Tejto ostrovnej krajine venujeme akosi málo pozornosti, aj keď na japonských ostrovoch je veľa pozoruhodných stavieb, a to moderných i tých starších. Dnes sa budeme venovať jednej z najznámejších historických stavieb na japonskom území, hradu Himedži.

Himedži či Himeji?

Ako som už kedysi spomínal, čím je predstavovaná stavba staršia a komplexnejšia, tým dlhší čas venujem príprave na jej predstavenie. Je to obvykle spôsobené tým, že pri mojom obľúbenom krížovom porovnávaní rôznych podkladov natrafím na nezrovnalosti (týkajúce sa najmä časových údajov, ale i osôb), ktoré musím napokon dáko „poriešiť". Pri príprave tohto dielu som sa ale „zasekol" už hneď pri titulku. Podľa všetkých dostupných zahraničných podkladov by som totiž mal písať o hrade Himeji. Slovenské podklady však uvádzajú názov tohto hradu aj v podobe Himedži (aj keď v Googli je aj v slovenčine viac odkazov na Himeji). Povedal som si, že si v tom urobím jasno a tak som siahol po pravidlách slovenského pravopisu.

Najrozšírenejší je anglický prepis

Tam sa síce konštatuje, že z viacerých prepisov japonského písma do latinky je najrozšírenejší anglický prepis, ale zároveň sa tam uvádza, že u nás sa používa prepis založený výlučne na našich grafémach (čiže písmenách). V praxi to potom vyzerá tak, že prvou atómovou bombou zničené japonské mesto je všade tam, kde sa používa latinka, známe pod názvom Hiroshima, ale u nás je to Hirošima. Teda u nás hrad Himedži, ale všade inde na svete hrad Himeji. Venujme sa ale už konečne hradu, či už ho nazveme tak či onak. Hrad Himedži leží – to sa možno budete čudovať – v japonskom meste Himeji, a nie v meste Himedži, ako by to v súlade so zásadami prepisu malo byť.

Mesto sa volá Himeji

Je to preto, lebo naša kartografia prevzala úzus, že geografické názvy z krajín, ktoré nepoužívajú latinku, sa do latinky prepisujú tak, ako to uvedie príslušná krajina. No a oficiálny japonský prepis do latinky hovorí o meste Himeji. No, čistý chaos.... O meste Himeji len toľko, že toto mesto leží v oblasti Kansai a má približne 540 000 obyvateľov. Po veľkom zemetrasení v roku 1923, ktoré zničilo značné časti Tokia, uvažovala vraj japonská vláda o tom, aby sa hlavným mestom krajiny stálo práve Himeji. Hrad Himedži patrí, spolu s hradmi Macumoto (v anglickom prepise Matsumoto) a Kumamoto k tzv. trom slávnym hradom Japonska. Je to aj najnavštevovanejší japonský hrad.

Hrad bielej volavky

Vďaka svojmu žiarivo bielemu exteriéru i vďaka tomu, že jeho veža akoby pripomínala letiacich vtákov, je tento hrad známy aj pod názvom Đirasagidţó (Shirasagijô), čiţe hrad bielej volavky. Hrad Himedţi môžeme považovať za akýsi prototyp alebo vzorový typ japonského hradu, pretože obsahuje veľa obranných a architektonických prvkov, ktoré sa vyskytujú na japonských hradoch. Hrad Himedži má dlhú a komplikovanú históriu, ktorú spomenieme len stručne. V literatúre sa uvádza, že na mieste dnešného hradu postavil pevnosť Norimura Akamacu (Akamatsu), vládca oblasti Harima. Jeho syn Sadanori pevnosť v roku 1346 rozšíril. V roku 1580 prevzal kontrolu nad hradom Tojotomi Hidejoši (Toyotomi Hideyoshi) a Kuroda Jošitaka (Yoshitaka) postavil trojposchodovú vežu.

