Dnes sa z amerického kontinentu presunieme do starej (dobrej) Európy a budeme sa venovať stavbe, ktorá bola postavená pre – aby som použil trochu staromódny výraz – urodzené panstvo. Ide o kráľovský palác v španielskom hlavnom meste Madrid.
Dva kráľovské paláce
Dnes už navštevuje Španielsko i samotný Madrid množstvo našincov, a niektorí z nich možno vedia, že v Madride nie je len jeden kráľovský palác. Je to skutočne tak, paláce s názvom palacio real (teda kráľovský palác) sú v Madride dva. Jeden má oficiálny názov Palacio Real de Madrid, druhý sa nazýva Palacio Real de El Pardo. Dnešná časť nášho seriálu o významných či zaujímavých stavbách sveta je venovaná prvému zo spomínanej dvojice palácov. Ide teda kráľovský palác v Madride, ktorý je oficiálnou rezidenciou španielskeho kráľa.
Kráľ z rodu Bourbonovcov
Tým je v súčasnosti Juan Carlos I, po našom Ján Karol I. Celé meno tohto španielskeho monarchu z rodu Bourbonovcov je Juan Carlos Alfonso Víctor María de Borbón y Borbón-Dos Sicilias). Terajší španielsky kráľ sa narodil 5. januára 1938 v Ríme, kam jeho starý otec Alfonz XIII (tiež španielsky kráľ) odišiel do exilu po vyhlásení druhej Španielskej republiky (14. apríla 1931). Jeho detstvo sa riadilo dohodami španielskeho diktátora Franca a jeho otca. V roku 1948 prišiel Juan Carlos s Francovým súhlasom do Madridu, kde študoval na civilných i vojenských vysokých školách. V roku 1969 určil diktátor Franco princa Juana Carlosa za svojho posmrtného nástupcu.
Na tróne od novembra 1975
Dňa 22. novembra 1975, dva dni po smrti diktátora Franca, bol Juan Carlos vyhlásený za španielskeho kráľa. Juan Carlos sa 14. mája 1962 v Aténach oženil s gréckou princeznou Sophiou, dcérou gréckeho kráľa Pavla (kvôli sobášu musela Sophia konvertovať z gréckokatolíckej na rímskokatolícku vieru). Španielsky kráľovský pár má tri deti, dcéry Elenu a Cristinu a syna Felipeho, ktorý je nasledovníkom trónu. Vráťme sa ale ku kráľovskému palácu v Madride, ktorý je oficiálnou rezidenciou španielskeho kráľa, ale ten v ňom nebýva.
Vlastní ho štát
Palác je vo vlastníctve španielskeho štátu a spravuje ho agentúra Patrimonio Nacional. Palác sa využíva len na štátne príležitosti, inak je väčšina jeho priestorov prístupná – aby som zopakoval termín z úvodu – pospolitému ľudu. Kráľovský palác leží na ulici Bailén, v západnej časti centra Madridu, na východ od rieky Manzanares. Podľa niektorých zdrojov ide o najväčší kráľovský palác v Európe. Celková podlažná plocha jeho priestorov je vyše 135 000 štvorcových metrov. V paláci je vyše 2 800 miestností.
Emir postavil pevnosť
Na mieste dnešného paláca bola už v 10. storočí pevnosť, nazývaná mayrit, ktorú dal vybudovať cordobský emir Mohammed I. Po roku 1036 zdedilo túto pevnosť maurské kráľovstvo so sídlom v Tolede. Po tom, čo kastílsky kráľ Alfonso VI. dobyl Toledo i Madrid, pevnosť bola len zriedkakedy využívaná kastílskymi kráľmi. V roku 1329 kráľ Alfonso XI. po prvý raz zvolal parlament (cortes) do Madridu, kam v roku 1561 kráľ Philip II. premiestnil svoj dvor. V 16. storočí bol na mieste dovtedajšej pevnosti vybudovaný tzv. starý zámok (Antiguo Alcázar).
