Štát sľúbil pomoc ľuďom zúfalým z drobnej i závažnej kriminality. Ľudia na východe viac policajtov v teréne nevidia.

KOŠICE, PREŠOV. Viac policajtov sľúbili minister vnútra Robert Kaliňák i policajný prezident Ján Packa v auguste, keď extrémisti vyrazili na východ pochodovať „proti rómskemu teroru". V Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji malo pribudnúť 450 policajtov v obciach s problémovými rómskymi komunitami.

Primátorkou Krompách, ktorými „mašírovali" extrémisti, je Iveta Rušinová. O zvýšení počtu policajtov nevie: „Som sklamaná. Štát na nás kašle. Mám pocit, že po proteste Slovenskej pospolitosti sa všetko vrátilo späť do starých koľají."

Asi najväčšou udalosťou symbolizujúcou problémové spolužitie na východe sa tak medzitým stala obec Ostrovany, kde pred tromi týždňami postavili za obecné peniaze múr rozdeľujúci dedinu a osadu.

Silové riešenie v tabuľkách

Štát zatiaľ ako riešenie ponúka represiu, a aj tú často len na papieri. Minister vnútra Robert Kaliňák tento týždeň pre agentúru SITA povedal, že v „najrizikovejších lokalitách" s veľkým počtom rómskej populácie zvýšili prítomnosť polície „asi o polovicu".

Hovorca ministerstva vnútra Erik Tomáš hovorí, že z plánovaných 450 miest rozdelili medzi policajné útvary v problémových oblastiach troch krajov 300. Aj to len v tabuľkách: „Ide o prvú vlnu tabuľkových miest, ktorú obsadzujeme príslušníkmi poriadkovej polície. V druhej rozdelíme ďalších 150 tabuľkových miest pre kriminalistov."

Práca pre nováčikov

V súčasnosti prijímajú policajtov, ktorých predtým pre nedostatok miest neprijali. Prvé tabuľkové miesta môžu fyzicky obsadiť koncom tohto a začiatkom budúceho roka. Dovtedy majú zvýšenú kontrolu zvládnuť policajti, ktorí už sú v službe.

„Nevšimol som si, že by v uliciach bolo viac hliadok," hovorí primátor Lipian Eduard Vokál. Zároveň upozorňuje, že zvýšenie počtu policajtov problém kriminality Rómov nerieši. „Keď policajti pristihnú niekoho pri priestupku, v podstate nič nemôžu robiť. Navyše sú zavalení papierovaním, takže hliadky v teréne takmer nevidíte. Je to skôr na papieri."

Ani starosta Jarovníc Marián Kyjovský nebadá, že by na obvodnom oddelení v obci došlo k nejakým výrazným zmenám. „Viem, že sa majú zvyšovať počty ľudí. Momentálne rekonštruujú budovu polície, takže policajti sú v Sabinove."

Sťahovať sa im nechce

Po proteste Slovenskej pospolitosti v Krompachoch policajný šéf Ján Packa ubezpečoval obyvateľov mesta, že na problémové miesta urýchlene presunú policajtov z východu, ktorí slúžia na západnom Slovensku a chcú sa vrátiť domov. „Nevidím v tom problém. Keď chcú slúžiť doma, môžu, ale budú plniť tieto úlohy." Packa sa prerátal. Policajtom zo západu sa na východ nechce. „Je to tak päťdesiat na päťdesiat," hovorí Erik Tomáš.

Týždne sa Packovi naťahujú

POPRAD. „Uprednostnili sme časti, kde je to najkritickejšie, tam tí policajti môžu byť do dvoch až troch týždňov," povedal policajný prezident Ján Packa 20. augusta v Poprade.

Ako príklad uviedol obvodné oddelenie v Krompachoch, kde malo v priebehu niekoľkých dní či týždňov pribudnúť desať policajtov, v Jarovniciach šestnásť, v Sabinove dvanásť.

Práve v tomto okrese zaznamenali v tomto roku brutálne trestné činy. Začiatkom roka zavraždil obyvateľ osady v Ostrovanoch predavačku večierky. V Šarišských Michaľanoch v lete dvaja osadníci zmlátili správcu ihriska, keď ich prichytil pri krádeži televízora na futbalovom štadióne, v Lipanoch zbili 14-ročného chlapca, ktorý pri úteku spadol pod auto a utrpel vážne zranenie.

Okresné riaditeľstvo Policajné zboru v Sabinove má posilniť 29 policajtov. Zatiaľ dostalo šiestich. Po dvoch sú na obvodných oddeleniach v Jarovniciach, Lipanoch a Sabinove.

Mikuláš Jesenský

Hliadky, to je len hasenie požiaru

Obce a mestá na hornom toku Torysy sa boria s rómskym problémom. Vyšla odtiaľ iniciatíva na legislatívne zmeny, ktoré by mali prispieť k jeho riešeniu. Predsedom regionálneho združenia Horná Torysa je primátor Lipian EDUARD VOKÁL.

Aký je váš názor na výstavbu betónového múru?

„Je to akt zúfalstva. Aj keď múr nerieši podstatu problému, chápem obyvateľov. Žiť v strachu, že vás aj za bieleho dňa prepadnú na vašom pozemku, že ukradnú všetko, čo na ňom máte, a pritom sa vám zlodeji vyhrážajú, nadávajú, drzo sa smejú do tváre, pretože vedia, že aj tak sa im nič nestane, je ubíjajúce. Plot je prejavom bezmocnosti."

Po protirómskych zhromaždeniach v Šarišských Michaľanoch a v Krompachoch minister vnútra a prezident Policajného zboru sľúbili policajtov do problémových oblastí. Vyrieši problém zvýšená represia?

