Na konte má približne toľko filmov, ako oslávila narodenín. Dostáva jednu lákavú hereckú príležitosť za druhou, no okrem práce sa jej darí aj v súkromnom živote. Je šťastnou mamou štvorročného Františka a ročného Cyrilka a nevylučuje, že by sa ešte teoreticky dala nahovoriť na dievčatko. Nepatrí k herečkám, ktoré sa násilne štylizujú do milých póz, nepretvaruje sa, a keď je to nutné, dokáže aj buchnúť po stole. Tatiana Vilhelmová prišla do Košíc v rámci Dní českej kultúry 2009 s predstavením Zhasněte lampiony.
Doma máte dve detičky a popri rodine obdivuhodne stíhate aj prácu. Vedeli ste si už počas tehotenstva s prvým synčekom predstaviť, že ho budete so sebou nosiť na pľac? Alebo jednoducho všetko išlo v takej pohode, že to k tomu akosi prirodzene dospelo?
- Myslím si, že nikomu nikdy nemôže vopred presne dôjsť, čo sa stane, keď sa narodí dieťa. (Smiech.) Že sa vlastne definitívne končí obdobie slobody a začínajú byť prioritné úplne iné hodnoty života, ako boli doposiaľ. V mojom prípade to všetko akosi pekne a spontánne vyplynulo zo situácie. Samozrejme, že som však mala rôzne predstavy o mojej materskej dovolenke. Predstavovala som si, že budem doma s dieťaťom aj tri roky a že začnem žiť úplne inak. Realita však bola odlišná. Herecké ponuky, ktoré som dostávala, boli také pekné a všetci mi boli ochotní natoľko vychádzať v ústrety, aby som mohla byť so synčekom na pľaci, že som si vlastne povedala: Žiadny problém. Naozaj ani nebol, no keď sa nám narodil aj Cyrilko, už je to teraz oveľa komplikovanejšie.
Prišlo u vás materstvo v pravý čas? Pociťovali ste už dlhšie túžbu byť mamou, alebo to prišlo náhodou?
- Myslím si, že keby som nestretla môjho muža, asi by som si žila svoj život stále rovnako a všetko by pokračovalo v zaužívaných koľajach. Na deti by som asi ešte nemyslela.
Sú si František a Cyrilko v niečom podobní? Aj keď je, samozrejme, ešte u mladšieho predsa len ťažšie definovať charakter...
- No práveže u nás je to už celkom jasne rozdelené. František je celý po mne, aj vizuálne. Je to taký svetlý a modrooký chlapček. Druhý synček je hnedovlasý a predstavuje absolútne úplne identický odraz svojho otca. Akurát povahy majú také namiešané z nás oboch a musím povedať, že sú to dosť živí chlapčekovia, takže to skôr vyzerá, že sú po mne. (Smiech.)
Vy ste vari až taká temperamentná?
- Vlastne si ani nepamätám, kedy som naposledy vybuchla. Uvedomujem si teda, že zase až taká výbušná nie som. Nemôžem však zase ani povedať, že som "kľuďas". Povedzme to tak, že na ženskú som celkom pokojná, ale viem sa aj nechať vytočiť.
Máte dvoch chlapčekov, neuvažujete do budúcnosti ešte o dievčatku?
- Nemôžem povedať, že o tom uvažujeme, to teda teraz rozhodne nie. Ale... Predstava, že by som to celé už nikdy nezažila, myslím tehotenstvo, pôrod a prvé dni s malilinkým bábätkom... To si asi neviem predstaviť, takže to u mňa ešte nie je uzavreté.
U vás je veľmi sympatické napríklad to, že po prvom tehotenstve, keď ste ešte nestihli zhodiť kilá, ste svoju kyprejšiu postavu využili vo filme Medvídek pre svoju rolu Vandy. Údajne to bol váš nápad a režisérovi Janovi Hřebejkovi ste to sama navrhli. Mávate častejšie takéto dobré nápady?
- Asi ani nie. Ale všetky herecké úlohy u mňa prichádzajú akoby v paralele s mojím životom. Rovnako napríklad, keď som so Svěrákom točila Vratné lahve.
Práve som mala trojmesačné bábätko a citové rozpoloženie, v ktorom som sa momentálne nachádzala, súznelo s postavou čistej ženy, ktorá je nešťastnou domácou bacuľkou. A práve to sa mi stalo aj pri Medvídkovi, kde mi prišlo úplne prirodzené moje kilá navyše využiť pre danú rolu. Rozhodne nie som až taký herec - profesionál, ktorý by si povedal, že teraz kvôli nejakej konkrétnej úlohe priberiem. Ale keď sa to samo ponúklo a vlastne to priniesol sám život, prečo to nevyužiť. Ja si totiž vôbec nezakladám na takých veciach, aby som musela za každých okolností vyzerať úplne skvelo.
