. Skutočný priateľ. Mám veľmi veľa kamarátov, no priateľa žiadneho. Je veľmi ťažké určiť hranicu, kde sa končí kamarátstvo a začína priateľstvo. V mojom živote boli len 2 ľudia, ktorí k tomu mali veľmi blízko a je zvláštne, že obaja zomreli. Či už to bol Paľo Juráň, alebo Stano Radič.
Čo mali vzťahy s Paľom Juráňom a Stanom Radičom navyše, že ste ich považovali za priateľov?
- To sa slovami opisuje veľmi ťažko. Bolo to vnútorné spojenie mysle, duše, schopnosť pozerať sa na veci okolo seba veľmi podobnou optikou. Navyše to boli aj veľmi vtipní a inteligentní ľudia, na ktorých som sa mohol kedykoľvek spoľahnúť. Lebo človek je neraz v životnej situácii, keď sa niekomu potrebuje vyrozprávať a očakáva, že ho ten druhý nielen vypočuje, ale možno mu aj povie svoj názor. Ich názory boli naozaj relevantné, mali hlavu a pätu. Poviem vám jeden z príkladov. Keď sa mi stala tá dopravná nehoda, bol piatok v noci. Hneď v sobotu ráno za mnou prišiel Stano Radič a on mi prvý vnukol myšlienku okamžite osloviť rodinu pozostalých. To bola vec, ktorá by mi možno v tom šoku nenapadla. Tam sa začala komunikácia, ktorá mne samému pomohla trocha sa pozviechať a ustáť to. Vedomie, že mi odpustili, bolo pre mňa nesmierne dôležité.
Keď sa človeku stávajú opakované veci, vraj sa treba zamyslieť, čo ho nimi chce osud naučiť. Vám odišli obaja dôležití priatelia...
- Jedna známa mi napísala - koho Pánboh miluje, toho krížom navštevuje. Podľa mňa je táto teória, že pán Boh človeka skúša, veľmi rozporuplná. Ak by som aj pristúpil na teóriu organizácie našich životov z vyššieho princípu alebo sfér, som presvedčený, že je v našej moci minimálne korigovať to tak, aby sme to mali vo vlastných rukách aspoň čiastočne. Nie som celkom stotožnený s teóriu o pastierovi a ovečkách - vy sa o nič nestarajte, nevzdelávajte sa, nič neriešte a všetko bude tak, ako vám poviem ja. Toto vyhovuje politikom a ortodoxným náboženstvám. Pri všetkej úcte, teória o ovečkách z nás robí odovzdaných hlupákov.
Aká životná filozofia je pre vás najprijateľnejšia?
- Je to zvláštne, ale stále sa mi páči motto: "Keď nejde o život, ide o ho..o." A v poslednom období, keď pozerám televíziu, sa stotožňujem s ďalšou Werichovou teóriou – "To je blbý, to se bude líbit." S prekvapením som totiž zistil, že keď sa na niečo pozriem a mám pocit, že je to zlé, tak je vysoko pravdepodobné, že sa to bude masám páčiť.
Aký je podľa vás život?
- Krásny a taký akurát. Mám ho rád so všetkými jeho sínusoidami, pretože si myslím, že by nebolo nič nudnejšie ako bezproblémový, sterilný, "úžasný" život. Patria k nemu víťazstvá i prehry.
Čo vás vo vašom živote najviac teší?
- Ľudia a vzťahy. Podstatnou vecou v živote sú pre mňa moje deti a vzťahy s nimi. Samozrejme, aj so všetkými ľuďmi, ktorí sú či boli súčasťou môjho života. Nikdy nepálim mosty a nelámem palicu nad žiadnym vzťahom. Hoci to môže po masívnej bulvarizácii mojej osoby tak vyznievať, myslím si, že moje vzťahy s deťmi sú v poriadku - máme sa radi. A to sa týka aj vzťahov s mojimi bývalými manželkami - snažím sa, aby bola naša komunikácia čo najnormálnejšia a uvedomujem si, že v tejto situácii je jediným liekom na všetko čas. Takže v istom zmysle pokojne a pokorne vyčkávam, kým sa zas dá všetko do normálnych koľají.
Keď sme pred 5 rokmi robili rozhovor, končil sa vašou vetou, že si neviete predstaviť, že by ste mali vedľa seba partnerku, ktorá by mohla byť spolužiačkou vašej dcéry Lindy. Prekvapili ste potom sám seba?
- Áno, človek naozaj nemá nikdy hovoriť nikdy. No myslím si, že k životu patrí aj to, aby človek vedel svoje názory korigovať a priznať si chybu. Až neskôr som pochopil, že fyzický a mentálny vek môžu byť dve rozdielne veličiny. Stretol som už 60-ročného človeka s názormi pubertiaka, ale aj 20-ročného so zrelými názormi na život. To som predtým nevedel.
Keď aféra s Dominikou praskla, narobilo to v spoločnosti riadny "humbug". Čo to narobilo s vami?
- Bola to taká "pecka", že za normálnych okolností takýto vzťah nemôže vydržať. Ešte doteraz o tom nerád rozprávam a ste prvá, komu o tom hovorím aspoň v náznakoch, no nechcem svoje súkromie pretriasať na verejnosti. Nie preto, že by som s tým nebol vyrovnaný. Robím to aj s ohľadom na moje deti. Chce to skrátka čas.
Vaše deti zrejme museli práve pre všetky tieto pretriasané udalosti predčasne dospieť...
- Žiaľ, v posledných rokoch dostali asi riadny "preplesk" a skutočne rýchlu akceleráciu do dospelosti. No vždy sme sa ich so Zuzkou snažili vychovávať ako slušných ľudí, ktorí by mali ctiť hlavne dobré medziľudské vzťahy. Myslím, že sú to veľmi rozumné bytosti, stojace oboma nohami na zemi, ktoré vedia rozoznať a posúdiť úprimnosť, faloš, pretvárku, rozoznať dobrých ľudí od tých ostatných. Ľudsky sú to kvalitné bytosti. A to mi robí najväčšiu radosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
