Súrodenci Stenczelovci už 65 rokov túžia dôstojne pochovať ostatky svojho otca. Veľkostatkára, ktorý mal vtedy 42 rokov, zo Spišských Tomášoviec v okrese Spišská Nová Ves 24. septembra 1944 nadránom z jeho domu odvliekla nevedno kam skupina miestnych mužov a pripravila ho o život. V krušných povojnových časoch rozsiahly majetok rodiny skonfiškoval štát, mladá vdova a tri deti odišli najprv na južné Slovensko a potom do Čiech.
SPIŠSKÉ TOMÁŠOVCE. Dnes majú dve deti popraveného veľkostatkára viac ako 70 rokov, najmladší Gerhard má 66 rokov. Súrodencom v tomto období svitla nová nádej. Ozval sa im Spišiak, ktorý má sprostredkované informácie o tom, kde sa mala vykonať vražda ich otca a kde by mohlo byť pochované telo.
Doplatil na nemeckú národnosť?
Rodina vlastnila 220 hektárov pôdy v Slovenskom raji, na ktorých dnes stojí okrem iného 157 chát. Okrem toho disponovala 36 budovami priamo v Spišských Tomášovciach, ďalších 20 budov vlastnili v Kežmarku. Podnikanie rodiny však zmarili krušné vojnové a povojnové časy a tiež odsúdeniahodné činy, ktoré sa diali pod zásterkou vojny.
"Náš otec mal síce nemeckú národnosť, ale bol tolerantný a ústretový k všetkým ľuďom. K takémuto postoju bol formovaný od detstva, vyrastal v Kežmarku, kde žilo rôznorodé obyvateľstvo," hovoria bratia Juraj a Gerhard.
Neverili tomu
V osudný deň nadránom vtrhla do domu skupina mužov na čele s bývalým zamestnancom statku. "Náš otec ho prepustil, pretože si neplnil svoje povinnosti a v opilosti zapríčinil požiar stajne," tvrdia bratia.
Ich otca Zoltána muži vydávajúci sa za partizánov odvliekli z domu a zabili ho. Neskôr ten istý bývalý zamestnanec na polícii vypovedal, že popravu veľkostatkára videl na vlastné oči pri Dobšinej a údajne ju mali vykonať partizáni. "Neverili sme tomu, že sa to udialo pri Dobšinej, veď to bola diaľka," hovoria bratia.
Nepremlčaný vojnový zločin
Po zmene spoločenského systému smrť Zoltána Stenczela oficiálne vyšetrovali na krajskej úrovni. "Prípad sa uzavrel s tým, že ide o nepremlčaný vojnový zločin a lúpež. Skupina mužov sa po tom, ako zabila otca, vrátila do domu a z trezora ukradli 120-tisíc korún, peniaze, ktoré boli určené na výplatu pre zamestnancov," pokračujú vo svojom rozprávaní bratia, ktorí dnes žijú v Česku.
Prednedávnom sa potomkom zavraždeného veľkostatkára ozval iný miestny muž. Tomu mal na smrteľnej posteli porozprávať o vražde priamy svedok udalosti. "Ten nebohý miestny muž stretol skupinu chlapov na čele s bývalým zamestnancom, ako vlečú nášho otca v reťaziach na Čingov. Potom schovaný videl, ako sa náš otec musel vyzliecť a sám si vykopať hrob. Po výstreloch videl, ako si muži odnášajú otcove jazdecké čižmy," pohnutým hlasom opisujú tragické udalosti dvaja bratia.
Dnes majú prísľub archeológov, že spomínanú lokalitu prehľadajú za pomoci geofyzických metód. Pozostalí si zatiaľ pamiatku svojho otca uctili bustou, umiestnenou na rodinnej hrobke v Kežmarku. Pán Gerhard sa v 90. rokoch minulého storočia stretol s bývalým zamestnancom ich otca a žiadal ho, aby mu povedal pravdu. Dnes je už tento muž mŕtvy a pravdu o osudnom dni si zrejme zobral do hrobu.
Zadosťučinenie?
Čo sa týka majetku, rodina Stenczelovcov sa po rokoch dočkala zadosťučinenia v podobe reštitúcie. Otázne však je, či to nie je neskoro. "Naše deti vyrastali v Čechách, majú tam svoj domov. Podobne ja som tam vyrastal od svojich dvanástich rokov," hovorí pán Gerhard.
Kaštieľ, v ktorom bývala rodina, je zrovnaný so zemou. Niet už po ňom ani stopy. Z množstva budov stojí už len bývalá sýpka a niekdajší gazdovský dom, z ktorého je tiež už iba ruina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