Nie je vám občas trošku ľúto, že máte oboch rodičov ďaleko? Otec žije na Ukrajine, mama v Juhoafrickej republike a nemáte teda možnosť vidieť ich tak často, ako by ste chceli...
- Samozrejme, že občas áno. Niekedy mi to naozaj je ľúto. Ale zase pravdupovediac niekedy, keď vidím, ako moji kamaráti trpia, že sa musia zúčastňovať pravidelných rodinných nedeľných obedov... (Smiech.) Vtedy si zase hovorím, že u nás je to trošku výhoda, keďže nemusíme rozdeľovať nedele a riešiť, či budeme jesť u svokry, alebo u mojej mamičky.
Máte za sebou úctyhodnú filmografiu, darí sa vám, obdivujú vás a pritom nemáte rada šoubiznis. Mali ste nejakú konkrétnu zlú skúsenosť? Alebo vám len nesedia daní ľudia a celé to pozlátko?
- Skôr nemám rada bulvárnych novinárov. Myslím si, že keby to nerobili tí ľudia, ktorí to robia, a bola by v tom nejaká dôstojnosť, tak by mi to ani tak nevadilo. Pretože to k mojej práci patrí. Už ako malá som sa rada pozerala na hercov v časopisoch, takže jednoznačne viem, že je to dobrá vec. Lenže keď sa to celé zakladá na klamstve a zasahuje to človeku do osobných vecí, ktoré sú veľmi citlivé, to sa mi nepáči.
Pracujete s preslávenými režisérmi, ale aj s úplnými nováčikmi. Čo vám viac vyhovuje?
- Nedá sa to úplne presne rozdeliť. Najlepšie je, keď sa to premieša a samozrejme u debutantov je najkúzelnejší ten ich zápal a absolútne nasadenie. U tých, ktorí sú už akoby otrieskaní svojou prácou, je kúzelná tá ich skúsenosť, rady a finty, o ktoré sa s vami podelia, čo je veľmi obohacujúce. Oboje je však pre mňa skvelé.
Veľmi radi cestujete. Kam sa chystáte najbližšie?
- Momentálne to nevyzerá veľmi dobre, pretože konečne po štyri a pol roku začínam opäť skúšať v Dejvickom divadle. Ale v januári sa určite vyberieme do Juhoafrickej republiky za mojou mamičkou a určite to spojíme s niečím navyše. Myslím si, že to bude nejaká ďalšia africká krajina.
Máte množstvo talentov. Ste výborná herečka, píšete básničky, takmer ste vyhrali v tanečnej súťaži StarDance. Nezávidíte občas sama sebe? Nebolo by fér niektorý talent posunúť niekomu menej šťastnému?
- (Úsmev.) Priznávam, že ešte som o tom takto nikdy nepremýšľala.
Vravia o vás, že ste typom herečky, ktorá sa neusiluje byť milá za každú cenu.
Možno aj práve tým ste ľuďom sympatická, že si poviete, čo máte na srdci, a neštylizujete sa do násilnej miloty... Uvažovali ste nad tým?
- Myslím, že som presne takáto. A rozhodne mi to veľmi uľahčuje život. Na mňa by to bolo veľmi veľa práce, neustále sa do niečoho siliť. Vždy skvelo vyzerať a skvelo sa tváriť. To by bolo v kolobehu mojich povinností naozaj veľmi vysiľujúce.
Profil
Narodila sa v Prahe v roku 1978.
Patrí medzi naobsadzovanejšie české herečky.
Je dvojnásobnou mamou, jej manželom je filmový producent Pavel Čechák.
Ako jediná zo svojej generácie sa dostala aj do desiatky najobľúbenejších českých herečiek všetkých čias v ankete Českej televízie Hviezda môjho srdca.
Pred kamerou stála prvýkrát v pätnástich, hrala v troch desiatkach českých filmov, v rozličných divadlách - od štúdiových až po Národné.
Do jej filmografie patria tituly ako Indiánske léto, Návrat idotia, Šeptej, Divoké včely, Medvídek, Vratné lahve, Chyťte doktora.
Niekoľkokrát bola nominovaná na Českého leva a za výkon vo filme Bohdana Slámu Štěstí ho aj dostala.
V tanečnej súťaži StarDance, ktorá je obdobou nášho Let´s Dance, skončila ako druhá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
