Našťastie, s dobrým koncom, keďže sme sa dozvedeli, že vyšetrovanie v kauze tzv. letákov Radičovej bolo zastavené. Väčšine, ktorá netuší, o čo beží, pripomeňme, že Ján Füle, šéf jej kampane, žaloval neznámeho páchateľa za mystifikačné podvrhy, v ktorých mala bývalá neúspešná kandidátka sľubovať Maďarom autonómiu. Po tom ešte nasledovala falošná inzercia, ktorú rozširovala akási agentúra a trónila jej sugestívna otázka, či „chceme za prezidentku človeka, ktorý získal podporu SMK za prísľub autonómie (...)?“
No. Tak presne toto chcel trestne „odstíhať“ Ján Füle. A hoci poľahčujúcou okolnosťou bezpochyby je, že sme boli uprostred relatívne živej kampane (na rozdiel od dneška), v ktorej mohlo byť, a zrejme i bolo, „obvinenie z autonómie“ priam smrteľné, takže reagovať akosi bolo treba, toto je priam modelový príklad perverznosti, akou je pokračovanie politiky trestnoprávnymi prostriedkami. To, čo spáchala SNS, resp. jej mediálna agentúra, sa totiž všade na svete volá negatívna kampaň. Rozšírená je najmä v USA a Británii, špeciálne v predvolebnom čase, ale trestať sa netrestá naozaj nikde. Obsahom negatívnej kampane je vždy podanie informácie o politickom súperovi. Pričom z podstaty veci je jasné aj členenie a to na informácie pravdivé, polopravdivé a nepravdivé. To však nie je nič nové pod slnkom; rovnakému deleniu podliehajú aj informácie „pozitívne“, ktoré poskytujú samy strany o sebe. Resp. ich marketingové agentúry... Politická debata je dnes a denne tehotná lžami a výmyslami. Napr. keď Fico len tak do povetria zasmradí, že „krízu spôsobili ultraliberálne ideológie, podľa ktorých vládla slovenská pravica“ (alebo nejako podobne). Je to evidentný nezmysel, ale za to ho predsa Dzurinda nemôže žalovať... Ani Topolánek nežaloval ČSSD, ktorá ho pred eurovoľbami dala na bilbórde do fotomontáže s Bushom, ako sa smejú a hovoria: „Krízu sme zavinili spoločne“.
A presne tak je absurdné, ak sa šéf kampane demokratickej kandidátky v demokratickom štáte pokúšal dostať do teplákov politického súpera za „trestný čin ohovárania“, lebo vložil jeho šéfke do úst nejaké politické tvrdenie, ktoré nikdy nevyslovila. Nechajme bokom, že program autonómie sa môže vnímať ako niečo mimo, neslušné, dokonca žalovateľné, iba na Slovensku. To je iná debata. A iná téma, samozrejme, by bola aj vtedy, keby niekto pustil do obehu, že ten a ten kandidát kradol v Tescu (a pod.), a šlo by o faktickú lož. To je iná opera. Avšak kriminalizácia letákov, inzercií, vyhlásení s čisto politickým obsahom, nech by boli akokoľvek nepravdivé, je cesta do pekla. Názor je slobodný a ten, že Radičová sľúbila Maďarom autonómiu, je síce hlúposť, ale každý má právo ho zastávať a šíriť bez obáv, že bude perzekvovaný. aby bol prenasledovaný. O tom je sloboda prejavu. (Iná vec ešte je, že sa treba podeň podpísať, to je však iný rozmer kauzy.) Aspoň bývalý novinár (Füle) by mal tušiť, že ak budeme pokračovať v tomto trende, slovenská demokracia zanikne v hlbokom mlčaní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
