Korzár logo Korzár
Piatok, 14. máj, 2021 | Meniny má BonifácKrížovkyKrížovky

Slovenská mestská správa v Košiciach

Júl roku 1919 sa stal začiatkom obnovenia slovenskej mestskej správy v Košiciach, keď 4. júla prišiel do mesta oddiel verejnej polície na čele s mestským policajným hlavným kapitánom Kohoutom, aby po prevzatí velenia nad občianskou strážou a po rokovaní s

predstaviteľmi obyvateľstva Košíc pripravil podmienky pre vstup československej vojenskej jednotky 5. júla 1919.

Na jej čele stál generál E. Hennocque, ktorý bol hlavným veliteľom čsl. vojenských jednotiek ako celku a po vyhlásení vojenskej diktatúry na území, kam vstúpili čsl. vojenské jednotky na východnom Slovensku, prevzal moc nad verejnou správou políciou a súdnictvom.

Zmeny vo verejnej správe

Slovenskí predstavitelia verejnej správy Košíc prišli do mesta 8. júla 1919 a na druhý deň ich uviedol do úradu vládny komisár pre východné Slovensko dr. Juraj Slávik v župnom dome na Hlavnej ulici (v dnešnej budove Vsl. galérie).

Na čele župného úradu v Košiciach bol dr. J. Sekáč, ktorý vydal 10. 7. 1919 "Ohlas" k maďarským obyvateľom Abovsko-turnianskej župy a dal ním na vedomie nové usporiadanie krajiny, vyplývajúce z medzinárodného uznania československého štátu a z určenia maďarsko-československých hraníc na mierovej konferencii v Paríži 13. júna 1919.

Dr. Sekáč zastával funkciu župana Abovsko-turnianskej župy a súčasne aj mesta Košice. Túto dvojitú funkciu mali župani od roku 1919 do roku 1922, teda mali na starosti politicko-kultúrno-hospodársku oblasť Košíc ako centra celého východného Slovenska, aj sídla Abovsko-turnianskej župy a celej župy. Udalosti mali rýchle tempo. Patrilo k nim aj nové usporiadanie mestského magistrátu - nové v poňatí jeho poslovenčenia ako úradu. So slovenskou agendou dovtedy magistrát nemal praktické skúsenosti, pričom mesto zamestnávalo koncom roku 1918 celkom 469 zamestnancov.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Prvý mešťanosta

Prvým mešťanostom v novom štátoprávnom usporiadaní sa stal v Košiciach dr. V. Mutňanský od 11. 7. 1919. Predovšetkým on bol zodpovedný za to, ako bude fungovať magistrát a jeho úrady. (Ako prebiehala konsolidácia a poslovenčovanie verejného života, je zaznamenané v archívnych dokladoch a obraz o tom poskytuje tematická bibliografia "Mestská správa v Košiciach v rokoch 1918 - 1945", zostavená JUDr. J. Kirstom a JUDr. M. Potemrom CSc., vydaná ŠVK r. 1984).

Dôležitou úlohou bolo zásobovanie mesta potravinami, súpis škôd na mestskom aj súkromnom majetku a sčítanie obyvateľov. Podľa neho bolo v Košiciach 49,83 percenta československého obyvateľstva a 37,83 maďarského. Mešťanosta dbal o to, aby hneď po jeho nástupe do úradu boli na všetkých mestských úradoch dvojjazyčné - slovenské aj maďarské nápisy. V auguste 1919 mestskí zamestnanci postupne skladali sľub vernosti československému štátu - okrem asi ôsmich vedúcich pracovníkov ho zložili všetci. To však neznamenalo, že nemali problémy so slovenčinou. Stalo sa aj to, že mestskí úradníci využívali na komunikáciu so slovenskými a českými "stránkami" tlmočníkov s odôvodnením, že neovládajú slovenčinu. Najdôležitejšie vedúce funkcie v mestskej správe sa mešťanostovi podarilo obsadiť kvalifikovanými Slovákmi. Autoritu si získal ako mestský radca J. Sedláček, rovnako Dr. P. Novák ako mestský hlavný právny zástupca a MUDr. Anton Rubeš ako hlavný mestský lekár. Ako sme už písali v tejto rubrike, úradníci mali možnosť zdokonaliť sa v slovenskom jazyku v kurzoch a od výsledku skúšky záviselo ich pracovné zaradenie. Kurzy prebiehali od júla 1919 do marca 1920 raz týždenne a skúšky boli v marci.

Vo funkcii vojenského diktátora, čo bol oficiálny názov veliteľa čsl. jednotiek generála Hennocque-a, vystriedal od 1. októbra 1919 generál Destremau. Hlavným vojenským veliteľom čsl. jednotiek v Košiciach sa stal od 8. októbra 1919 francúzsky generál Mittelhauser (medzi vojenskými jednotkami tu boli oddiely francúzskych legionárov aj francúzski dôstojníci).

Skryť Vypnúť reklamu

Poštátnenie polície

Vedenie radnice vynakladalo veľké úsilie na vybudovanie základov mestského úradu, ktorý by zodpovedne plnil úlohy v novom štáte, poznačenom vojnou. Súčasne vznikali aj štátne úrady, kam sa od roku 1920 do r. 1922 presunuli niektoré agendy z mestskej samosprávy ako daňový úrad, polícia, sirotské záležitosti a pod. Radnica zracionalizovala prácu na magistráte a lepším odmeňovaním jeho zamestnancov motivovala ich výkonnosť a zodpovednosť. Košice sa v tom období považovali za najdrahšie mesto v ČSR a tento prívlastok dostalo najmä kvôli vysokým cenám bytov, ktorých bol veľký nedostatok, a tiež kvôli predražovaniu potravín. Kým nebola schválená ministerstvom pre Správu Slovenska mestom navrhnutá systemizácia mestských úradníkov, čo sa predlžovalo až do roku 1922, dovtedy im mesto od konca roku 1921 vyplácalo tzv. drahotný príplatok.

