Predmetom tohto článku je priblížiť málo známy objekt pohrebnej kaplnky, no najmä napraviť chybné informácie o kostole v literatúre, kde sa výlučne píše o neskorobarokovej stavbe.
Chrám bol vybudovaný na vyvýšenine (462 m n. m.) v centre stredovekej obce Frich. Tá vznikla v rámci šoltýskej kolonizácie, keď tam prvých osadníkov priviedol šoltýs nemeckého pôvodu, Frich. Dedina bola založená na územnom panstve rodu Merše v druhej polovici 13. stor., určite však do roku 1320, keď je spomínaná už ako vyvinutá obec. Vtedy o túto v rámci regiónu významnejšiu dedinu, ležiacej na dôležitej krajinskej ceste, prejavili záujem bohatšie rody ako Meršeovci. Najskôr Drugetovci, potom od r. 1330 Abovci, ktorých bočná vetva sa tam usadila a vystavala si kúrie.
Chrám si postavil ľud, ako bolo zvykom pri šoltýskej kolonizácii, hneď po založení obce, resp. ako to dovoľovali okolnosti. Ranogotická jednoloďová stavba bez veže a pravdepodobne s polygonálnou svätyňou vznikla na začiatku 14. stor. No určite do 30. rokov 14. stor., keď bola v obci už aj farnosť. Prvá zmienka o kostole je z r. 1410. V 18. stor. prešiel gotický kostol rozsiahlou prestavbou. Pôvodné okná boli nahradené novými, barokovými, s polkruhovým záklenkom a štukovými klenákmi, podobne tak aj vstupný kamenný portál dostal bohatú výzdobu najmä v tympanóne (barokové erby, vázy). Západná fasáda získala vysoký trojuholníkový štít. Interiér bol nanovo zaklenutý krížovými hrebienkovými a valenými klenbami na mohutných profilovaných pilieroch. Prebudovaný chrám bol konsekrovaný r. 1740. Dochovali sa aj záznamy o období prestavby z r. 1737-38, kostol bol teda postavený pomerne rýchlo, čo svedčí o vynaložení vysokých financií na stavbu a bohatstve donátorov.
Hrubá stavba súčasného kostola s pozoruhodnou výzdobou vstupných a okenných otvorov pochádza najskôr z prelomu 13. a 14. stor. Hrubé, vysoké múry lode sa zachovali zrejme v plnej hmote, múry svätyne mohli byť pri prípadnej úprave polygónu rozobraté a opätovne použité. O stredovekom pôvode stavby svedčí taktiež orientácia budovy v smere V-Z, presbytérium na východe, absencia okien v severnom múre, vstup z južnej či západnej strany, umiestnenie na výraznom mieste (vyvýšenine), hrubé kamenné múry, čo sú jasné znaky stredovekej sakrálnej stavby. Zachoval sa aj pôvodný stredoveký inventár chrámu: dve neskorogotické oltárne krídla so štyrmi obojstranne maľovanými tabuľami z konca 15. stor. (v súčasnosti uložené v SNM v Martine), socha Panny Márie z 15. stor. (dnes v Šarišskom múzeu, Bardejov). Cenný je aj barokový inventár: rozmerný oltár z r. 1752 s viac než desiatimi sochami, ďalej drevená baroková kazateľnica či maľovaná empora.
V tesnej blízkosti areálu chrámu, ohradeného kamenným múrom s možným stredovekým pôvodom sa nachádza pohrebná kaplnka nad podzemnou kryptou. Jej areál je vymedzený kamenným múrom, nadväzujúcim na dvojprúdové kamenné schodisko z juhu. Mohutné kamenné zábradlie pozostáva z tvarovaných pilierov s guľovými hmatadlami. Na začiatku schodiska sú po stranách na volútach pilierov umiestnené dve sochy sfingy s telom ležiaceho leva a ženskou hlavou s korunkou a poprsím. Areál kaplnky s charakterom malého mauzólea dal r. 1811 vystavať vtedajší majiteľ obce barón generál Gabriel Splény. Pod kaplnkou sú však pochovaní členovia rodu Gillany, vlastniaci Fričovce neskôr. Práve oni upravili pôvodne klasicistickú architektúru v polovici 19. stor. na neogotickú. Kaplna tak obsahuje aj klasicistický trojuholníkový štít so štukovým frontónom v strede, fialy či kraby po stranách a zároveň neogotický vstupný otvor s lomeným oblúkom. V interiéri kaplnky je empírový náhrobok so sochou trúchliacej ženy z r. 1811. Pri kaplnke v múre sa ešte nachádza renesančný epitaf s erbom a kolopisom z r. 1577.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