„Zvýšenie počtu policajtov treba privítať. Efekt je otázny. Represia bez zásadných legislatívnych zmien v sociálnej oblasti či vo vymožiteľnosti práva nič nerieši. Mám obavy, že aj keby na každom rohu stála hliadka, napätie medzi majoritou a Rómami sa bude len prehlbovať. Je to len neustále hasenie požiaru. Akoby sme nevedeli či nechceli zabrániť, aby plamene vzbĺkli."

Koho máte na mysli? Štát?

„Súčasná vláda, jej podpredseda pre menšiny pán Čaplovič i nový splnomocnenec pre rómske komunity pán Galbavý podľa vyjadrení z médií hádžu zodpovednosť za problémy na samosprávy. Ale pravidlá sú určované centrálne. Vláda, zvlášť rezort práce, sociálnych vecí, si musí uvedomiť, že paušálna solidarita s dlhodobo nezamestnanými, ktorí nechcú a ani nemusia pracovať, je falošná, neudržateľná, demotivačná a v konečnom dôsledku škodí poberateľom týchto dávok. Poznám prípady, keď sociálne odkázaný človek je na tom finančne lepšie ako ten, čo pracuje."

Predchádzajúce vlády sa správali inak?

„Štedré sociálne dávky a rôzne výpomoci začal štát rozdávať po revolúcii. A ľudia si na to rýchlo zvykli. Prečo by mali pracovať za minimálnu mzdu, keď od štátu dostanú viac peňazí za ničnerobenie? Bývalá Dzurindova vláda sa pokúsila o sociálnu reformu, siahla na sociálne dávky a dopadla, ako dopadla. Pritom skúsenosti zo zahraničia, najmä zo Spojených štátov, dokazujú, že pumpovanie peňazí do dlhodobo nezamestnaných bez uplatňovania princípu zásluhovosti, vyžadovania striktného dodržiavania zákonov, ktoré platia pre každého rovnako, je nezmyselným plytvaním. My sme ľudí z marginalizovaných skupín naučili dôsledne využívať svoje práva, zabúdame, že aj oni majú nejaké povinnosti."

Čo ste urobili vy pre zlepšenie situácie? Primátorom ste od roku 1990.

„Masívne zapájame dlhodobo nezamestnaných do aktivačných prác a malých obecných služieb, vytvárali sme pracovné príležitosti v súkromných firmách u nás aj v Česku, vybudovali sme nájomné byty, otvorili sme materskú školu, komunitné a hygienické centrum, systematicky sa venujeme terénnej sociálnej práci, kontrolujeme dochádzku detí do škôl, využívame inštitút osobitného príjemcu dávok, zriadili sme rómske hliadky, úzko spolupracujeme s cirkvou a mimovládnymi organizáciami. "

Zmenilo sa tým niečo v živote ľudí?

„Celá snaha priniesla ak nie nulový tak minimálny efekt."

Prečo?

„Zdrojom prehlbujúceho sa napätia je zlá sociálna politika, ktorá v takzvaných marginalizovaných skupinách prehlbuje generačnú chudobu a závislosť od finančnej pomoci štátu, demotivuje ľudí, pretože postupne z nich vykorení potrebu pracovať, vzdelávať sa, likviduje v spoločnosti princíp zásluhovosti. Naša samospráva je pripravená na týchto zmenách robiť s každým, kto pomôže zlý stav zmeniť."

Mikuláš Jesenský

Aké kroky ste podnikli na zmiernenie napätia medzi majoritou a Rómami? Oslovili sme poslancov parlamentu, ktorých oslovili regionálne združenia Horná Torysa a Prešov - Šariš. Z pätnástich odpovedali šiesti.

Jozef Šimko (KDH): Navrhujem zvážiť možnosť zriadenia nového policajného oddelenia v Šarišských Michaľanoch, alebo v Ostrovanoch podobne, ako je to v obci Jarovnice. So starostami som diskutoval aj o možnosti zriadenia rómskej občianskej hliadky. Sami Rómovia si musia uvedomiť svoje práva a povinnosti ako aj to, že zákony platia pre všetkých občanov našej krajiny rovnako.

Jana Vaľová (Smer): Podporím každé dobré riešenie, ktoré príde zo samosprávy, pretože samospráva, starostovia a primátori obcí najlepšie vedia adresne pomenovať čo im pomôže riešiť túto otázku.

Jaroslav Ivančo (SDKÚ): Na najbližšiu schôdzu predložím návrh zmeny zákona týkajúceho sa dodržiavania povinnej školskej dochádzky.

Jozef Halecký (HZDS): My sme v sociálnom parlamentnom výbore vytvorili komisiu pre riešenie otázok minoritného obyvateľstva, urobili sme poslanecký prieskum v najväčšej rómskej lokalite na východnom Slovensku a dali sme podnety a aj úlohy pre rezortné ministerstvo. Je pravda, že riešenia a výsledky sú neuspokojivé.

Stanislav Kahanec (KDH): Bez systematickej práce s touto komunitou, zvlášť s deťmi, ktoré v nej vyrastajú, ktoré potrebujú predovšetkým výchovu a vzdelanie, a bez zapojenia dospelých do pracovného procesu a vyžadovania zodpovednosti ako od majoritnej skupiny obyvateľov nevidím svetlo v dlhom tuneli.

Ján Pataky (SDKÚ): Podporil som každý rozumný zákon z dielne ministerstva práce hlavne za ministrovania Ľudovíta Kaníka. Vtedy sa začali robiť poriadky, mrzí ma však, že ministerka Tomanová robenie poriadkov zastavila a pridáva peniaze za ničnerobenie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.