Eric Bana - austrálsky herec, vlastným menom Eric Banadinović, známy z filmu Trója v úlohe Hectora, si stihol v tomto roku zahrať vo viacerých filmoch - v sci-fi filme Star Trek si zahral postavu Nera, v komédii Funny People postavu Clarka a nakoniec vo veľkom filmovom príbehu lásky Žena cestovateľa v čase si zahral v hlavnej úlohe Henryho - cestovateľa v čase. Eric Bana je už niekoľko rokov ženatý s austrálskou novinárkou Rebeccou Gleeson, s ktorou má syna Klausa (nar. v r. 1999) a dcéru Sophiu (nar. v 2002).
Myslíte si, že film Žena cestovateľa v čase opisuje skutočnú a trvácnu lásku? Ako sa vám to páčilo?
- Páčil sa mi fakt, že vo filme išlo o zmes vecí, ktoré dokážu ľudí doviesť až do šialenstva. Napríklad neopätovaná láska a na druhej strane šťastný pár, ktorý si vychutnáva ozajstnú a skutočnú lásku. Nepamätám sa na príbeh respektíve film, ktorý by tieto dva aspekty spojil.
Chémia medzi vami a vašou filmovou partnerkou vo filme funguje neuveriteľne. Vedeli ste už pred natáčaním, že z vás bude taký neuveriteľný pár?
- Ja som vedel hneď od začiatku, že sa mi s Rachel bude dobre spolupracovať. Ale to ešte nič neznamená. Ide len o to, že naša každodenná práca tým bude ľahšia. Existuje však množstvo príkladov dvoch ľudí, ktorí v bežnom živote spolu vychádzajú perfektne, ale na filmovom plátne práve tá chémia nefunguje. A viem zase o ľudoch, medzi ktorými to v bežnom živote neiskrí, ale vo filme to vyzerá akoby boli párom odnepamäti. My s Rachel máme šťastie, že si rozumieme aj mimo natáčania, ale tiež si uvedomujeme, že to nezávisí len od nás. Je tiež na divákovi, ako film prijme a ako prijme filmovú dvojicu.
Zdá sa, že v tomto filme ste museli stále meniť kostýmy.
- Skutočne? Nevšimol som si to... Všímal som si skôr garderóbu svojej partnerky - Rachel McAdams.
A možno to bolo aj tým, že ste boli dosť často nahý... Vedeli ste o všetkých nudistických scénach ešte pred natáčaním?
- Nikdy som si ani nepomyslel, že niekto uvidí nejakú časť môjho tela v nejakom mojom filme. Keď som podpísal zmluvu, ani mi nenapadlo, že budem musieť zo seba zhodiť aj spodky. Ale zmieril som sa s tým. Stále som sa snažil ukázať čo najmenej. Robil som presne to, čo mi povedali, aby som to mal čo najskôr za sebou! A tiež som si zabezpečil, aby moje oblečenie bolo nablízku.
Máte dohodnuté v zmluve, koľko zo seba ste ochotný ukázať?
- Presne. Napríklad, že mám rád, keď ma kamera berie z ľavého líca, lebo je krajšie ako pravé... Ak mám byť úprimný, nikdy nečítam zmluvu až tak podrobne.
Máte úžasný zmysel pre humor. A ľudia to o vás nevedia.
- To je v poriadku. Nemusia vedieť všetko.
Väčšia časť filmu je natáčaná v Toronte. Ukázala vám Rachel ako rodená Kanaďanka okolie?
- Dala mi zoznam miest, kam by som mal vziať rodinu. Videli sme vežu, boli sme pri Niagarských vodopádoch. Preškrtol som pár vecí zo zoznamu.
Keďže ako herec veľa cestujete, odzrkadľuje film Žena cestovateľa v čase trochu aj váš život?
- Môj život je o cestovaní, prichádzaní domov k rodine a o odchodoch. Myslím si, že život každého herca a tiež aj novinára je o tom. Zaujímavosťou tohto filmu však je, že je to prvý film, kde moje skúsenosti ako herca sú perfektnou prípravou na túto rolu. Viete, čo tým myslím? Vo filme je strašne veľa súvislostí.
Ak by ste mali možnosť cestovať späť v čase, ktoré obdobie svojho života by ste chceli navštíviť?
- Nechcem sa vrátiť do žiadneho obdobia môjho života. Radšej by som navštívil obdobie predtým, ako som sa narodil - 50. a 60. roky. Možno by som chcel byť na koncertoch niektorých skupín tesne predtým, ako sa rozpadli.
Máte na mysli nejakú konkrétnu skupinu?
- Myslím hocijakú veľkú kapelu, hoci aj niekoho, koho nemám až tak rád. Byť na koncerte Beatles alebo U2 v ich rodných mestách a ešte predtým ako ich objavili - tieto momenty by som rád zažil.
Chceli by ste, aby vás navštívilo vaše bývalé ja? Porozprávali by ste sa, ako v tomto filme.
- Áno. Myslím si, že by som prežil návštevu seba ako 20-ročného. Ale neviem, či by som chcel, aby som sa navštívil ja ako starý, proste ja v budúcnosti. Mám rád nepoznané! A tiež mám rád tajomstvo, záhady. Takže určite by som nechcel vedieť príliš veľa z budúcnosti.
Film sa veľmi zaoberá osudom a tým, ako sú náš život, vášeň a láska už dané. Veríte v niečo také?
- Verím. Ale na druhej strane si myslím, že je nebezpečné len sedieť a spoliehať sa na osud. Tiež si myslím, že osud má na svedomí to, ako sa ľudia stretnú. Nikto si nezvolí sám, koho stretne, to sa stane. Každý človek v našom živote, okrem rodičov, prichádza do našich životov náhodou, osudom. Následne sa vyformuje priateľstvo, a to je už naše rozhodnutie. Ale osud nás spojí - stretneme sa v jednej miestnosti, pracujeme na rovnakom projekte, na rovnakom mieste... čiže osud má veľký vplyv na naše osobné životy. Myslím si.
Vraj svojim autám dávate mená.
- Môj starý falcom sa volá Beast (zviera), lebo vyzerá ako zviera. A tiež mám starý caddilac, ktorý som pomenoval Sophia. Ale to bolo dávno pred tým, ako sa mi narodila dcéra Sophia. Manželka má tendenciu proti tomu protestovať. Ale napríklad auto, ktoré používam každodenne, nemá žiadne meno, lebo je to len auto na každodenné použitie.
Žena cestovateľa v čase
Toto je príbeh jednej lásky, ktorá dokázala prekročiť aj hranice času...
V deň, keď Henry (Eric Bana) stretol Clare (Rachel McAdams) po prvýkrát, ona ho už poznala roky. Odmalička bol jej najlepším priateľom, jej dôverníkom a tak trochu bola doňho zamilovaná. Henry je totiž cestovateľom v čase - trpí zriedkavou genetickou poruchou, ktorá spôsobuje, že nikdy vopred nevie, kedy sa náhle objaví v inom čase a na inom mieste. A na jednej zo svojich ciest do minulosti stretne malé dievčatko, ktoré sa neskôr stane jeho ženou...
Napriek tomu, že Henry nedokáže túto schopnosť ovládať a ocitá sa raz v minulosti a inokedy v budúcnosti, Clare si život bez svojej lásky nevie predstaviť. Je presvedčená, že im je súdené byť spolu, aj keď ju Henry kedykoľvek bez rozlúčky opúšťa...
Autor: Marianna Najmíková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
