Popri pracovnom úspechu sa však Mariánovi Miezgovi darí aj v súkromí. S manželkou Sabinou už v januári očakávajú narodenie synčeka, ktorému však ešte stále nevybrali meno. Keďže túžia po veľkej rodine, detičiek by samozrejme privítali viac. O vytúženom bábätku, zaneprázdnenosti i manželkinom neustálom hlade nám prezradil viac pred predstavením Zhasněte lampiony, ktoré sa v Košiciach uskutočnilo v rámci Dní českej kultúry 2009.
Do Košíc ste prišli s predstavením Zhasněte lampiony, ktoré je skĺbením vášho slovenského temperamentu a českej energie v podaní Táni Vilhelmovej. Ste vy človek, ktorý má temperamentu na rozdávanie? Viete aj vybuchnúť či buchnúť po stole?
- Určite som temperamentný. Zhodou okolností aj teraz, keď som odchádzal z domu, som buchol po stole. Nakopilo sa toho totiž trošku viac a roboty je veľa, tak doma veľmi nestíham riešiť veci. Som dosť impulzívny človek a vie ma všeličo nahnevať.
Predstavenie je komédiou o klamstve a potrebe blízkosti k inému človeku. Čo vy a aspoň milosrdná lož? Prichádza do úvahy?
- No neviem, pokiaľ je milosrdná lož myslená v dobrom a neuškodí tomu druhému, dá sa.
Vy osobne ste si potrebu blízkosti naplnili a už rok ste šťastne ženatý. Ako sa cítite v úlohe manžela? Prebieha to zatiaľ tak, ako ste si vysnívali? Aj keď si teda občas buchnete po stole...
- Tak vysníval... Človek si niečo vysníva, ale samozrejme, že realita je trošku iná. Ja už som si už však svoju manželku otestoval deväť rokov dopredu, takže som vedel, do čoho idem. My len pokračujeme v tom, čo bolo, to je celé. Už sme spolu desať rokov. Samozrejme, že sú niekedy horšie a niekedy lepšie dni, a to sa strieda. Takže ma nič neprekvapilo a samozrejme, že som šťastný, lebo už čakáme aj bábätko.
Synček sa má narodiť v januári a vraj ste sa s manželkou nevedeli dohodnúť na mene. Už ste v tejto oblasti pokročili?
- Žiaľ nie. Ešte stále len postupne vyberáme.
Keďže ste pracovne vyťažený, výbavičku nakupuje manželka a večer vám len zreferuje, čo nakúpila. Na kočiarik a postieľku sa ale údajne chystáte vyraziť do obchodov spolu...
- Naozaj nemám čas, ale prisľúbil som to manželke. Na internete sme už aj obzerali kočiariky, takže to bude naozaj spoločné dielo.
Chystáte sa byť pri pôrode?
- No chcel by som byť. Len dúfam, že kvôli práci nebudem nejakých 400 kilometrov vzdialený. Snažím sa to celé zariadiť tak, aby som to stihol.
Nemáte obavy z toho, že odpadnete? Alebo že to skrátka nezvládnete?
- Vlastne nie. Ja som už videl všeličo, takže toto by ma nemalo prekvapiť.
Ste ten taký zodpovedný otecko, ktorý sa dôsledne pripravuje na otcovstvo, číta knižky o bábätkách a prežíva aktívne tehotenstvo aj sám?
- Tak snažím sa. Manželka priniesla domov encyklopédiu o čakaní bábätka a už som si niečo naštudoval. Aj na internete som si našiel program, ktorý si preklikávam a vždy mi pekne ukáže, v ktorom sme týždni a čo sa v brušku deje. Takže v tomto zmysle som informovaný. Snažím sa vo všetkom podporovať manželku. Samozrejme, že má teraz všelijaké nálady, ale usilujem sa byť viac-menej ústretový.
Máva aj všelijaké chute, kvôli ktorým musíte v noci behať na benzínku pre niečo konkrétne?
- To nie, ale hladná je skoro stále. Papá veľmi často. Síce menej, ale takmer vkuse. Ráno sa zobudí a už o pol siedmej so mnou trasie v posteli, že je strašne hladná. Asi je to však normálne.
