uďte radi, že ste tu, vonku zúri vedecko-technická revolúcia!" A hneď mi je lepšie.

Táto doslova liečivá schopnosť Renčínových kreslených vtipov s geniálnymi sprievodnými textmi je známa už bezmála pol storočia. Desiatky rokov inteligentne rozosmieva a súčasne "kurýruje" najširšie publikum. Jeho kresby milujú upratovačky i univerzitní profesori. A pritom kreslí vlastne iba základné, zjavné, prosté životné pravdy.

Liečiteľ ľudských duší

Vladimír Renčín je liečiteľom ľudských duší, o tom niet sporu. Tak, ako normálne lieky, aj jeho je dobré "brať" pravidelne a človek čosi kamsi zistí, že život naokolo je naozaj krajší. Na rozdiel od farmaceutických prípravkov však Renčína netreba predpisovať. Je voľne dostupný každému, kto prejaví záujem. Možno ho však prirovnať napríklad aj k výbornej domácej slivovici, ktorá má správnu iskru, vôňu, chuť. Po vypití sa vám postupne rozlieva po tele nádherné teplo a hlavu zapĺňajú optimistické myšlienky. Takže odporúčam dať si každé ráno jedného dobrého, "mocného" Renčína a máte pekný celý deň.

Neopakovateľný štýl

Vladimír Renčín pravidelne publikuje svoje obrázky, vlastne svojrázne kreslené grotesky už od začiatku šesťdesiatych rokov. Vytvoril si svoj neopakovateľný štýl, ktorý sa vlastne nikdy nezmenil a veľmi rýchlo sa stal slávnym nielen v českej kotline, mimochodom tradične zaplnenej výbornými kresliarmi, ale aj za jej východnými i západnými hranicami. Jeho nesmrteľné postavičky ako ľudový filozof pán Dlabáček, jeho spoločník na cestách českým vidiekom Rambousek, žena Marie, ktorá je svojráznym uzemnením ich bláznivých nápadov, no aj mnohí ďalší obyčajní ľudkovia zobrazení v každodenných situáciách sú hercami na Renčínovej scéne. Nesmierne úspešnej práve vďaka svojej jednoduchosti a oným prostým pravdám.

Pozor však! Prostredníctvom "srandovania" jeho ľudových mudrcov, "filozofov obyčajného života", dovádza Renčín konkrétnu myšlienku do maximálnej pointy. Vďaka paradoxnej konfrontácii zmyslu a nezmyslu, do ktorej stavia svoje rázovité figúrky, stelesňujúce váhavého, opatrného, rozdumujúceho a často smoliarskeho českého človeka.

Obrázky, ktoré sa rozprávali ďalej

Opisovať slovom kreslené vtipy je zdanlivý nezmysel, no najmä v českých hospodách si ich kedysi štamgasti s chuťou rozprávali. Asi takto: "viděl jsi dneska Renčína?" Potom nasledoval verbálny popis kresby a napokon text - "jo a Dlabáček povídá..." A všetci sa rehotali a bolo im dobre. Takže skúsme. Dlabáček na dvore pred dreveným záchodom s rukami vo vreckách hovorí Marii stojacej v pozadí s motykou v ruke: "Marie, právě jsem vynalezl vzorec, který posune lidstvo opět kupředu: E = WC na druhou!"

A ešte jeden z "vinného sklípku". Dlabáček hovorí Rambouskovi stojacemu hore na vínnych sudoch s rozpaženými rukami, chystajúcemu sa ku skoku. "Zadržte, Rambousku, nemůžete létat, protože víno je těžší než vzduch!"

O príčinách obrovskej Renčínovej popularity sa toho už popísalo veľa. Múdre hlavy sa napospol stotožňujú v tom, že Renčínove kresby "sprostredkovávajú pretrvávajúce ľudské hodnoty a že jeho humor je istým druhom poznania, šťastným prepojením zábavy a múdrosti. Navyše svoje myšlienky Renčín vyjadruje s istou eleganciou a taktom. Stáva sa hovorcom všetkých ľudí, ktorým nie je ľahostajný osud sveta." Bohumil Hrabal to vyjadril lakonicky: Renčín dokáže osádzať vidly na kope hnoja pravými českými granátmi. A jeho ústrednou myšlienkou je: "Lidé, neblázněte! Nechtějte poroučet dešti, větru - ještě je čas!"

Elegantne zosmiešňuje hlupákov

To všetko je určite pravda, no skutočne všeobecná a dodnes neprestávajúca obľuba Vladimíra Renčína u svojich čitateľov, medzi ktorými sú naozaj ľudia všetkých "stavov", od údržbára po generálneho riaditeľa, sa ani takýmito múdrymi vetami ani vtipnými bonmotmi predsa len celkom nedá vysvetliť. V čom je teda tajomstvo Renčínovho fenomenálneho úspechu? Naozaj bezhraničnej obľuby? Prečo si ľudia jeho obrázky vystrihovali a lepili do zošitov, vešali na nástenky, prečo si ich dávali do kabín automobilov, do skriniek v šatniach, pod plexisklá na písacích stoloch kancelárií, prečo si ich lepili na stroje v dielňach, prečo nedočkavo očakávali každého nového Renčína? Možno treba odpoveď hľadať v tom, že odjakživa svojimi kresbami elegantne zosmiešňuje hlupákov, učí ľudí tolerancii a pomáha im zbavovať sa pocitu bezmocnosti. Svojimi obrázkami im hovorí, pozrite sa, tak nejako vyzeráme, také hlúposti vyvádzame...

Populárny aj v zahraničí

Zaujímavé je, že Vladimír Renčín úspešne prakticky od začiatku svojej kariéry publikuje i v zahraničných časopisoch, povedzme v nemeckom Die Zeit či Geo, britskom New Scientist či v americkom Time. Jednoducho, jeho tvorba, hoci vychádza z "echt" českého prostredia, je aj medzinárodne zrozumiteľná. No nielen to, Renčín nepozná hranice ani vo výbere tém. Kreslí vtipy na lekárov, vedcov, "jézéďákov", politikov, na čo si len spomeniete. Publikuje v Technickom magazíne či časopise Vesmír. Okrem toho ilustroval desiatky kníh od rozprávok až po seriózne vedecké publikácie. Jeho použiteľnosť je vskutku pozoruhodná. Je doslova univerzálna. Až sa chce povedať, že je to taký seriózny srandista. To však zasa nevysvetľuje, prečo dokáže rozchechtať napríklad celú krčmu, teda prostredie všelijaké, len nie seriózne. Nuž, možno ani nie je dôležité rozdumovať prečo, jednoducho rozumnejšie bude pozerať sa na Renčínove obrázky a cítiť sa fajn.

Národný poklad

V každom prípade však platí, že bez Renčína by bola česká "vesnice" (a Česko vôbec) chudobnejšia, nevraviac o tom, že bez jeho legendárnych postavičiek v šiltovkách by si ju mnohí už nevedeli ani predstaviť. Pán Dlabáček a jeho partia sa stali neodmysliteľnou súčasťou českej pospolitosti, akýmsi neoficiálnym národným pokladom, dobromyseľnou ilustráciou českého charakteru a treba zdôrazniť, že rozhodne predstavujú jeho lepšiu stránku. Azda najlepšie to vystihol Miroslav Horníček, ktorý povedal: "Postavičky V. Renčína patří mezi mé základní jistoty. Dokud tyto půjdou našim světem a budou jej komentovat, je to s ním dobré".

Autor: Peter Pačaj

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.