Horúčkovité prípravy na obecné a župné voľby v týchto dvoch východoslovenských mestách zaznamenával aj regionálny denník Slovenský východ.
Výzva k učiteľom
V posledný augustový deň r. 1923 uverejnil nariadenie Ministerstva školstva a národnej osvety ČSR (vydané 9. augusta) o vytvorení a činnosti volebných komisií a súčasne sa obracia na učiteľov, aby „prevzali funkciu úradných zástupcov vo volebných komisiách". Ministerstvo žiadalo „všetkých učiteľov aj úrady, ktoré budú o to požiadané, aby zmienenú funkciu aj iné práce prijímali ochotne a s láskou, ako aj s plným vedomím demokratického významu úkolu, im zvereného". Predsedom župnej volebnej komisie pre voľby do župného zastupiteľstva v Košickej župe bol župan Dr. Ruman a poveril hlavného notára Františka Adamca prijímaním kandidátskych listín aj ostatnými volebnými prácami.
O spoločnej kandidátskej listine vyjednávalo v Prešove predsedníctvo strany Čsl. národnej demokracie s ostatnými politickými stranami a predbežne sa dohodli na spoločnej kandidátke Čsl. národno-demokratická strana, Republikánska strana zemedelského a maloroľníckeho ľudu a Národná ruská strana. V Košiciach sa ako prvá registrovala samostatná kandidátka legionárov s odôvodnením, že im „nebolo ponúknuté politickými stranami dostatočné zastúpenie". Okrem komunistickej strany nik nepredložil mestskému úradu kandidátske listiny.
Košický okres mal 103 obcí a v nich 34 obcí malo jedinú kandidátku Republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu, 17 obcí jedinú kandidátsku listinu Ľudovej strany. Ostatné sa delili o stranu komunistickú, kresťansko-sociálnu, sociálno-demokratickú. Agrárna strana čakala na víťazstvo ešte v 8 obciach, kde mala 50 percent príslušníkov. Iba jedna obec košického okresu nemala ani jednu kandidátku.
Konečne sa dohodli
Po dlhom vyjednávaní v Prešove sa 4. septembra 1923 na kandidátke dohodli predáci týchto politických strán: republikánska strana, národno-demokratická strana, národná strana a slovenská kresťansko-sociálna strana.
Predvolebné obdobie využil užhorodský župan Dr. Želtvay na žiadosť ministerstvu na pridelenie úradných motoriek „za účelom bližšieho styku slúžnych s obyvateľstvom, aby sa mohli pravidelne a najmä načas stretnúť, lebo železničné spojenie na Podkarpatskej Rusi je tak nedokonalé, že styk úradu s ľuďmi vynecháva".
Aj napriek „nedokonalému" železničnému spojeniu prepravovali do Prahy tri vagóny hrozna, lebo vinobranie na Podkarpatskej Rusi bolo v tom čase mimoriadne úspešné. Pre veľký dopyt zvýšili aj jeho cenu z 3,25 Kč na 3,70.
„Schôdza-neschôdza" v Košiciach
Keď nakladali na užhorodskej železničnej stanici do vagónov hrozno do Prahy, na košickú stanicu 22. septembra o tretej poobede prišiel pražský rýchlik a v ňom Andrej Hlinka. Už od jednej čakali na príchod vlaku davy ľudí. Keď sa objavil vo dverách vagóna, prevolávali mu na hanbu. Hlinka sa dovolával ochrany polície a potom, keď ho obkolesilo asi dvadsať policajtov a ochrankárov vopred objednaných vedením jeho strany, sa pobral z nástupišťa smerom k hotelu Schalkház (neskoršie Slovan, dnes prestavaný na tom istom mieste na Double Tree By Hilton), kde sa mala uskutočniť predvolebná schôdza. Za Hlinkom sa pohol aj dav ľudí zo železničnej stanice. Pred hotelom boli zhromaždení ďalší ľudia, nečlenovia jeho strany, ale domáhajúci sa vstupu do budovy a na schôdzu. Bránili im v tom policajti a jazdecká polícia, vyzbrojená šabľami. Hlinka aj so svojimi ochrankármi objednanými ako pri jeho predošlej návšteve spomedzi ťahanovských mládencov, vychýrených bitkárov, sa dostal do hotela a do zasadacej siene. Tam zostal s nimi sám bez členov „svojej" strany, ktorých polícia nemohla pustiť do budovy vzhľadom k situácii, aká bola pred hotelom, kde boli oni, Hlinkovi prívrženci aj jeho odporcovia. Keby pustili prvých, druhí by ich prevalcovali pri vniknutí do Schalkházu.