Na čo sa v súvislosti so synčekom najviac tešíte? Na aké obdobie, na aké spoločné aktivity?
- Na všetko. Počul som, že keď príde na svet, bude to niečo úžasné. Nech len rastie veľmi pomaly, lebo práve na deťoch človek zisťuje, ako starne. Ja si to budem celé vychutnávať.
Netajíte sa tým, že túžite po veľkej rodine. Máte to už nejako presnejšie s manželkou premyslené, že kedy bude čas na ďalšie bábätko a koľko detičiek dokopy plánujete mať?
- Nedá sa to takto naplánovať, uvidíme. Keď sa nám bude dariť ďalej, budeme radi, že budeme mať viac detičiek. Myslím si, že také tri sú akurát.
V manželstve nie ste žiadnym nováčikom, keďže máte bohaté skúsenosti zo všetkých seriálov, v ktorých účinkujete. Väčšinou môžeme jemne povedať, že nejde o práve vydarené vzťahy. Prenášate si tieto skúsenosti do reálneho manželstva a aspoň viete, ktorých chýb sa vyvarovať?
- Samozrejme, dá sa poučiť, ale nedá sa to presne naordinovať. Reálny život je o niečom inom. Iste, že si dávate na niečo pozor, ale ono, ako sa hovorí, človek mieni, pánboh mení. Snažím sa len, aby to u mňa v reálnom živote tak nebolo.
V ostatnom období sa napríklad aj v Paneláku postava Michala Bajzu stáva akoby stále menej sympatickou. Neprekáža vám trošku, že už pred divákmi nebudete vystupovať vyslovene len v dobrom svetle?
- Ani nie. To je údel herca. Keď sa môžem priznať, radšej hrám práve zápornejšie postavy, takže mi to neprekáža. Myslím si, že aj v zápornej postave sa dá hľadať to dobré a v kladnej to záporné. A zápornejšie postavy mi prídu širokospektrálnejšie, dá sa v nich toho nájsť viac. A keď scenáristi Bajzu takto vidia, neostáva mi iné, len sa s tým popasovať.
Ako sa vám spolupracuje s Aňou Geislerovou, s ktorou tvoríte pár v seriáli Keby bolo keby?
- Výborne. Je to ďalšia kolegyňa typu Táni Vilhelmovej, s ktorou si natáčanie užívam. Škoda len, že sme toho v tom seriáli spolu mali len tak málo.
Najnovšie vás môžeme vidieť aj v improvizačnej šou Partička. Máte rád improvizáciu?
- Mám ju dokonca veľmi rád. S mojimi bývalými spolužiakmi Róbertom Jakabom, Lukášom Latinákom a Ďurom Kemkom sa tomu venujeme vlastne od školy. Mali sme pripravený aj improvizačný projekt, ktorý sa teraz trošku zabrzdil, no chceme ho znova rozbehnúť. Pre mňa to teda nie je nič nové. Samozrejme, improvizácia je dosť ťažká v tom, že dopredu neviete, čo bude. Na javisku musíte potiť krv a mozog vám musí zaberať na plné obrátky. Neviem to ani porovnať s bežným predstavením, kde máte naučený text. Lebo aj tam máte problémy, že čo keď to nevyjde tak, ako to máte nacvičené.
V partičke akých ľudí sa cítite najlepšie?
- Takých, čo sú obklopení dobrou náladou a disponujú pozitívnym myslením. A napríklad aj v tejto relácii sa to spĺňa. Nikdy by som do toho projektu nešiel, keby som nesúhlasil so spoluúčinkujúcimi, alebo keby mi nejako nesedeli.
Kvôli pracovnej vyťaženosti zrejme nemáte momentálne čas ani na svoj najväčší koníček, ktorým je petang. Kedy ste si naposledy zahrali?
- Teraz naozaj absolútne nestíham. Naposledy som si hodil guľami 30. augusta, kedy sme mali náš vlastný turnaj a bolo to úžasné. Teším sa, že keď sa to trošku uvoľní, čo vidím najskôr na jar, tak si znova zahádžem. Na Slovensku totiž v zime na niečo takéto nemáme podmienky, čo je škoda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
