Kráľovná fotografie Annie Leibovitz

Yoko sa nechcela vyzliecť, John s tým nemal problém. A tak sa nahý, v prenatálnej pozícii, pritúlil k svojej láske, oblečenej v čiernom. Vznikla jedna z najslávnejších fotografií na svete. Nazvali ju Pietou našej doby. O päť hodín nato Johna Lennona zastrelil psychotik Mark Chapman. Fotografiu urobila Annie Leibovitz.

V tom osemdesiatom roku už bola Annie slávna. Jej fotografie šli na dračku a nechať sa ňou fotografovať znamenalo poctu i pre najväčšie celebrity. A to sa tá mimoriadna žena ešte len rozbiehala k svojim osobným umeleckým vrcholom.

Fotografia ako osud

Život Annie Leibovitz sú fotky. Fotografia je jej osud. Pomocou fotiek možno zmapovať jednotlivé etapy jej životnej cesty, jej nevšednej, závideniahodnej kariéry. Za každou prelomovou situáciou na tejto ceste sa nájde aj konkrétny fotomíľnik. Jej príbeh je vykreslený objektívmi aparátov. Všetko sa však začalo trinásť rokov pred pamätnou pracovnou návštevou u Lennonovcov.

Vo víre éry Detí kvetov

Otec Leibovitz, ako vojak armády Spojených štátov, slúžil koncom šesťdesiatych rokov na Filipínach. Bola tam s ním celá rodina, vrátane Annie. Slečna sa ukrutne nudila, a tak si kúpila svoj prvý fotoaparát, s ktorým fotila otcových kolegov, miestnych ľudí a krajinu v okolí. To boli jej úplne prvé fotografie. Rodičia síce chceli, aby Annie študovala vysokú na Filipínach, ona si však vyvzdorovala štúdium v Kalifornii. A tak sa ocitla v Berkeley, priamo vo víre prelomových udalostí. Písal sa rok 1967. Začala študovať na sanfranciskom Inštitúte umenia fotografiu. Bola to škola praxe. Poslali ju do ulíc, kde denne zaznamenávala udalosti, ktoré sa vtedy priam valili. Vrcholila vietnamská vojna a súčasne aj odpor americkej verejnosti proti nej. Búrili sa najmä mladí. Vo vysokých školách to vrelo. Demonštrácie boli na dennom poriadku. Pouličné protesty rozháňala polícia i národná garda. Vzrušenie neutíchalo. To všetko bolo súčasťou všeobecnej revolučnej nálady mladej generácie, obdobia ktorému sa vraví sixties. Jej túžby stelesňovali Deti kvetov. Hippies. Underground. Heslo "Make love not war!" Leteli drogy. Život bol jeden nekončiaci žúr. To všetko prežívala nadšená Annie s foťákom v ruke. Aj s jointom. Ale jej fotkám to vôbec neuškodilo.

Slávna fotka Johna Lennona

Potom ju raz kamarát doviedol do redakcie časopisu Rolling Stone, ktorý vtedy ako jediný pravdivo informoval o prebiehajúcich udalostiach, a hoci to bol vlastne pôvodne časopis hudobný, písal doslova o všetkom. Annie ukázala svoje práce a stala sa členkou redakcie. Rýchlo sa tam etablovala a čoskoro sa stala redakčnou hviezdou. Mala správne novinárske inštinkty, postreh, nos na zaujímavé situácie. Kolegovia s ňou radi spolupracovali, a tak sa aj prvýkrát dostala k Johnovi Lennonovi. Napriek tomu, že bola celkom neznáma, urobila na Johna i Yoko dobrý dojem. Yoko Ono skonštatovala, že ju viac zaujímali ich duše, ako tváre. Bola to však Johnova tvár, jeho portrét, uverejnený na obálke Rolling Stone, ktorý znamenal skutočný ostrý štart Annie medzi fotografickú prvú ligu. Fotka zároveň zvýšila kredit samotného časopisu a považuje sa dodnes za jeden z najlepších portrétov svetovej fotografie.

Turné s Rolling Stones

Ďalším míľnikom bol portrét Micka Jaggera a Keitha Richardsa, ako aj celá séria fotografii, ktoré Annie urobila na turné s kapelou Rolling Stones. Varovali ju, aby s nimi nechodila, ale nedala si povedať.
"Aby som urobila najlepšiu fotku, musím byť vnútri," vyhlásila Annie a prežila so "Stounmi" neuveriteľné chvíle. "Rob to isté, čo všetci a nikto si ťa nevšimne" - to bolo heslo, ktorého sa držala. Mick Jagger o nej povedal: "vie k vám akosi prekĺznuť, stále máte pocit, že k vám patrí". A Keith Richards dodal: "Nevzdala to, čo bolo pre nás prekvapenie. Jednoducho robila cvak, cvak a nikomu to nevadilo." Nuž a samotná Annie k tomu po rokoch v televíznom dokumente úprimne a s úsmevom dodala - "robila som všetko, čo by ste si predstavovali, že sa na turné so 'Stounmi' robiť dá". Teda hlavne brala drogy. To turné i celé obdobie bolo totiž jedným veľkým "fetom". Po návrate sa Annie musela liečiť, ale aj tak jej to stálo za to. Získala veľké renomé a fantastické zábery "Stounov" ju vyniesli na prvý z vrcholov jej tvorby.