Počet zamestnancov sa podstatne zredukoval. V roku 1918 ich malo mesto Košice bez jedného 460, kým do roku 1921 vstúpilo s počtom 281 schválených systemizovaných miest. Postupným poštátňovaním niektorých agend, ktoré prebiehalo v celej ČSR, sa mestská administratíva v roku 1922 ustálila v jedenástich oddeleniach. Veľkou zmenou bolo poštátnenie mestskej polície, pretože táto od nepamäti bola výkonným orgánom mestskej správy Košíc. Tento proces poštátnenia sa uskutočnil v celej ČSR a pripravoval sa na začiatku vzniku nového štátu. V Košiciach bolo zriadené policajné riaditeľstvo 25. decembra 1920, keď prevzalo rozsiahlu agendu od mestského policajného kapitanátu a jeho činnosť sa začala po oficiálnom otvorení 15. februára 1921. Policajným riaditeľom sa stal dr. J. Klíma. Dovtedajšie priestory v budove Čierneho orla pre nové oddelenia nestačili, preto sa policajné riaditeľstvo presťahovalo do vojenských kasární na Hlavnej ulici.

Skryť Vypnúť reklamu

Bytová kríza

V súvislosti s budovaním štátnej správy, vznikom nových inštitúcií, príchodom slovensky vyučujúcich učiteľov, vzrástol počet obyvateľov Košíc aj iných miest a s ním aj požiadavka na bývanie. Podľa vládneho nariadenia z r. 1919 mohli mestá aj obce úradne prideľovať byty, prípadne miestnosti a v naliehavých situáciách mohli byty aj rekvírovať. V Košiciach mal túto úlohu bytový úrad, lenže požiadaviek bolo viac ako možností ubytovania najmä dôstojníkov čsl. armády a slovenských úradníkov. V niekoľkých článkoch sme sa zmienili o bytovej úžere, o provizóriách v železničných vagónoch či v bývalej vojenskej nemocnici v Barci. Zmiernenie bytovej krízy nastalo až od roku 1922, keď začal v Košiciach budovať byty štát a odvtedy začali pribúdať v Košiciach nové mestské štvrte. V rokoch 1922 - 1928 štát postavil 400 bytov. Vytvorili sa tiež družstvá na výstavbu bytov so štátnou podporou a túto poskytoval štát aj individuálnym stavebníkom, takže popri spomenutých 400 bytoch pribudlo 700, ďalšie pre dôstojníkov. Mnohí využili pomoc mesta bezplatným poskytnutím jeho pozemkov alebo za nízku cenu na výstavbu domov. Tak sa zaplnili novou výstavbou priestranstvá Letnej, pri Starej Baštovej, Tomášikovej a Palackého, ktorú dlho volali Košičania Malá Praha.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  2. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí
  3. Najbrutálnejšie preteky sveta? Extreme E je Formulou 1 v teréne
  4. Zhodnotenie o desiatky percent. Toto sú najlepšie príležitosti na investície
  5. Budějovický Budvar je posledný český národný podnik
  6. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel
  7. Prečo sú pre mzdárku stravné lístky či karty najlepšie riešenie?
  8. Vyberte sa s nami na vandrovku, navštívime Spišský hrad a Levoču
  9. Niké spúšťa novú kampaň s Jánom Lašákom
  10. Prečo Slováci nemajú rezervy?
  1. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí
  2. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel
  3. Prečo sú pre mzdárku stravné lístky či karty najlepšie riešenie?
  4. Budějovický Budvar je posledný český národný podnik
  5. Niké spúšťa novú kampaň s Jánom Lašákom
  6. Vyberte sa s nami na vandrovku, navštívime Spišský hrad a Levoču
  7. Nadácia COOP Jednota rozdá obciam a mestám 156 000 eur
  8. Ďalšie mesto s rýchlou a kvalitnou donáškou!
  9. Prečo Slováci nemajú rezervy?
  10. Union má novinku – Očný balík v hodnote 100 eur pre každého
  1. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku 15 396
  2. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku 12 210
  3. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku 11 338
  4. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 9 327
  5. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy? 9 051
  6. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné 8 265
  7. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania 6 680
  8. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér 6 555
  9. Túžite bývať vo svojom za pár mesiacov? Realita s Variant-Haus® 5 952
  10. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál 5 149
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pohľad priamo z cesty, ktorou by mala viesť trať prestížnych pretekov so svetovými tímami v obci Jasov na východe Slovenska.

Miestni chcú fandiť: To bude šialenstvo.

3 h
Starosta Pereša si k výplate prilepší.

Proti bol jediný poslanec. Niektorým pridali aj spätne, reaguje Karabin.

3 h
Výstavba druhej etapy R4 odbremení sídlisko Sekčov od tranzitnej dopravy. Podľa plánov by mal byť celý severný obchvat dokončený v roku 2026.

Petičiari žiadajú výstavbu celej R4.

3 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Upratovačky sa stali rukojemníkom sporu medzi nemocnicou a upratovacou firmou.

Firma skončila v likvidácii.

11. máj

Desiatky mŕtvych, stovky zranených.

3 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop