Vychádza to historického vývinu osídlenia regiónu, keď nížinaté územie kolonizovalo v 11. - 12. storočí etnikum prevažne maďarského pôvodu. Oblasť bola aj oveľa skôr ako iné časti územia Slovenska integrovaná do Uhorského štátu. Prijatím kresťanstva a vznikom biskupstiev bola už od 11. stor. iniciovaná výstavba kostolov, a tak máme najviac predrománskych a románskych pamiatok práve na južnom Slovensku. Jednou z nich je malý románsky kostolík z polovice 13. stor. v Borši.
Sakrálny objekt bol vybudovaný na rozsiahlej zarovnanej terase (101 m n. m.) pravého brehu Bodrogu. Stavba vznikla v rámci starobylej osady, založenej už zrejme v 12. stor. Aj keď prvá písomná zmienka o nej pochádza z r. 1221, našli sa pozostatky sídliska z 11. - 13. stor. O staršom pôvode dediny svedčí aj jej názov, odvodený od starobylého osobného mena Borša. Do 13. stor. používalo miestne obyvateľstvo kostol spoločný pre viacero okolitých osád a až v polovici 13. stor. si vybudovalo vlastný. Ten sa v písomnostiach objavuje najskôr až začiatkom 16. stor., keď v ňom pôsobil katolícky farár František a po ňom od r. 1509 Mikuláš. O výstavbe v 13. stor. svedčí tak len, ale jednoznačne, architektúra objektu.
Kostol predstavoval bezvežovú jednoloďovú stavbu s apsidou rovnakej výšky. Polkruhová apsida bola zaklenutá konchou, strop v lodi s obdĺžnikovým pôdorysom bol rovný, pozostával z drevenej trámovej konštrukcie. Interiér objektu bol presvetlený troma alebo štyrmi okennými otvormi, po dva v lodi (južný múr) a apside (južný a východný múr), resp. mala apsida len jedno okno. Otvory predstavovali klasický typ románskeho okna, so šikmým ostením a oblým záklenkom. Do kostola sa vstupovalo vchodovým otvorom, tvoreným románskym ústupkovým portálom s polkruhovým zakončením. Portál bol umiestnený v južnom alebo západnom múre lode. Stavba bola vystavaná z veľkých režných kvádrov. V interiéri na západnej strane lode sa nachádzala pánska empora.
Zaujímavosťou je fakt, že staviteľ kostola vychádzal z gréckej euklidovskej geometrie, čím nadviazal ešte na starú veľkomoravskú staviteľskú tradíciu. Chrám bol pôvodne zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, no dané patrocínium zaniklo, keď sa kostol dostal okolo polovice 16. stor do rúk kalvínov.
Koncom 15. stor. prešiel kostol menšou úpravou, keď bol regotizovaný. Vtedy boli pôvodné románske okná a vstup nahradené novými, vyhotovenými v duchu neskorej gotiky. Od 17. stor. stála severne od kostola drevená zvonica, ktorá zhorela pri požiari r. 1905. O minimálnom zásahu do stavby svedčí fakt, že ďalšia prestavba pochádza až z r. 1936, keď bol kostol opravený a najväčším zásahom bola úprava ostení okien, čím vznikli nové otvory, ktoré sú voľnou parafrázou románskych, resp. gotických okien.
Dodnes zostala pôvodná hrubá stavba z obdobia vzniku (múry, apsidy). Na západnej strane lode sa zachoval gotický profilovaný portál s lomeným záklenkom a jedným oblým prútom v ostení. Vyššie spomínaný románsky portál sa nachádza zrejme zamurovaný v južnom múre lode. Pri poslednej úprave objektu boli ponechané neomietnuté múry lode a apsidy, na prezentáciu pôvodného výzoru kostola, tvoreného z pomerne presne narezaných pravouhlých kamenných blokov. Z vybavenia kostola sa zachoval zvon z r. 1654 (z dielne prešovského zvonolejára J. Wierda), ktorý je zároveň dôkazom existencie drevenej zvonice už v 17. stor. Stavebné analógie kostola môžeme nájsť v Chmeľovci a v katastri Brezovičky, kde boli odkryté ruiny kostola zaniknutej obce Šlemov. Kostol v Borši sa od nich líši tvarom víťazného oblúka, ktorý je bez pätkovej rímsy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
