amorgánu nevideli ani na Sahare. Sme v rukách Všemohúceho Boha.
Aby bolo jasné, o čo ide. Tým, že minister financií a kolónia hlasujúcich hlupákov v NR SR (azda, zrejme, pravdepodobne) netrafili základné čísla (nezamestnanosť, HDP, inflácia), sa Slovensko od mnohých iných krajín odlišovať nebude. Naopak. Rozdiel je v tom, že skôr, než zo Zimbabwe priletí prvá lastovička, uvidíme hore-dole po Európe rôzne "úpravy", "opravy", a pod. I na strane výdavkov. Takže rozpočty, teda aspoň väčšina, sa budú držať, zubami-pazúrmi, akosi reality. Keby na Slovensku nehrozilo repete bezuzdného míňania, keď Počiatek a spol. sa prizerali, a dodnes prizerajú, na (zatiaľ) "zoštvornásobenie" deficitu 2009, dal by sa rozpočet 2010 ešte zľahčovať. A utešovať sa, že politici ho akosi v medzibehu "učešú", "zostrihajú" a pod. Tá repríza však hrozí. A s ňou aj ďalšie narastanie štátneho dlhu. Prognóza, že sa vymkne spod kontroly, bude rásť takpovediac každou hodinou...
Nádej, že po júni 2010 nastúpi vláda, ktorá do rozpočtu dramaticky vstúpi ešte skôr, než sa famózny schodok 4 miliardy eur stihne napr. zdvojnásobiť, samozrejme, existuje. Ale preháňať by sa nemala...Ficov záväzok, že "do bodky dodržíme rozpočet, deficit 5,5" je naozaj čarovný, keďže v tej istej vete straší, že "strana Smer chce vyhrať voľby, a preto nevidím dôvod, prečo by sme v rozpočte nechávali nášľapné míny". Hahaha. No toto?
Nebezpečenstvo, ktoré číha za rohom, má dve vrstvy. Prvou, ktorú vnímame silno tu doma, je hrozná nekompetencia tejto kvázisocialistickej vlády (paušálne, napr. naposledy kauza Klaus-Lisabon-Beneš). Druhou, ktorá dolieha z diaľky, je bohorovnosť, resp. nedostatočná pokora politikov všeobecne, ktorí tvárou v tvár kríze, ktorej vývoj nevedia podchytiť známe ekonomické modely (viď prognózy spred pol roka), podporujú takú liečbu choroby, akoby ste alkoholika preberali z delíria tromi litrami vodky. To sú tie všetky "balíčky" a až po zem zrazené úrokové miery. Na takejto viere buduje svoje prognózy nielen slovenské ministerstvo financií, NBS so Šramkom (trasúcim sa na novú funkčnú periódu) i excelentná opozícia, ale aj Európska komisia, EBOR a ďalší. Títo s Ficom polemizujú o cifrách, čo je v poriadku, ale v optimizme si idú ruka na ruku. Len aby. Plán B, teda, že čo po tom, až vyfučia účinky stámiliardových injekcií a viac bankoviek sa nebude dať tlačiť, nemá nik. Tento slovenský rozpočet sa s orbitou svetovej krízy pretína v tom bode, že za ním stojí vláda, ktorá nemá dôvery ani za nechet posledného makléra z Wall Street. To, že banky namiesto investícií vykupujú štátne dlhy, je pravda teraz, ale čo prinesie dvetisíc desiaty, nevie nik. Mimo toho, že príde koniec sveta, sa stať môže všetko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