Fajnový časopis o celebritách

Bola fotografkou v prvej lige, ale s dosť jednostrannou špecializáciou zameranou na rock, underground, hudobné skupiny. Dozrel čas na zmenu. A tá prišla s presťahovaním redakcie Rolling Stone do New Yorku. Vtedy Annie dostala ponuku fotiť pre novovznikajúci časopis Vanity Fair. Iba ťažko by mohol byť rozdiel oproti jej dovtedajšiemu pôsobisku väčší. Vanity bol fajnový časopis o celebritách, o high society, prípadne snobiety. Napodiv sa kráľovná rockových a undergroundových fotiek novým témam úspešne prispôsobila. Dokonca natoľko, že sa čoskoro stala prvou dámou aranžovanej fotografie. Vrátane fotografie módnej. Tu by sme za konkrétny míľnik mohli označiť fotografiu nahej Betty Midlerovej, ležiacej v záplave červených ruží. Slávny fotograf Richard Avedon, ktorého Annie ctila, prehlásil, že "je to najlepšie vyriešená obálka časopisu, akú videl za 30 rokov". Annie Leibovitz sa stala synonymom obrazovej podoby Vanity Fair.

Nahá tehotná Demi Moore

"Potrebovala som odísť, aby som pochopila, čo viem a kto som," komentovala svoj nový krok Annie. Pracovala nonstop a čoskoro čitatelia s napätím očakávali, čo nového Leibovitzová zasa vymyslí. Aký neuveriteľný nápad bude na titulnej strane časopisu. A čo zaujímavé nafotila na vnútorné strany, ktoré považovala za podstatné. "Obálka nie je fotka, to je reklama, ktorá musí predať časopis. Moje ozajstné fotky sú vnútri," hovorila. Portréty sa vo Vanity Fair stali úplne luxusnou záležitosťou. Koho odfotila Annie Leibovitz, ten sa o svoju kariéru nemusel obávať. Výrazne pomohla napríklad herečke Demi Moore, ktorú odfotila nahú v pokročilom tehotenstve. Alebo čiernu Whoopi Goldbergovú vo vani plnej mlieka. Fotila hercov, politikov, najrôznejšie celebrity. Trumpovcov, Reaganovcov, Nixona, Clintona, Gatesa, Schwarzeneggera, fotila astronautov i básnikov, skrátka postupne zachytila každého, kto niečo v Amerike znamenal. Dostala sa na vrchol obrazovej kultúry spojenej s celebritami. A robila to nádherne.

Láska k ženám i deťom

"Zabudla som si vybudovať vlastný život." Tak Annie Leibovitz komentovala svoje povestné pracovné nasadenie. Do značnej miery to bola pravda, ale podarilo sa jej nadviazať pre ňu veľmi významný citovo-intelektuálny zväzok so spisovateľkou Susan Sontagovou, ktorý trval až do Susaninej smrti. Annie svoju priateľku fotila i na smrteľnej posteli. Napokon sa stala aj matkou. Má tri deti. Sama porodila Sarah a dvojčatá Susan a Samuelle porodila náhradná matka. Rodina je pre ňu nesmierne dôležitá, ale aj tak sa dá povedať, že jej život je fotografia.

Chce nafotiť deň, keď umriem

"Najväčším vzťahom môjho života je moja práca," hovorí Annie a dodáva: "Cítim voči nej veľkú zodpovednosť a považujem za dôležité dokončiť ju. Chcela by som nafotiť deň, keď umriem." Annie Leibovitz je fotografka, ktorá toto umenie posunula o veľký kus dopredu. Čo sa týka portrétu, nikto sa jej nevyrovná. Vďaka svojej schopnosti vidieť pre iných neviditeľné, takej, povedal by som, "felliniovskej" imaginatívnosti a bezhraničnej fantázii dokáže nafotiť obrázky, aké nikto iný vytvoriť nedokáže. Usmieva sa spoza svojich lennoniek a tvrdí: "stále sa dívam a hocikde sa pozriem, hľadám záber".

Tehotná Demi Moore
Nápad Annie Leibovitz preslávil herečku po celom svete.
Foto: ap

Rodinka Cruisovcov
Takto vyfotila Katie, Toma a ich malú dcérku Suri na titulku magazínu.
Foto: ap

Najslávnejšia fotka
Yoko Ono sa nechcela vyzliecť, John Lennon s tým nemal problém.
Foto: ap

Keira Knightley a Scarlett Johansson
Herečky sa objavili na titulke Vanity Fair.
Foto: ap