Korzár logo Korzár
Pondelok, 4. júl, 2022 | Meniny má Prokop

Stavby sveta: Hrad Himedži

Po americkom kontinente (štadión Dallas Cowboys), európskom kontinente (kráľovský palác v Madride) a africkom kontinente (štadióny pre majstrovstvá sveta vo futbale) navštívime v dnešnej časti nášho seriálu ázijský kontinent, a to konkrétne do Japonska.

Hlavná časť hradu. Kvôli bielej farbe dostal hrad prezývku „hrad bielej volavky".Hlavná časť hradu. Kvôli bielej farbe dostal hrad prezývku „hrad bielej volavky".

Tejto ostrovnej krajine venujeme akosi málo pozornosti, aj keď na japonských ostrovoch je veľa pozoruhodných stavieb, a to moderných i tých starších. Dnes sa budeme venovať jednej z najznámejších historických stavieb na japonskom území, hradu Himedži.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Himedži či Himeji?

Ako som už kedysi spomínal, čím je predstavovaná stavba staršia a komplexnejšia, tým dlhší čas venujem príprave na jej predstavenie. Je to obvykle spôsobené tým, že pri mojom obľúbenom krížovom porovnávaní rôznych podkladov natrafím na nezrovnalosti (týkajúce sa najmä časových údajov, ale i osôb), ktoré musím napokon dáko „poriešiť". Pri príprave tohto dielu som sa ale „zasekol" už hneď pri titulku. Podľa všetkých dostupných zahraničných podkladov by som totiž mal písať o hrade Himeji. Slovenské podklady však uvádzajú názov tohto hradu aj v podobe Himedži (aj keď v Googli je aj v slovenčine viac odkazov na Himeji). Povedal som si, že si v tom urobím jasno a tak som siahol po pravidlách slovenského pravopisu.

SkryťVypnúť reklamu

Najrozšírenejší je anglický prepis

Tam sa síce konštatuje, že z viacerých prepisov japonského písma do latinky je najrozšírenejší anglický prepis, ale zároveň sa tam uvádza, že u nás sa používa prepis založený výlučne na našich grafémach (čiže písmenách). V praxi to potom vyzerá tak, že prvou atómovou bombou zničené japonské mesto je všade tam, kde sa používa latinka, známe pod názvom Hiroshima, ale u nás je to Hirošima. Teda u nás hrad Himedži, ale všade inde na svete hrad Himeji. Venujme sa ale už konečne hradu, či už ho nazveme tak či onak. Hrad Himedži leží – to sa možno budete čudovať – v japonskom meste Himeji, a nie v meste Himedži, ako by to v súlade so zásadami prepisu malo byť.

Mesto sa volá Himeji

Je to preto, lebo naša kartografia prevzala úzus, že geografické názvy z krajín, ktoré nepoužívajú latinku, sa do latinky prepisujú tak, ako to uvedie príslušná krajina. No a oficiálny japonský prepis do latinky hovorí o meste Himeji. No, čistý chaos.... O meste Himeji len toľko, že toto mesto leží v oblasti Kansai a má približne 540 000 obyvateľov. Po veľkom zemetrasení v roku 1923, ktoré zničilo značné časti Tokia, uvažovala vraj japonská vláda o tom, aby sa hlavným mestom krajiny stálo práve Himeji. Hrad Himedži patrí, spolu s hradmi Macumoto (v anglickom prepise Matsumoto) a Kumamoto k tzv. trom slávnym hradom Japonska. Je to aj najnavštevovanejší japonský hrad.

SkryťVypnúť reklamu

Hrad bielej volavky

Vďaka svojmu žiarivo bielemu exteriéru i vďaka tomu, že jeho veža akoby pripomínala letiacich vtákov, je tento hrad známy aj pod názvom Đirasagidţó (Shirasagijô), čiţe hrad bielej volavky. Hrad Himedţi môžeme považovať za akýsi prototyp alebo vzorový typ japonského hradu, pretože obsahuje veľa obranných a architektonických prvkov, ktoré sa vyskytujú na japonských hradoch. Hrad Himedži má dlhú a komplikovanú históriu, ktorú spomenieme len stručne. V literatúre sa uvádza, že na mieste dnešného hradu postavil pevnosť Norimura Akamacu (Akamatsu), vládca oblasti Harima. Jeho syn Sadanori pevnosť v roku 1346 rozšíril. V roku 1580 prevzal kontrolu nad hradom Tojotomi Hidejoši (Toyotomi Hideyoshi) a Kuroda Jošitaka (Yoshitaka) postavil trojposchodovú vežu.

SkryťVypnúť reklamu

Predali ho na aukcii

Po bitke pri Sekigahare v roku 1600 Tokugawa Iejasu (Ieyasu) zveril hrad Ikedovi Terumasovi. Ikeda sa podujal na rozsiahly deväťročný projekt rozsiahlej prestavby a zväčšenia hradu. Počas prestavby, ktorá prebiehala v rokoch 1601 až 1608, získal hrad približne takú podobu, akú má teraz. Dnešná hradná veža bola postavená v roku 1601. Po Terumasovi obývalo hrad niekoľko rôznych rodín. Keď bol v roku 1871 zrušený systém feudálnych panstiev (nazývaných han) a zriadený systém prefektúr, hrad Himedži bol predaný na aukcii (za 23 jenov, čo zodpovedá približne 100 000 terajším jenom).