Starý zámok vyhorel
Ten však 24. decembra 1734 úplne vyhorel. Burbonský kráľ Filip V. nariadil vybudovať na tom istom mieste nový palác. Tento palác sa budoval v rokoch 1738 až 1755 a to v tzv. berniniovskom štýle (G.L.Bernini bol významný taliansky barokový architekt, sochár a maliar, ktorý – okrem iného - dotvoril Námestie sv. Petra pred bazilikou sv. Petra vo Vatikáne). Palác bol budovaný podľa plánov známeho talianskeho architekta Juvarru, po jeho smrti práce viedol jeho žiak Sachetti. Architekti sa poučili zo spomenutého veľké požiaru, ktorý zničil predchádzajúci palác. Šesťposchodová budova bola postavená z granitu, vápenca a tehál, pričom väčšina dekoračných či dekoratívnych prvkov má alegorický či symbolický význam.
Drevo len na dvere a okná
Drevo sa použilo len na zhotovenie dverí a rámov okien. Hlavná fasáda paláca, orientovaná na juh, sa "díva" na námestie Plaza de Armas. V jej centrálnej časti je balkón Trónnej miestnosti, vložený medzi štyri stĺpy. Fasáda je korunovaná hodinami, reprezentujúcimi pohyb Slnka priestorom a sochami monarchov, ktorí dozerali na budovanie a dokončenie paláca. Na rohoch stoja sochy vládcov Inkskej a Aztéckej ríše, čo predstavuje oslavu španielskej integrácie Starého a Nového sveta. Do paláca sa v roku 1764 nasťahoval kráľ Karol III, ktorý z neho urobil jeden z najkrajších palácov v Európe. Pri výzdobe paláca boli použité drahé materiály, ako napríklad španielsky mramor, pozlátená štukatúra, mahagónové drevo, hodváb i zamat. Výzdobu ovplyvňoval osobný vkus jednotlivých panovníkov, sídliacich v paláci.
Trónna miestnosť sa nezmenila
Do paláca sa vstupuje krytým schodiskom (zaguán), ktoré vedie do hlavnej sály. Schodisko so 72 stupňami, chránené kamennými levmi, navrhol Sabatini. Každý schod je vytvorený z jedného kusu mramoru. V stĺpovej sieni sa uskutočňovali rôzne spoločenské akcie až 19. storočia, keď bola vytvorená tzv. štátna jedáleň. Miestnosťou, ktorá má najväčší symbolický význam, je trónna miestnosť. Táto miestnosť bola dokončená v roku 1772 a je v nezmenenom stave od doby panovania už spomínaného Karla III. Stropná freska od Tiepola reprezentuje alegóriu španielskej monarchie, pričom v personifikovanej podobe sú zobrazené rôzne španielske dŕžavy na celom svete. Vyrezávaný pozlátený nábytok a výšivky na zamatových závesoch boli vyrobené v Neapoli, kde predtým Karol III. panoval.
Obrovské zrkadlá a bronzové levy
Zrkadlá, ktoré majú na obdobie svojho vzniku obrovské rozmery, boli vyrobené v kráľovskej továrni La Granja. Bronzových levov, umiestnených po stranách trónov, kúpil Velázquez v Ríme v roku 1650 a pôvodne boli inštalované v trónnej sieni starého paláca. Cez predsieň a salón sa z trónnej miestnosti dostaneme do jednej z najbohatšie vyzdobených miestností, do kráľovskej komory, nazývanej aj (podľa je tvorcu) Gaspariniho miestnosť. Táto miestnosť v rokokovom štýle je dekorovaná mramorovými, bronzovými a štukovými prvkami, na strope nájdeme orientálne motívy. Na západnej strane paláca je okrem spálne Karola III. aj malá porcelánová miestnosť, v ktorej je vystavený porcelán, vyrobený v kráľom zriadenej fabrike El Buen Retiro.
Býva v paláci Zarzuela
Porcelán z tejto fabriky konkuroval v tej dobe porcelánu zo známych fabrík v Sévres a Meissene. V strede severného krídla paláca je Kráľovská kaplnka s mramorovými stĺpmi. Vo východnom krídle sú modernejšie miestnosti, medzi nimi biliardová miestnosť v anglickom štýle a fajčiarska miestnosť v japonskom štýle. Ako sme už spomínali, kráľovský palác sa využíva len na reprezentačné účely, obytnou rezidenciou španielskej kráľovskej rodiny je palác Zarzuela, ležiaci v palácovom komplexe El Pardo na okraji Madridu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
