tuál. Keď sa zhromaždil ľud onoho kmeňa, priviedli bielu kobylu a muž, ktorý sa mal stať kráľom, sa verejne dopustil sodomie, potom kobylu zabili a po kúskoch varili vo vode. Z tohto vývaru pripravili kráľovi kúpeľ. Keď sa kráľ okúpal, zjedol mäso zo zabitej kobyly a napil sa vývaru, v ktorom sa kúpal, potom bola jeho vláda potvrdená."
Rituál konských hláv
Starí Slovania a Germáni uplatňovali pohanský rituál konských hláv, ktorý mal ochraňovať ich sídliská pred nepriateľmi. Postupne konské hlavy nahradili drevené plastiky, ktoré vkladali do múrov hradieb a príbytkov. Vývoj pokračoval ďalej a ľudia si podobné plastiky umiestňovali na dobre viditeľných objektoch, ktoré ich mali ochraňovať. Aj bývalý Štátny žrebčinec v Prešove, ktorý stál na Sabinovskej ulici, ozdobovali kameninové plastiky konských hláv v rokoch 1859 - 1975, keď bol žrebčinec asanovaný. Pred asanáciou prišiel Štefan Brendza, predseda TJ Slavoj Prešov, a požiadal o tieto ozdoby. Jedna z plastík sa neskoršie objavila na Penzióne Nestorka na Jarkovej ulici v Prešove. Plastiky však nedokázali ochrániť žrebčinec pred zbúraním.
Z psychologického hľadiska kôň symbolizuje ušľachtilosť a inteligenciu. Hovorí sa, že spolu s jazdcom zvýrazňuje dva pojmy - Ono a Ja, čiže duálny princíp, vzájomnú súhru obidvoch zložiek. Ak sa naruší jeden z článkov, ruší sa potom aj duálny systém. Táto súhra sa vzťahovala na všetky ľudské spoločenstvá.
Pôvod žrebovania
Kôň postupne nadobúdal na dôležitosti u našich predkov Slovanov. Keď prišli do nového prostredia, používali kone aj vo svojich svätyniach na veštenie. Bolo to vtedy, keď sa mali rozhodnúť pre jednu z dvoch alternatív. K tomu potrebovali koňa a dve skrížené kopije. Ak ich kôň - žrebec prekročil pravou nohou, bolo to priaznivé znamenie, ak prekročil ľavou nohou, nepríjemné situácie. Tým koňom bol žrebec. V našej bežnej komunikácii sa stretávame s pojmom žreb a žrebovanie a obidva pojmy boli odvodené od koňa - žrebca. V ľudovej slovesnosti kôň najčastejšie biely až sivý a starší dokáže predvídať budúcnosť a dokonca vie rozprávať ľudskou rečou.
Čitateľom je známejší panteón pohanských božstiev stredovekého Grécka, Ríma či Egypta. Už menej sa vie o panteóne týchto božstiev pohanov - Slovanov. Aj oni zasväcovali koňa staroslovanskému bohovi Svantovítovi, Triglavovi a Radogastovi. Podľa Daniely Dvořákovej boh Radogast sa pôvodne nazýval Svaražič, ktorého chrám bol na rovnomennom hrade - Radogast. Pre Svaražiča ľudia prinášali ľudské a zvieracie obety a pomocou koňa - žrebca veštili.
Jazdecké hroby
Rituál pochovávania jazdca spolu s koňom do spoločného hrobu sa bežne uplatňoval u nomádov Avarov, ale aj u staromaďarských a iných kmeňov a niekedy sa do spoločného hrobu s koňom pochovávali aj ženy. Z histórie je známa aj konzumácia konského mäsa. Kone si ľudia vysoko vážili a aj napriek tomu ich mäso jedli nomádske národy Avari, staromaďarské kmene a ojedinele aj slovanskí predkovia.
Podľa Starého zákona kone patrili do skupiny nečistých zvierat a Židom ich mäso zakazoval konzumovať Mojžiš. To sa začalo zavádzať aj v kresťanstve a tento zákaz na ostatné obyvateľstvo prenášali kresťanskí kňazi a mnísi. Oficiálne tento zákaz vyslovil v roku 732 pápež Gregor III. V roku 1146 sa dokonca konzumácia konského mäsa považovala za prejav pohanstva a hriech. Cirkev si vždy vedela proadiť s tými, ktorí jej nariadenia nerešpektovali. Je známe, že konské mäso je čisté a pre konzumáciu aj zdravé. Viac sa konzumovalo v Maďarsku, Česku a veľmi málo na Slovensku. Historicky je na Slovensku preukázaná konzumácia kobylieho mlieka a len sa predpokladá, že sa z neho aj tu vyrábal nápoj pod názvom "kumys". Kobylie mlieko sa využívalo na prípravu rôznych jedál.
V spojitosti s koňmi sa zachovala pestrá symbolika, ako napr. že kôň je symbolom šťastia, či už pre svoju bielu farbu, alebo konskú podkovu, čomu veríme už od detstva. Pravdepodobne podkova preto prináša šťastie, že má tvar písmena "C", ktoré symbolizuje slovo "Christos", o čom denník Korzár už písal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
