miu.
Traja laureáti
Tohtoročnú Nobelovu cenu za chémiu, ktorú tiež udeľuje Kráľovská švédska akadémia vied, dostali spoločne Venkatraman Ramakrishnan, Thomas A. Steitz a Ada E. Yonathová, a to za "štúdie štruktúry a funkcie ribozómu". Venkatraman Ramakrishnan sa narodil v roku 1952 v indickom Chidambarame, je americkým občanom a pracuje ako starší vedecký pracovník a vedúci skupiny v divízii štrukturálnych štúdií na MRC Laboratory of Molecular Biology v britskom Cambridge. Thomas A. Steitz sa narodil v roku 1940 v americkom Milwaukee, je americkým občanom a pracuje ako profesor molekulárnej biofyziky a biochémie a vedecký pracovník na Howard Hughes Medical Institute, Yale University. Ada E. Yonathová sa narodila v roku 1939 v Jeruzaleme, je izraelskou občiankou a je profesorkou štrukturálnej biológie a riaditeľkou Centra pre biomolekulárnu štruktúru a zloženie na Weizmann Institute of Science v izraelskom Rehovote.
Opäť za odhaľovanie podstaty života
Spomenutí traja laureáti si rovným dielom rozdelia finančnú odmenu vo výške 10 miliónov švédskych korún. Tohtoročná cena je už tretia, ktorá bola udelená za odhaľovanie takpovediac chemickej podstaty života na elementárnej úrovni. Prvú dostali v roku 1962 J. Watson, F. Crick a M. Wilkins, a to za odhalenie štruktúry DNA (deoxyribonucleic acid, čiže deoxyribonukleová kyselina, u nás označovaná aj ako DNK). DNA či DNK je nositeľom genetických informácií, kontrolujúcich všetku činnosť v živých organizmoch. Druhú cenu dostal v roku 2006 Roger D. Kornberg, a to za vysvetlenie činnosti enzýmu RNA polymeráza. Tohtoroční laureáti ďalej prispeli k odhaľovaniu tajomstva, ako vlastne vznikajú živé organizmy. Na prvý pohľad sa to zdalo už vysvetlené: povedané trochu zjednodušene, DNA produkuje RNA (či RNK, teda ribonukleovú kyselinu) a tá produkuje proteíny, z ktorých sme "poskladaní" nielen my, ale všetky ostatné živé organizmy.
Sme zložitá mašinéria
Táto "centrálna dogma biológie", ako ju nazval Francis Crick, však musí zahŕňať akúsi veľmi komplikovanú "mašinériu", ktorá to všetko spôsobuje a riadi a hľadaniu ktorej sa vedci venujú už pol storočia. V každej živej bunke sú molekuly DNA. Tie obsahujú akýsi "plán" ako má človek, rastlina či baktéria vyzerať a ako má fungovať. Molekula DNA je však pasívna. Ak by neexistovalo "čosi" iné, život by neexistoval. Spomenutý "plán" sa na živú hmotu premieňa prostredníctvom činnosti ribozómov. Na základe informácií v DNA produkujú ribozómy rôzne proteíny, a to napríklad hemoglobín na transport kyslíka, protilátky imunitného systému, hormóny (napríklad inzulín), kolagén v koži či rôzne enzýmy.
Ako vlastne fungujú ribozómy?
V našom tele existujú desiatky tisícov proteínov a všetky majú inú funkciu, pričom riadia život na chemickej úrovni. Porozumieť podrobne činnosti ribozómov bolo preto mimoriadne dôležité pre vedecké porozumenie životu. Tohtoroční laureáti ceny za chémiu dokázali podrobne zmapovať ribozómy na atómovej úrovni. Dosiahli to prostredníctvom röntgenovej kryštalografie, čo však bola mimoriadne náročná úloha. Táto metóda, ako to už naznačuje jej názov, sa dá aplikovať len na kryštály. Pripraviť ribozómy v kryštalickom stave sa spočiatku považovalo, vzhľadom na ich mimoriadne zložitú štruktúru, za temer nemožné.
Kolegovia krútili hlavou
Ada Yonathová si však zaumienila, že to dokáže, aj keď mnohí jej kolegovia nad tým len krútili hlavou. V roku 1980 sa jej podaril čiastkový úspech, keď vypestovala kryštál z jednej časti ribozómu. K úsiliu rozlúsknuť štruktúru ribozómov sa postupne pridali aj Steitz a Ramakrishnan. Trvalo však ešte dve desaťročia, kým - v rokoch 1999 a 2000 - bola trojica vedcov schopná svetu ukázať obrázky ribozómov, na ktorých je viditeľná poloha jednotlivých atómov. Odhalenie podrobnej štruktúry ribozómov má mimoriadny praktický význam.
Má to veľký praktický význam
Mnohé antibiotiká totiž atakujú práve ribozómy v baktériách, a tak ich v podstate zneškodňujú. Detailné poznanie interakcie antibiotík s ribozómom pomôže pri vývoji nových druhov antibiotík, ktoré budú účinné aj proti baktériám, ktoré si už vypestovali odolnosť voči terajším liekom. Aj objavy, za ktoré bola udelená tohtoročná Nobelova cena za chémiu, majú teda (podobne ako objavy vo fyzike) mimoriadny praktický význam. Možno zrejme súhlasiť s tým, že pre prax nie je nič dôležitejšie než dobrý základný výskum.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
