ravca, či vo vlastnom videokomentári, slovenskému premiérovi nič lepšieho, než trápne zabudnúť na Beneša a vzdať sa "českej výnimky", totiž k dispozícii ani nezostalo.
Dobre si vychutnajme ten pohľad, lebo názorne ukazuje, aký nekompetentný človek vládne tejto krajine. Od výroku, že "buď budeme na Európskej rade vetovať český návrh, alebo budeme trvať na tom, aby sa vzťahoval aj na Slovensko", po výrok, že "české snahy o získanie výnimky sú vnútornou záležitosťou Českej republiky", je u predsedu vlády SR, JUDr. Roberta Fica, cesta dlhá presne desať dní. Toľko. Ani o milimeter viac nepotreboval, aby zaprel, že bude chcieť "rovnakú politickú ochranu" ako sused... Po včerajšku už veru neplatí, že "požiadavkou Václava Klausa sme sa aj my ocitli v novej politickej situácii, pretože Benešove dekréty sa týkajú Slovenska tak ako ČR". A neplatí ani to, že "my nenecháme občanov SR v právnej neistote".
Veru neplatí. Aj keď naďalej a s veľkým dôrazom, musíme trvať na tom, že je vysoko nepravdepodobné, aby z titulu pôsobnosti Charty základných práv EÚ (a vôbec čohokoľvek) došlo cez európske súdy k efektívnemu uplatneniu majetkových nárokov vysídlencov. Proti scenáru "prelomiteľnosti" dekrétov stojí v opozícii nielen drvivá väčšina právnych názorov, ale najmä politická logika dneška i desaťročí integrujúcej sa Európy. Avšak pozor: Tým, že dnes zaznie z Bruselu politický prísľub 27 lídrov, že v najbližšej budúcnosti ratifikujú českú výnimku, vznikne zásadný rozdiel v "právnej istote" voči Benešovým dekrétom medzi Českom a Slovenskou republikou. Povedzme asi taký, že kým nám zostane po Lisabone 97-percentná istota "neprelomiteľnosti", Češi budú mať istotu stopercentnú.
Pretože Fico, samozrejme, klamal, keď na parlamentnom výbore tvrdil, že "očakával som (...), že si právne zabezpečia ochranu Benešových dekrétov, ale nič také tam nie je". Hahaha. Česká výnimka je o tom, že ako príloha prvej prístupovej zmluvy (zrejme Chorvátska), ktorú budú následne ratifikovať všetky štáty, sa stane súčasťou primárneho práva EÚ rovnako, ako je tam už dnes britská a poľská. A ak padne politický záväzok, majú vec istú (podobne ako Írsko), keďže bez ich ratifikácie (ako kohokoľvek) nie je možné žiadne rozšírenie EÚ ani akákoľvek zmena primárneho práva.
Po včerajšku je však isté iba toľko, že keby Klaus predsa len prehral, tak to nebude kvôli Slovensku. Fico, veľkohubý len na domácom ihrisku, zahodil kartu, na ktorú sa s barnumským revom vrhol, aby si urobil väčšiu slávu. Netušiac, čo je vlastne v banku. Teraz už vie, že "sociálne práva" (viď komentár 19. 10.). Tie sú však zrejme iba výhovorkou, keďže sa bál ísť do čelnej zrážky... Klausov problém ešte byť môže, že nie všetci hráči pri bruselskom stole sú priehľadní a pokakaní ako Fico. A ak si dostatočne uvedomia, že po odmietnutí Klaus tlak nemôže ustáť, k výnimke sa Česko nepreblufuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
