Beneš na švédskom stole

O európskych summitoch sa traduje, že skoro každý tretí je akoby o život. Asi s takou prognózou, že ak sa tu a teraz nedohodnú, tak je koniec. Len pozorovateľ má stále intenzívnejšie podozrenie, že svet a život sú o inom. A títo všetci lídri, aj s milým F

icom, hermeticky uzavretí vo svojom vesmíre, opisujú obežné dráhy vzdialené realite svetelné míle.

Posúďte sami. Tento najnovší "medzibrusel" by mal byť pamätný tým, že ako ozaj stredobody pozornosti sme sa prvýkrát ocitli my. Slovensko a Česko, presnejšie Česko a Slovensko. Ale ako! Padli sme tam, na švédsky stôl (doslova – švédske predsedníctvo) ako z jahody. Prezident Klaus, na hrane svojich ústavných oprávnení, ak nie za ňou, vymyslel podmienku ratifikácie súvisiacu akože s Benešovými dekrétmi. Jej schváleniu obetovalo 27 ctených lídrov celú štvrtkovú večeru. So šťastným záverom, keďže jednomyseľné rozhodnutie hlavných hráčov (Nemecko a spol.) bolo, zniesť rýchlo celú kauzu do čerta, hlavne nech je Lisabonská zmluva pod strechou. O výnimke, akú si pýtal a dostal Klaus, teda komplexný "opt out" z Charty základných práv, pritom Británia a Poľsko, ktoré ju už majú, rokovali dlhé mesiace. Klaus si zmyslel, videl, zvíťazil. Za týždeň. Tomu sa hovorí produktivita práce. (Fico utrel nos. Len vďaka mediálnemu rámusu, ktorý vystrojil, teraz všetci Maďari vedia, že prehral, a že Česko má výnimku a SR nie.)

Zaujímavá je ale otázka, že o čom bol a je celý cirkus. Na základe niekoľkých, viac či menej naozaj uletených verdiktov rôznych súdov, rozšíril Klaus na konzervatívnom krídle teóriu "diktátu súdnej moci". Vidíme názornú ukážku, ako zrnko pravdy prerastie do neskutočnej dramatizácie, ktorá bola nielenže spôsobilá odkrojiť (takmer) polovicu summitu, ale v najhorších scenároch trebárs aj zablokovať mašinu, akou je EÚ.

Pričom, na Slovensku to uvidíme v priamom prenose, Charta práv, až nadobudne účinnosť, nič nezlepší ani nezhorší. Ani si ju nevšimneme. Beneš je mŕtvola ak nie právne, tak politicky, a "sociálne práva" (ktoré Charta ozaj významne rozširuje) sú už i z dnes platných dokumentov jednoducho nevymáhateľné. (Skúste ísť na Ústavný súd s tým, že ste nezamestnaný a máte "právo na prácu").

Samozrejme, to všetko patrí tiež do politiky. Ale v kontexte doby, plnej reálnych hrozieb, zasvätiť pol summitu Benešovi a druhú rozjímaniu, či k obrovským dlhom, čo sme narobili, pridáme ešte 100 miliárd eur na klimatickú podporu ročne, je dosť veľký úlet.