Bombardovanie ho málo poškodilo

Náklady na rozobratie hradu však boli príliš vysoké, tak sa od tohto zámeru upustilo. V roku 1874 obsadil hrad regiment pechoty a v roku 1879 ho prevzalo do svojej správy ministerstvo vojny. Hlavná veža hradu bola v roku 1910 renovovaná, a to prostriedkami z verejných fondov. V roku 1931 bol hrad označený za národný poklad. Hoci bol hrad koncom druhej svetovej vojny, v roku 1945, bombardovaný, prežil toto bombardovanie len s malým poškodením. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa napokon v roku 1956 začalo s reštaurovaním hradu. Práce na obnove hradu boli ukončené v roku 1964. Celý hradný komplex má vo východozápadnom smere dĺžku 140 metrov a v severojužnom smere 125 metrov.

Hlavná veža a štyri menšie

Komplex sa rozkladá na dvoch pahorkoch. Hlavná veža (donjon), vysoká temer 45 metrov, je na jednom pahorku, západná na druhom. Okrem týchto veží sú v komplexe ešte dve ďalšie veže. Hlavná veža je s tromi ostatnými vežami prepojená chodbami, vytvárajúcimi vnútorný dvor. Hlavná veža pozostáva zo siedmich podlaží, z ktorých päť je viditeľných. Východná i západná veža majú po štyri podlažia, z nich sú štyri viditeľné. Severozápadná veža má po päť podlaží, pričom zvonku sú viditeľné len tri. Okrem hlavného komplexu má hrad množstvo ďalších budov, ktoré slúžili ako rezidencie a sklady. Tieto budovy sú ohraničené strednou a vonkajšou vodnou priekopou, ako aj masívnymi kamennými stenami.

K veži cez bludisko ciest

Šikmé kamenné steny, vysoké až 15 metrov, neumožňovali protivníkovi, stojacemu pri päte múru, vidieť hrad. V múroch hlavného komplexu sú otvory, cez ktoré mohli obrancovia hádzať na protivníka kamene. Pravdepodobne najdôležitejším i najznámejším obranným prvkom hradu je jeho spleť ciest, vedúcich k hlavnej veži. Toto doslova bludisko ciest cez množstvo brán s stien je usporiadané tak, že protivník sa musel pohybovať po špirálovej dráhe okolo hradu, pričom mnohé cestičky sa ukázali ako slepé. Obrancovia tak mohli útočníkov dobre sledovať a útočiť na nich.

Hral v bondovke

Hrad Himedži však nebol nikdy napadnutý a tak tento systém obrany nebol vlastne nikdy otestovaný. V roku 1993 bol hrad zapísaný, ako prvá japonská pamiatka, do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najznámejší japonský hrad, ktorý sa nádherne vyníma najmä medzi kvitnúcimi sakurami, si „zahral" aj v niekoľkých známych filmoch. Hrad Himedži sa objavil napríklad vo filme Ran, ktorý nakrútil Akira Kurosawa v roku 1985, ale aj v známej bondovke Žiješ len dvakrát, v ktorej bolo na tomto hrade umiestnené centrum na vývoj raketových zbraní.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  2. Slovákovi sa podaril zázračný vynález. Môže zmeniť predpovede počasia
  3. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  4. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  5. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články
  6. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti
  7. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  1. Nadšenie zo skúsenosti prenášajú v dm na zákazníka
  2. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články
  3. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti
  4. Kamery do auta: Čo dokážu a akú by ste si mali vybrať?
  5. Meranie rýchlosti v úsekoch už nebude pre vodičov problémom
  6. Ocenená 4K autokamera Mio má aj 2K so 60 snímkami a FHD so 120!
  7. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  8. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 15 818
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 839
  3. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 10 178
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 425
  5. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami 5 377
  6. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 4 888
  7. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 2 425
  8. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 2 412

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: EKO NATO HOMO?
  2. Lenka Šafranová: Občan verzus USA
  3. Milan Buno: 7 knižných tipov: Kto prežije? Minister vnútra alebo mafiánsky boss?!
  4. INESS: Dr. Henry Ford z Indie
  5. Post Bellum SK: V Rádiu Slobodná Európa sme počúvali o pravde cez komunistické rušičky
  6. Michael Achberger: Plážová diéta: keď vás od plaviek delí len niekoľko kíl
  7. Jaroslav Polaček: VOLVO je ocenením našej tvrdej práce. Chcem v nej pokračovať.
  8. Jozef Sitko: Len spor Matovič - Heger umožní novú vládu
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 22 536
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 12 858
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 11 082
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 9 878
  5. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek 4 420
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 348
  7. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 089
  8. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne? 2 911
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: EKO NATO HOMO?
  2. Lenka Šafranová: Občan verzus USA
  3. Milan Buno: 7 knižných tipov: Kto prežije? Minister vnútra alebo mafiánsky boss?!
  4. INESS: Dr. Henry Ford z Indie
  5. Post Bellum SK: V Rádiu Slobodná Európa sme počúvali o pravde cez komunistické rušičky
  6. Michael Achberger: Plážová diéta: keď vás od plaviek delí len niekoľko kíl
  7. Jaroslav Polaček: VOLVO je ocenením našej tvrdej práce. Chcem v nej pokračovať.
  8. Jozef Sitko: Len spor Matovič - Heger umožní novú vládu
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 22 536
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 12 858
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 11 082
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 9 878
  5. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek 4 420
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 348
  7. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 089
  8. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne? 2 911
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu