Zatiaľ čo o udelení Nobelových cien za fyziku a chémiu rozhoduje Kráľovská švédska akadémia vied, pri Nobelovej cene za medicínu to tak nie je. Túto cenu, ktorej úplný názov je Nobelova cena za medicínu alebo fyziológiu, udeľuje Nobelovo zhromaždenie, tvorené 50 profesormi Karolinska Institutet (Karolínsky inštitút, pomenovaný podľa tzv. karolínov, vojakov švédskeho kráľa Karola XII). Spomenuté zhromaždenie udelilo tohtoročnú cenu spoločne Elizabeth H. Blackburnovej, Carol W. Greiderovej a Jackovi W. Szostakovi, a to za objav toho, "ako sú chromozómy chránené telomérami a enzýmom telomeráza".
V stovke najvplyvnejších ľudí
Elizabeth H. Blackburnová sa narodila v roku 1948 na Tasmánii, má austrálske občianstvo a od roku 1990 je profesorkou biológie a fyziológie na University of California v San Franciscu. Mimochodom, profesorku Blackburnovú zaradil pred 16 rokmi americký týždenník Time medzi sto najvplyvnejších ľudí sveta. Carol W. Greiderová sa narodila v roku 1961 v San Diegu, je americkou občiankou a v roku 1997 bola vymenovaná za profesorku na lekárskej fakulte Johns Hopkins University v Baltimore. Jack W. Szostak sa narodil v roku 1952 v Londýne, je americkým občanom, pôsobí ako profesor genetiky na Massachusetts General Hospital v Bostone a pracuje aj pre Howard Hughes Medical Institute.
Musia sa perfektne skopírovať
Istou zaujímavosťou je, že v oficiálnych správach o udelení ceny za medicínu alebo fyziológiu sme nenašli informáciu o finančnej čiastke, ktorou je táto cena dotovaná. Aj cena za medicínu sa týka objavov súvisiacich s naším životom, s procesmi starnutia či ochorenia. Ide opäť o objavy elementárnych procesov na molekulárnej úrovni. Každá bunka v našom tele obsahuje náš celý genóm (akýsi predpis pre život), a to v chromozómoch, ktoré sú tvorené molekulami DNA. Vždy, keď sa niektorá naša bunka delí a vytvárajú sa tak dve nové bunky, jej chromozómy sa musia perfektne skopírovať, aby každá nová bunka bola presnou kópiou pôvodnej bunky.
Dôležitá úloha koncov chromozómov
Pretože zdvojenie DNA si vyžaduje určitý priestor, nemala by sa vlastne "predloha" dať až do konca skopírovať. Chromozómy by sa teda pri každom delení bunky mali skracovať, čo sa však normálne nedeje. Musí teda existovať mechanizmus, ktorý by takejto degradácii bránil. Tohtoroční laureáti ukázali, že riešenie treba hľadať na koncoch chromozómov. Už v 30. rokoch minulého storočia, teda dávno pred rozšifrovaním molekulárnej podstaty DNA, si H. Muller a B. McClintocková všimli, že konce chromozómov majú akúsi dôležitú ochrannú úlohu. Ostávalo však záhadou, čím sú tieto teloméry (doslova koncové časti) tvorené.
Objav nového enzýmu
V roku 1980 predstavila E. Blackburnová svoje výsledky, ktoré ukázali, že teloméry sú tvorené niekoľkými opakovanými úsekmi DNA. Blackburnová a jej vtedajšia doktorandka Greiderová potom hľadali mechanizmus, ktorý obnovuje teloméry. Na Vianoce v roku 1984 získali prvé dôkazy o existencii enzýmu nazvaného telomeráza. Tento enzým pozostáva z proteínu a RNA a spôsobuje predlžovanie telomérovej DNA, čím vlastne umožňuje ďalšie delenie buniek bez toho, aby sa pri každom delení "strácal" kúsoček z ich koncových častí. Preukázateľné množstvá telomerázy sa v ľudskom tele vyskytujú len v bunkách, ktoré sa musia neustále obnovovať, napríklad v koži alebo v slizniciach. Pretože väčšina ostatných buniek sa prakticky nedelí, neobsahujú tento enzým.
Prispejú k liečbe rakoviny
Vysokú koncentráciu telomerázy však možno nájsť v rakovinových bunkách, ktoré sa tak môžu deliť takpovediac donekonečna. Vyskytuje sa aj u ľudí s niektorými vrodenými genetickými chorobami, napríklad vrodenej formy rakoviny krvi. Výsledky výskumu tohtoročných nositeľov Nobelovej ceny za medicínu alebo fyziológiu majú preto veľký praktický význam pri hľadaní nových metód liečby rakoviny i niektorých genetických chorôb. Ak by sme boli schopní zastaviť enzymatickú aktivitu telomerázy v rakovinových bunkách (ktoré sa inak prakticky nekontrolovane delia ďalej a ďalej), našli by sme v podstate metódu systematickej liečby rakoviny. Nakoniec ešte dve zaujímavosti.
Každý diplom je originál
Aj keď sa Nobelove ceny udeľujú už od roku 1901 (teda tohto roku po 109. raz), Nobelova cena za medicínu alebo fyziológiu bola tohto roku udelená len po stý raz, pretože v niektorých rokoch ju neudelili. Je to aj vôbec po prvý raz, čo cena v prírodovednej disciplíne bola udelená viac než jednej žene. Všetci tí, ktorým bola tohto roku udelená Nobelova cena, si toto významné ocenenie prevezmú na slávnostnom zhromaždení v Štokholme, ktoré sa bude konať 10. decembra, v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela. Každý nositeľ dostane diplom, ktorý je skutočným umeleckým dielom a navyše originálom - neexistujú dva rovnaké diplomy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
