Nepomyslel som si, že na tejto strane predstavím aj takú jednoduchú stavbu, akou je múr. Veď čo už môže byť na múre zaujímavé? Ukazuje sa, že môže. Z technického hľadiska je veľmi zaujímavý napríklad priehradný múr – to ale vlastne nie je klasický múr, ale veľmi zložitá stavba. Dnes ale predstavíme v podstate veľmi obyčajný múr, ktorého neobyčajnosť spočívala v tom, že bol, symbolicky povedané, múrom medzi dvomi svetmi. Berlínsky múr.
Rozdelenie Nemecka i Berlína
Už o niekoľko dní, 9. novembra, si občania Nemecka a s nimi občania na celom svete pripomenú symbolický "pád" snáď najznámejšieho múru na svete, ktorý vyše 28 rokov obkolesoval Západný Berlín a oddeľoval ho tak od východnej časti mesta i od Nemeckej demokratickej republiky. Pripomeňme si najprv niekoľko základných súvislostí príbehu s názvom Berlínsky múr. Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 bolo Nemecko na základe výsledkov Jaltskej konferencie rozdelené na štyri okupačné zóny, spravované spojeneckými mocnosťami (USA, Sovietsky zväz, Veľká Británia a Francúzsko). Analogicky bolo aj bývalé hlavné ríšske mesto, Berlín, rozdelené na štyri sektory.
Vznik NSR a NDR
Dňa 23. mája 1949 bola z troch západných zón okupovaného Nemecka vytvorená Nemecká spolková republika (NSR), no a krátko nato, 7. októbra, bola v sovietskej zóne vyhlásená Nemecká demokratická republika (NDR). Život v oboch nových nemeckých štátoch sa začal veľmi rýchlo odlišovať: v NSR sa život rýchlo zlepšoval, zatiaľ čo NDR sa stávala štátom podľa sovietskeho vzoru, s plánovaným hospodárstvom a s jedinou vládnucou stranou. Výsledkom bol masový únik občanov NDR do NSR.
Zabezpečovanie hranice
Už od roku 1952 bola preto vnútronemecká hranica (teda hranica medzi NDR a NSR) postupne zabezpečovaná plotmi z ostnatého drôtu, strážením a poplašnými systémami. Jedinou "dierou" medzi jedným a druhým nemeckým štátom ostala mestská hranica medzi západnou a východnou časťou Berlína. Cez túto hranicu, dlhú 45,1 kilometra, naďalej utekali ľudia z NDR do NSR, ale túto možnosť využívali aj občania iných socialistických krajín.
Ušlo 3,5 milióna ľudí
Odhaduje sa, že od roku 1945 do výstavby Berlínskeho múru opustilo NDR približne 3,5 milióna občanov. Vedenie SED (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands, teda Jednotná socialistická strana Nemecka) sa síce uzavretím hranice medzi obomi časťami Berlína zaoberalo už v roku 1952, ale vtedy s tým nesúhlasil Sovietsky zväz a nebolo to možné ani z technického hľadiska (kvôli železničnej doprave). Neustály odliv občanov však napokon viedol vládnucu stranu SED k rozhodnutiu uzavrieť mestskú hranicu, dovtedy vlastne jedinú priepustnú hranicu medzi dvomi odlišnými svetmi, medzi Východom a Západom. Plány na uzavretie hranice sa stali štátnym tajomstvom NDR.
Ulbricht výstavbu "múra" poprel
Ešte na tlačovej konferencii, konanej 15. júna 1961, predseda Štátnej rady NDR (čosi ako prezident) Walter Ulbricht tvrdil, že "nikto nemá v úmysle postaviť múr". Ulbricht tak po prvý raz použil slovo múr v súvislosti s vnútroberlínskou hranicou, a to približne len dva mesiace predtým, než sa s výstavbou múra začalo. Rada ministrov NDR (teda vláda) prijala rozhodnutie o použití "ozbrojených orgánov" na obsadenie hranice so Západným Berlínom a zriadenie hraničných zátarasov. V noci z 12. na 13. augusta 1961 začali tisícky vojakov, príslušníkov hraničnej polície a ľudovej polície i ľudových milícií zahatávať ulice, priechody i železničné trate do Západného Berlína. Všetky existujúce dopravné spojenia medzi obomi časťami Berlína boli prerušené.
