A keď si potom roztrieštil lakeť, jeho hokejový sen sa rozplynul úplne. Odštartovala sa tým však jeho herecká kariéra. V Čechách ho totiž považujú za prirodzený talent, najväčší objav Karla Janáka. Režisér Snowboarďákov, ktorí znamenali začiatok Jirkovej slávy, si pochvaľoval, že bez hereckých skúseností dokáže zahrať čokoľvek. Dnes má na svojom konte nielen viacero filmov, ale aj cenu za najlepší mužský herecký výkon. Vyhrievať na výslí svojich úspechov sa však neplánuje a pre mnohých možno celkom prekvapivo sníva o štúdiu scenáristiky v Amerike. O jeho plánoch, no nielen o nich, sme sa s ním porozprávali, keď prišiel do Košíc prezentovať rozprávku Peklo s princeznou.
Vaším snom je vraj natočiť film so slávnym režisérom Milošom Formanom. Ten si zahral úlohu čerta v rozprávke Peklo s princeznou, kde ste stvárnili hlavnú postavu princa. Stretli ste sa počas natáčania?
- Bohužiaľ, nie. Nerobím však z toho tragédiu. Ešte sa určite stretneme. (Úsmev)
Pri práci sa stretávate s najznámejšími českými hercami. Mávate ešte občas pred nimi trému?
- Teraz už nie, naučil som sa ich brať ako kolegov. Navyše, dnes sa už pracovne nestretávam s nikým, koho by som nepoznal. Okrem toho, mal som vždy šťastie na veľmi dobrý pracovný kolektív – z každého filmu si odnášam priateľov.
Práce máte veľmi veľa, nebojíte sa, že by sa stres mohol podpísať pod vaše zdravie?
- Práce je síce skutočne veľa, no nevnímam ju ako stres. Ak človek robí niečo, čo ho baví, je aj ranné vstávanie krásne.
Ste workoholik?
- Áno, odjakživa som pilný. Nemám rád voľný čas, pretože to je priestor pre diabla. Nemôžem mať veľa času na premýšľanie. Okrem toho, keď mám voľnejšie chvíle, prepadá ma strach, aby mi niečo neutieklo.
A nebojíte sa, že vám pre prácu utečie niečo iné? Napríklad súkromie?
- Užívam si aj voľný čas. Nezanedbávam sa. No práve preto, že si všade doprajem, som neraz veľmi vyčerpaný. (Úsmev)
Hoci ste od detstva športovali, namiesto športového gymnázia, ktorým si športovci neraz uľahčujú život, ste šli na normálny gympel. Teraz máte ako herec práce nad hlavu a popritom ste vyštudovali sociálnu a masovú komunikáciu. Pachtíte po vedomostiach?
- Áno, to som asi zdedil po dedovi, ktorý bol veľký vedátor – zakladal školy - a je pravda, že som hladný po štúdiu. Veľa vecí ma zaujíma.
Po čom ešte, okrem štúdia, máte hlad?
- Po spánku. (Smiech) Túžim tiež po úspechu a sebarealizácii v oblasti, ktorá ma baví. Ak by som mal totiž robiť prácu, ktorá by ma nebavila, bol by to pre mňa najväčší trest.
Ste hladný aj po sláve?
- Ak slávu vnímame ako ocenenie práce, tak áno. Lebo k našej robote to tak trošku patrí.
Slávnym ste sa stali zo dňa na deň. Ako ste to prežívali?
- Viete, že už ani neviem? Mal som toho tak veľmi veľa, toľko povinností... Ale ostali mi na to len dobré spomienky. To, že sa do nás začali rôzni ľudia "obúvať", sme brali dosť ľahkovážne. Takže dnes, s odstupom času, mám pocit, že to bolo vekovo vynikajúco načasované – dnes by mi už asi chýbala energia na skúšanie takých vecí a keby to prišlo skôr, asi by som sa horšie vyrovnával so slávou.
Ako ste sa vyrovnali so slávou?
- Beriem ju ako súčasť svojej práce.
Nie je niekedy otravná?
- Áno, niekedy je. Ale dá sa to vydržať.
Máte priateľku?
- Už 2 roky som šťastne voľný.
Je to daň za slávu?
- Ani nie. Je to moja slobodná vôľa. Nerád sa hrniem do vzťahu, kým nemám pocit, že to za to stojí. Voľný spôsob života – prosím, nehľadajte v tom nejaké prasačinky – mi vyhovuje. Skrátka, nemám rád, keď ľudia za každú cenu zotrvávajú vo vzťahu, pretože si myslím, že ho to devalvuje. A vzťah má byť výnimočný. Ľudia príliš radi nazývajú láskou aj to, čo ňou v skutočnosti nie je. Ja si vzťahy vážim príliš na to, aby som do nich len tak nalietal.
Vraj ste na dievčatá veľmi náročný.
- Som. Nemám na ne špeciálne kritériá v štýle – blondína, bruneta..., ale potrebujem, aby bola zaujímavá, výnimočná.
A čo ponúkate vy?
- Seba. Som totiž zásadne proti tomu, aby sa ľudia vo vzťahu a kvôli vzťahu menili. Mali by si sadnúť takí, akí sú a presne toto hľadám. Aby to nebolo o tom, že partnerka bude čakať, že sa zmením a ja budem čakať, že sa nezmení - ako to vo vzťahoch často býva. (Smiech)
Vraveli ste, že keď dokončíte bakalára, túžite si ísť dorobiť magisterské štúdium do Ameriky.
- To stále platí.
Nebojíte sa, že si tým zavriete v Čechách dvere?
- Dnes je už svet taký globalizovaný, že sa človek nemusí totálne odstrihnúť. Samozrejme, nejaké dvere sa privrú, no už to nie je emigrácia, takže ak o mňa bude mať niekto seriózny záujem, viem byť za niekoľko hodín naspäť.
Čo by ste tam chceli študovať?
- Asi scenáristiku. Vždy ma to k nej ťahalo. Chcel som ju robiť skôr ako herectvo. Kedysi som bol totiž taký filmový fanúšik, že som videl aj 2 dvd-čka denne, dvakrát do týždňa som chodil do kina. Takže sa vlastne vraciam k tomu, po čom som kedysi túžil.
Profil Jirka Mádl (23)
- narodil sa v Českých Budějoviciach
- hoci pôvodne chcel byť hokejistom, pre zranenie sa jeho sen rozplynul
- hral v amatérskych divadlách a film Snowboarďáci ho katapultoval medzi mladé herecké talenty českého filmu
- hral tiež v snímke Gympl, Taková normální rodinka...
- v roku 2008 dostal cenu za najlepší mužský herecký výkon za film Děti noci na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch
ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