Predali ho na aukcii

Po bitke pri Sekigahare v roku 1600 Tokugawa Iejasu (Ieyasu) zveril hrad Ikedovi Terumasovi. Ikeda sa podujal na rozsiahly deväťročný projekt rozsiahlej prestavby a zväčšenia hradu. Počas prestavby, ktorá prebiehala v rokoch 1601 až 1608, získal hrad približne takú podobu, akú má teraz. Dnešná hradná veža bola postavená v roku 1601. Po Terumasovi obývalo hrad niekoľko rôznych rodín. Keď bol v roku 1871 zrušený systém feudálnych panstiev (nazývaných han) a zriadený systém prefektúr, hrad Himedži bol predaný na aukcii (za 23 jenov, čo zodpovedá približne 100 000 terajším jenom).

Bombardovanie ho málo poškodilo

Náklady na rozobratie hradu však boli príliš vysoké, tak sa od tohto zámeru upustilo. V roku 1874 obsadil hrad regiment pechoty a v roku 1879 ho prevzalo do svojej správy ministerstvo vojny. Hlavná veža hradu bola v roku 1910 renovovaná, a to prostriedkami z verejných fondov. V roku 1931 bol hrad označený za národný poklad. Hoci bol hrad koncom druhej svetovej vojny, v roku 1945, bombardovaný, prežil toto bombardovanie len s malým poškodením. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa napokon v roku 1956 začalo s reštaurovaním hradu. Práce na obnove hradu boli ukončené v roku 1964. Celý hradný komplex má vo východozápadnom smere dĺžku 140 metrov a v severojužnom smere 125 metrov.

Hlavná veža a štyri menšie

Komplex sa rozkladá na dvoch pahorkoch. Hlavná veža (donjon), vysoká temer 45 metrov, je na jednom pahorku, západná na druhom. Okrem týchto veží sú v komplexe ešte dve ďalšie veže. Hlavná veža je s tromi ostatnými vežami prepojená chodbami, vytvárajúcimi vnútorný dvor. Hlavná veža pozostáva zo siedmich podlaží, z ktorých päť je viditeľných. Východná i západná veža majú po štyri podlažia, z nich sú štyri viditeľné. Severozápadná veža má po päť podlaží, pričom zvonku sú viditeľné len tri. Okrem hlavného komplexu má hrad množstvo ďalších budov, ktoré slúžili ako rezidencie a sklady. Tieto budovy sú ohraničené strednou a vonkajšou vodnou priekopou, ako aj masívnymi kamennými stenami.

K veži cez bludisko ciest

Šikmé kamenné steny, vysoké až 15 metrov, neumožňovali protivníkovi, stojacemu pri päte múru, vidieť hrad. V múroch hlavného komplexu sú otvory, cez ktoré mohli obrancovia hádzať na protivníka kamene. Pravdepodobne najdôležitejším i najznámejším obranným prvkom hradu je jeho spleť ciest, vedúcich k hlavnej veži. Toto doslova bludisko ciest cez množstvo brán s stien je usporiadané tak, že protivník sa musel pohybovať po špirálovej dráhe okolo hradu, pričom mnohé cestičky sa ukázali ako slepé. Obrancovia tak mohli útočníkov dobre sledovať a útočiť na nich.

Hral v bondovke

Hrad Himedži však nebol nikdy napadnutý a tak tento systém obrany nebol vlastne nikdy otestovaný. V roku 1993 bol hrad zapísaný, ako prvá japonská pamiatka, do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najznámejší japonský hrad, ktorý sa nádherne vyníma najmä medzi kvitnúcimi sakurami, si „zahral" aj v niekoľkých známych filmoch. Hrad Himedži sa objavil napríklad vo filme Ran, ktorý nakrútil Akira Kurosawa v roku 1985, ale aj v známej bondovke Žiješ len dvakrát, v ktorej bolo na tomto hrade umiestnené centrum na vývoj raketových zbraní.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.