Stali sa z nich stanice "duchov"
To sa vlastne týkalo len tratí podzemnej železnice (U-Bahn) a mestských vlakových spojov (S-Bahn). Pritom tie linky západoberlínskej U-Bahn a S-Bahn, ktoré premávali sčasti v tuneloch pod Východným Berlínom, mohli premávať ďalej, ale cez stanice pod východnou časťou mesta, ktoré boli uzavreté (neskôr dostali prezývku stanice duchov), prechádzali bez zastavenia. Nazvať však hneď prvý deň zabezpečovania hranice dňom výstavby múra je nepatričné, pretože v prvých dňoch boli v podstate natiahnuté len drôtené ploty a zamurované vchody a okná v domoch, ústiacich do západnej časti mesta.
Vznikol "pás smrti"
To bola len prvá etapa výstavby "múru", vtedy vlastne ešte len plota. Už v roku 1962 sa začalo s výstavbou druhej línie plota, a to približne 100 metrov dovnútra východnej časti mesta, pričom prípadne domy medzi obomi plotmi boli zbúrané a vznikol tak akýsi "pás smrti", v ktorom bol prípadný narušiteľ hranice nemilosrdne zastrelený. V roku 1965 sa začal budovať prvý betónový múr, ktorý slúžil do roku 1975. Konečná, najdokonalejšia i najznámejšia verzia múra sa začala budovať v roku 1975 a tento múr bol dokončený približne v roku 1980.
Železobetónové segmenty
Túto štvrtú generáciu múra tvorilo 45 000 železobetónových segmentov, oficiálne nazývaných Stützwandelement UL 12.11 (čiže prvok opornej steny). Každý segment bol vysoký 360 cm, široký 120 cm a jeho hmotnosť bola 2 750 kg. Na vrchu segmentu bola uložená hladká kovová rúra, sťažujúca zachytenie sa prípadným narušiteľom. Cena jedného segmentu bola 359 východonemeckých mariek. Celková dĺžka Berlínskeho múru, obklopujúceho Západný Berlín, bola 155 km, z toho 43,1 km pripadalo na hranicu s Východným Berlínom (nazývaným v NDR, ale aj u nás, len Berlín). Súčasťou hranice boli aj signálne plot, priekopy, 302 strážnych veží a 20 bunkrov. Na hranici bolo, samozrejme, aj niekoľko priechodov, z ktorých najznámejší bol priechod, nazývaný spojencami Checkpoint Charlie. Berlínsky múr sa stal aj miestom tragédií.
Neznámy počet obetí
Dodnes sa presne nevie, koľko ľudí zahynulo pri pokusoch utiecť zo "socialistického východu na kapitalistický západ", odhady hovoria o 86 až 262 obetiach. Začiatok konca Berlínskeho múru nastal 9. novembra 1989, keď na tlačovej konferencii oznámil G.Schabowski, že občania NDR môžu odteraz voľne cestovať. Po doplnení odpovede, že toto nariadenie platí okamžite, sa začali davy občanov zhromažďovať pred hraničnými priechodmi do Západného Berlína, pričom prvý z nich bol otvorený medzi 20. a 21. hodinou spomenutého dňa.
Segment múra aj vo Vatikáne
S kontrolami a strážením múru sa prestalo 1. júla 1990, keď začal platiť menová únia medzi NDR a NSR. Zbúranie múru medzi obomi časťami Berlína bolo oficiálne ukončené 30. novembra 1990, pričom ako pamiatka bolo zachovaných šesť jeho úsekov. Železobetónové segmenty Berlínskeho múru sa dnes ako originálne suveníry nachádzajú v rôznych častiach sveta, a to napríklad aj v areáli CIA v Langley či vo Vatikánskych záhradách. Múr obvykle vydrží stáť dlhšie než spomínaných 28 rokov. Je ale dobre, že Berlínsky múr nestál dlhšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