Vzájomná zášť
Prečo vítali Hlinku v Košiciach s takou nevôľou, to má svoje príčiny v jeho predchádzajúcich návštevách východného Slovenska - vo Vranove, Prešove a v Košiciach. Okrem toho 3. septembra 1923, teda krátko pred touto jeho návštevou v Košiciach, sa v Prešove skončil proces s účastníkmi Hlinkovej schôdze ľudovej strany v Prešove, na ktorej ľudáci napadli a zranili v januári prítomných členov vedúcich politických strán. Dvaja boli odsúdení nepodmienečne na 2 a 4 mesiace a jeden na šesť mesiacov podmienečne. V Košiciach napadli ľudáci kameňmi a papekmi členov iných strán, ktorí boli na ich schôdzi ako hostia a jedného zhodili zo schodov. Vo Vranove chceli agrárnici ľudákom vrátiť ohadzovanie kameňmi, lenže Hlinka neodišiel autom, na ktoré sa zastrájali, ale iným a v noci.
Vzhľadom k týmto predchádzajúcim prejavom vzájomnej „náklonnosti", polícia bola pripravená na všetko aj 22. septembra. Ľud pred Schalkházom sa najprv domáhal vstupu na schôdzu, ľudáci dvíhali naň čakany a palice, potom ľud volal po rozpustení schôdze, ktorá sa de facto nekonala, lebo na schôdzi-neschôdzi bol len Andrej Hlinka a štáb jeho ľudí. Jazdná polícia vonku zakročila a s vytasenými šabľami rozohnala zhromaždených. Tento jej drastický postup mal úradnú dohru na policajnom riaditeľstve. Policajný komisár vyzval Hlinkových ľudí v hoteli, aby odišli, na čo Hlinka oznámil, že odíde aj on rýchlikom o 17.00 hodine. Na železničnú stanicu ho sprevádzala polícia aj jeho civilná ochranka z Ťahanovčanov.
Podobne, ako sa na predtým spomenutej schôdzi v Schalkháze začiatkom roka zranil člen agrárnej strany, ani teraz sa to neobišlo bez nehody. Na rozdiel od predchádzajúcej, táto bola smrteľná. Člen ľudovej strany Hanušovský utrpel mozgovú príhodu, ako skonštatoval policajný lekár MUDr. Slanina. Očitá svedkyňa - chyžná Jozefa Sarsárová videla, ako sa na chodbe Hanušovský odrazu začal tackať a potom spadol na zem.
Kráľov kuchár varil v Košiciach
Kým sa odohrávala táto predvolebná dráma, v hotelovej kuchyni pripravovali menu pre hostí na nasledujúci deň, a nie hocijaké. V Schalkháze mal po prvýkrát predstaviť nové menu bývalý dvorný kuchár anglického kráľa Csák. Tohto majstra gastronómie sa podarilo získať riaditeľom Schalkházu Horsteinovi a Eichnerovi, ako sa vyjadrili, „za veľkých hmotných obetí". Oznamy v novinách aj pútače v hoteli lákali cudzími názvami jedál a napodiv prekvapujúco nízkymi cenami. Aj na druhý deň po Hlinkovej návšteve sa chcelo dostať do hotela nezvyčajne veľa ľudí. Veď kto by nechcel ochutnať „Tournedeux au legumes" alebo „Olfs menuillet á la Cardinal" (slovenský preklad chýbal), ktoré tvorili aj s polievkou, chlebom a kompótom menu iba za 12 korún a k nemu vyhrávala kapela Júliusa Illéša z Liptovského Mikuláša. Obedové menu v slovenčine ponúkalo tirolský jablkový závin, anglický rozbíf, viedenské maslové noky a Esterházyho roštenku opečenú na panvici, všetko za 14 Kč. Csákove jedlá boli chutné a hotelu sa veľké hmotné obete vrátili.
Politické strany nevyhadzovali peniaze na predvolebné guláše, plytvali iba sľubmi, ktorých splnenie bolo nad ich možnosti ako napr. riešenie bytovej krízy v mestách aj nezamestnanosti a „pálenkový mor" ako volali alkoholizmus na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, začali riešiť - čo je paradoxné - 28. augusta 1923 na zjazde hostinských. Ten žiadal vládu o zákaz čapovania liehovín najmä v hostincoch a krčmách na celom Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
