KOŠICE/PARÍŽ. Stal sa ním 63 ročný Francúz Jean Todt, za ktorého sa v tajnom hlasovaní vyslovilo 135 delegátov (medzi nimi aj prezident slovenskej asociácie motoristického športu, Dušan Koblíšek) oproti 49 hlasom, ktoré získal opozičný fínsky protikandidát Ari Vatanen. Na hlasovanie do Paríža prišiel svojho niekdajšieho šéfa podporiť aj sedemnásobný majster sveta F1, Michael Schumacher, čo len potvrdilo očakávania, že Todt bude mať v týchto voľbách navyše vďaka podpore veľmi silných osobností tohto športu.
Ostrý Vatanen
Todt v kresle najsilnejšieho muža automobilového sveta vystriedal kontroverzného Angličana Maxa Mosleyho, ktorý túto pozíciu zastával od roku 1993, teda plných šestnásť rokov! A tu treba dodať, že nech už toho pán Mosley navyvádzal neúrekom, tak pre automobilový šport urobil naozaj veľmi veľa, čo by si mala história pamätať viacej ako jeho aféry. Vráťme sa však k novozvolenému prezidentovi. Tohtoročné voľby vyhral síce presvedčivo, no boj bol skutočne dosť ostrý. Fín Ari Vatanen je bývalý šampión rely a rovnako tak aj bývalý europoslanec za Fínsko. S politikárčením má teda bohaté skúsenosti a keď v predvolebnej kampani začal prehrávať na body, tak v jednej chvíli dokonca podal podnet na prešetrenie volebného konania s obavou, aby hlasovanie nebolo zmanipulované. Potom, čo sa FIA zaručila za férový priebeh volieb a urobila náležité opatrenia, tak Vatanen svoj podnet zo súdu v Paríži stiahol.
Úspešný Francúz s poľskou krvou
Zúfalý pokus Fínovi nepomohol a skôr ho pripravil o ďalšie hlasy. Todtovo presvedčivé víťazstvo tak potvrdilo, akú má malý Francúz autoritu a rešpekt za výsledky, ktoré počas svojho pôsobenia v autošporte dosiahol. Syn francúzskeho lekára s poľskou krvou vyštudoval univerzitu v Paríži a do motoristického športu sa dostal cez rely, kde sa mu zapáčilo sedadlo spolujazdca. Po dvanástich rokoch a niekoľkých víťazstvách opúšťal tento svet nakoniec ako člen majstrovskej posádky na Talbote Sunbeam Lotus spolu s neskorším šéfom majstrovského tímu Citroën, Guy Frequelinom. Ešte predtým sa však Todt od roku 1975 stal zástupcom posádok rely v Športovej komisii FISA. To však bol len začiatok jeho famóznej kariéry. V roku 1982 Todt skončil aktívnu činnosť v tíme Peugeot Talbot Sport a aktívne sa podieľal na vývoji novej 205-ky Turbo pre MS. Auto, za volantom ktorého sedel práve Ari Vatanen, vyhralo hneď pri svojom debute a za dva roky nazbieralo 16 víťazstiev, doviezlo dva tituly, pod ktoré sa Todt podpísal ako šéf tímu. Pod jeho vedením vyhral Peugeot v nasledujúcich troch rokoch aj rely Paríž - Dakar (znova s Vatanenom a Kankkunenom) a Todt sa posunul do MS automobilových špeciálov. A aj tu pod jeho vedením model Peugeot 905 vyhral 24 hodín v Le Mans a tiež majstrovský titul v roku 1992 s posádkou Warwick, Dalmas a Lesseps.
Todt a Ferrari
Todt v tom čase začal presviedčať vedenie francúzskej automobilky, aby vstúpilo do F1, no neúspešne. Preto, keď prišla ponuka od Lucu Montezemola, tak Jean Todt nezaváhal a od roku 1993 sa stal šéfom tímu Ferrari F1. S jeho príchodom začala nová éra, ktorá najprv skonsolidovala tím a naučila Talianov pracovať, aby následne získali mozgové kapacity v hlavách Rossa Brawna, Rory Byrna a Paula Martinelliho. Posledným dielikom jeho mozaiky bolo už len posadiť do Ferrari najlepšieho pilota, ktorým bol Schumacher. V nasledujúcich rokoch potom Ferrari pod Todtovým velením vyhralo jedenásť majstrovských titulov a keď odchádzal Schumacher v roku 2006, tak s ním odišiel aj Todt, čím sa skončila jedna veľká éra F1. Todt sa následne stal hlavným výkonným šéfom Ferrari, nad ktorým bol už iba prezident Montezemolo. Už vtedy sa však začalo rozprávať o jeho možnej kandidatúre a tak Francúz na všetky pozície vo Ferrari rezignoval v marci 2008, aby dokázal, že pretrhal všetky väzby na Maranello a mohol kandidovať na post prezidenta FIA. A hoci oficiálne to tak určite je, tak ešte dlhý čas bude nad Todtom visieť výčitka, že má bližšie k Ferrari a F, než k ostatným automobilovým disciplínam. Do akej miery tak bude, ukáže až jeho práca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
