Teraz máme opäť príležitosť túto sondu spomenúť. Sonda sa totiž 13. novembra opäť pomerne zblízka "pozrie" na planétu, z ktorej bola vypustená, teda na našu Zem. Nebude to, samozrejme, len nejaká návšteva z pasie, ale bude mať svoj dôvod. Podobne ako pri prvých dvoch preletoch popri Zemi, aj tento prelet poslúži sonde na získanie energie na svoju ďalekú cestu vesmírom. Sonda bude príťažlivosťou Zeme urýchlená, čiže dostane čosi, čo môžeme nazvať "gravitačný kopanec". Takýmito manévrami sa dosiahne postupné urýchľovanie sondy a ušetrí sa vzácne palivo, ktoré by bolo inak potrebné na jej pohon. Sonda Rosetta bola nosičom Ariane 5 vypustená 2. marca 2004, a to z európskeho kozmodrómu v Kourou vo Francúzskej Guyane. Prvý prelet popri Zemi, pri ktorom sonda získala dodatočnú energiu, sa uskutočnil 4. marca 2005, keď sonda preletela popri nás vo vzdialenosti len 1 955 km. Potom sonda dostala "gravitačný kopanec" od planéty Mars, popri ktorej preletela 25. februára 2007, a to vo vzdialenosti len 250 kilometrov. Druhý prelet popri Zemi (vo vzdialenosti 5 301 km) sa uskutočnil 13. novembra 2007. Tretí a posledný prelet sa, ako sme už spomenuli, uskutoční 13. novembra, pričom sonda preletí popri nás vo vzdialenosti okolo 2 500 km. Sonda, ktorá bude mať za sebou už temer 4 500 miliónov kilometrov putovania vesmírom, preletí nad Indickým oceánom (južne od ostrova Jáva) rýchlosťou 13,3 km/h. Touto gravitačnou "asistenciou" sa rýchlosť sondy zvýši o 3,6 km/h (vzhľadom k Slnku). Čo je vlastne cieľom vesmírnej sondy Rosetta? Jej cieľom je kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko. Na obežnú dráhu okolo tejto kométy by sa sonda mala dostať v máji roku 2014. V novembri 2014 by mal byť zo sondy Rosetta vypustený pristávací modul Philae, ktorý, ak všetko pôjde dobre, pristane na ľadovom jadre spomenutej kométy. Rosetta je prvou vesmírnou misiou, ktorá bude obiehať okolo kométy a vyšle na ňu pristávací modul. Možno si položiť otázku, prečo sú kométy zaujímavým cieľom vesmírneho bádania. Je to preto, lebo kométy sú takpovediac najprimitívnejšími (v zmysle najjednoduchšími) objektmi našej Slnečnej sústavy a sú nositeľmi podstatných informácií o našom pôvode. Chemické zloženie komét sa nezmenilo od ich vzniku, a teda sú obrazom zloženia Slnečnej sústavy v čase, keď táto sústava bola ešte veľmi mladá a "nedokončená", teda pred vyše 4 600 miliónmi rokov. Kométy sú nosičmi organických molekúl, ktoré sa nárazmi dostávali na Zem a možno prispeli k vzniku života na našej Zemi. Prchavé ľahké prvky mohli hrať dôležitú úlohu pri vytváraní zemských oceánov a zemskej atmosféry. Na palube sondy Rosetta i pristávacieho modulu Philae je niekoľko prístrojov, ktoré budú študovať chemické zloženie jadra kométy i plynov okolo nej. Niekoľko kamier poskytne unikátne zábery povrchu kométy. Možno ešte dodať, že náklady na celý projekt Rosetta sa blížia k miliarde eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
