Narodil sa 3. februára roku 1812. Po absolvovaní základného školského vzdelania začal študovať teológiu na Prešovskom kolégiu a potom odišiel do Halle. Po skončení štúdia najprv pôsobil ako evanjelický farár na viacerých miestach.
Usadil sa v Župčanoch
Pre svoje osobné a literárne postoje v týchto ťažko skúšaných rokoch pre Slovákov sa dostával do rozporu so svetskou a cirkevnou hierarchiou. Od roku 1853 po vykonaní potrebných teologických skúšok sa stal katolíckym farárom a ďalší svoj život počas 23 rokov až do svojej smrti spojil s r. k. farou v obci Župčany pri Prešove. Práve v Župčanoch napísal mnoho literárnych prác, ktorými sa stal známym slovenským prozaikom, básnikom, dramatikom a publicistom.
V Župčanoch sa usadil práve po rušnom roku 1848, keď to národne orientovaní literáti a publicisti nemali ľahké. Podobný osud v našom okolí postihol Dr. Jána Andraščíka z Lipoviec a Bohuša Nosáka Nezabudova, ktorý žil na evanjelickej fare v Sabinove. Práve v Župčanoch sa zrodili Záborského diela ako Panslavistický farár, Dva dni v Chujave, Najdúch a iné. Okrem povolania rímskokatolíckeho kňaza všetok svoj voľný čas venoval literárnej tvorbe, zbieraniu podkladov o našej dávnej minulosti a procesu národného obrodenia Slovákov. Istotne ho trápilo nelichotivé postavenie svojho ľudu, ktorý bol ponižovaný maďarizáciou. Kritizoval malomeštiactvo, morálku, byrokratické pomery a iné neduhy.
Jonáš Záborský ťažko znášal odnárodňovania slovenského ľudu. Mal snahu ľuďom otvoriť oči, ale preto ho niektorí nevedeli alebo nechceli pochopiť. Veľkú pozornosť venoval vo svojej tvorbe okoliu, v ktorom sám žil a pracoval, aj keď pochádzal zo stredného Slovenska, ale žil a tvoril pre všetkých Slovákov.
Založil základinu pre študentov
Ešte počas štúdií v Prešove inicioval vznik homiletickej Spoločnosti na kolégiu a do Pamětnice zapísal svoje básnické prvotiny. Podporoval študujúcu slovenskú mládež, pre ktorú založil v Prešove, Kežmarku a Bratislave štipendijnú základinu. Stal sa spoluzakladateľom Matice slovenskej a mal svoj pohľad na tvorbu spisovnej slovenčiny, kvôli čomu sa dostal do rozporu so štúrovcami.
Jonáš Záborský zomrel 23. januára 1876 a pochovaný je pri kostole v Župčanoch. Prvý pamätník ako velikánovi našej literatúry a historickej tvorby mu dali postaviť hneď po jeho smrti. Hlavným iniciátorom jeho výstavby bol jeho nástupca na miesto duchovného pastiera v Župčanoch farár Anton Kleinovský. Tento pamätník neskoršie premiestnili k múru vonkajšej stavby kostola. Nový - v poradí druhý pamätník mu dali postaviť mladí nadšenci akademickej obce východného Slovenska v roku 1940 pod vedením farára Herbsta a rodáka zo Župčian Imricha Koscelníka. Pri príležitosti stého výročia jeho úmrtia v roku 1976, pri otvorení stálej literárnej expozície bol v múre miestneho kaštieľa inštalovaný jeho tretí pamätník.
Zrušili literárnu expozíciu
Len pred niekoľkými rokmi pri reorganizácii Krajského múzea v Prešove bola zrušená v Župčanoch aj stála literárna expozícia z roku 1976 venovaná Jonášovi Záborskému a podľa informácie bola premiestnená do priestranstiev múzea v neďalekom Sabinove. Výstava v Župčanoch existovala sotva štyridsať rokov. Prostredie kaštieľa nie je pre návštevníkov príťažlivé. Jonáš Záborský by si zaslúžil väčšiu úctu a pozornosť. Objektívne sú dôvody obce, že zatiaľ nemá finančné prostriedky na rekonštrukciu kaštieľa a na úpravy okolitého parku. Plánuje to uskutočniť a zlepšiť pri tejto príležitosti aj propagáciu osobnosti velikána našej literatúry. V posledných rokoch sa do obce prichádza pokloniť Záborskému už oveľa menej ľudí, ako v minulosti. V obci chýbajú vhodné pútače, ktoré by informovali návštevníkov o tom, že tam odpočíva náš veľký národovec.
V parku v historickom centre mesta Prešov je umiestnená busta Jonáša Záborského, ale kvety pri nej ešte nevidel nikto, čo svedčí o našom národnom cítení. Prednedávnom bola busta obnovená. Podľa tejto osobnosti je pomenované mestské divadlo - Jonáša Záborského - s dvomi scénami, z ktorých jedna je staršia, druhá budova nová a moderná. V meste je podľa neho pomenovaná aj ulica. V roku 2009 uplynulo 133 rokov od jeho úmrtia. Spisovateľa a národovca si pripomeňme veršom z jeho tvorby:
Som Jonáš Záborský. Nech to postačí,
že nevďačnej som slúžil Slovači.
Um jasný rozdával som nehodným
a tí blesky metali len po mne očami.
Či tak som robil a či inak konal zas,
vždy na púšť hnali srdca môj hlas.
Len bili ma a večne zaznávali ma,
ich nevďačnosť i v hrobe ešte páli ma.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
