Korzár logo Korzár
Utorok, 28. jún, 2022 | Meniny má Beáta

Kráľovský palác v Madride

Minulý týždeň sme sa v našom seriáli venovali stavbe, ktorá slúži takpovediac pospolitému ľudu, a to ultramodernému štadiónu pre americký futbal, ktorý bol postavený pre klub Dallas Cowboys.

Kráľovský palác v Madride. Palác je síce oficiálnou rezidenciou kráľa, ale kráľovský pár v ňom nebýva.Kráľovský palác v Madride. Palác je síce oficiálnou rezidenciou kráľa, ale kráľovský pár v ňom nebýva.

Dnes sa z amerického kontinentu presunieme do starej (dobrej) Európy a budeme sa venovať stavbe, ktorá bola postavená pre – aby som použil trochu staromódny výraz – urodzené panstvo. Ide o kráľovský palác v španielskom hlavnom meste Madrid.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dva kráľovské paláce

Dnes už navštevuje Španielsko i samotný Madrid množstvo našincov, a niektorí z nich možno vedia, že v Madride nie je len jeden kráľovský palác. Je to skutočne tak, paláce s názvom palacio real (teda kráľovský palác) sú v Madride dva. Jeden má oficiálny názov Palacio Real de Madrid, druhý sa nazýva Palacio Real de El Pardo. Dnešná časť nášho seriálu o významných či zaujímavých stavbách sveta je venovaná prvému zo spomínanej dvojice palácov. Ide teda kráľovský palác v Madride, ktorý je oficiálnou rezidenciou španielskeho kráľa.

SkryťVypnúť reklamu

Kráľ z rodu Bourbonovcov

Tým je v súčasnosti Juan Carlos I, po našom Ján Karol I. Celé meno tohto španielskeho monarchu z rodu Bourbonovcov je Juan Carlos Alfonso Víctor María de Borbón y Borbón-Dos Sicilias). Terajší španielsky kráľ sa narodil 5. januára 1938 v Ríme, kam jeho starý otec Alfonz XIII (tiež španielsky kráľ) odišiel do exilu po vyhlásení druhej Španielskej republiky (14. apríla 1931). Jeho detstvo sa riadilo dohodami španielskeho diktátora Franca a jeho otca. V roku 1948 prišiel Juan Carlos s Francovým súhlasom do Madridu, kde študoval na civilných i vojenských vysokých školách. V roku 1969 určil diktátor Franco princa Juana Carlosa za svojho posmrtného nástupcu.

Na tróne od novembra 1975

Dňa 22. novembra 1975, dva dni po smrti diktátora Franca, bol Juan Carlos vyhlásený za španielskeho kráľa. Juan Carlos sa 14. mája 1962 v Aténach oženil s gréckou princeznou Sophiou, dcérou gréckeho kráľa Pavla (kvôli sobášu musela Sophia konvertovať z gréckokatolíckej na rímskokatolícku vieru). Španielsky kráľovský pár má tri deti, dcéry Elenu a Cristinu a syna Felipeho, ktorý je nasledovníkom trónu. Vráťme sa ale ku kráľovskému palácu v Madride, ktorý je oficiálnou rezidenciou španielskeho kráľa, ale ten v ňom nebýva.

SkryťVypnúť reklamu

Vlastní ho štát

Palác je vo vlastníctve španielskeho štátu a spravuje ho agentúra Patrimonio Nacional. Palác sa využíva len na štátne príležitosti, inak je väčšina jeho priestorov prístupná – aby som zopakoval termín z úvodu – pospolitému ľudu. Kráľovský palác leží na ulici Bailén, v západnej časti centra Madridu, na východ od rieky Manzanares. Podľa niektorých zdrojov ide o najväčší kráľovský palác v Európe. Celková podlažná plocha jeho priestorov je vyše 135 000 štvorcových metrov. V paláci je vyše 2 800 miestností.

Emir postavil pevnosť

Na mieste dnešného paláca bola už v 10. storočí pevnosť, nazývaná mayrit, ktorú dal vybudovať cordobský emir Mohammed I. Po roku 1036 zdedilo túto pevnosť maurské kráľovstvo so sídlom v Tolede. Po tom, čo kastílsky kráľ Alfonso VI. dobyl Toledo i Madrid, pevnosť bola len zriedkakedy využívaná kastílskymi kráľmi. V roku 1329 kráľ Alfonso XI. po prvý raz zvolal parlament (cortes) do Madridu, kam v roku 1561 kráľ Philip II. premiestnil svoj dvor. V 16. storočí bol na mieste dovtedajšej pevnosti vybudovaný tzv. starý zámok (Antiguo Alcázar).

SkryťVypnúť reklamu

Starý zámok vyhorel

Ten však 24. decembra 1734 úplne vyhorel. Burbonský kráľ Filip V. nariadil vybudovať na tom istom mieste nový palác. Tento palác sa budoval v rokoch 1738 až 1755 a to v tzv. berniniovskom štýle (G.L.Bernini bol významný taliansky barokový architekt, sochár a maliar, ktorý – okrem iného - dotvoril Námestie sv. Petra pred bazilikou sv. Petra vo Vatikáne). Palác bol budovaný podľa plánov známeho talianskeho architekta Juvarru, po jeho smrti práce viedol jeho žiak Sachetti. Architekti sa poučili zo spomenutého veľké požiaru, ktorý zničil predchádzajúci palác. Šesťposchodová budova bola postavená z granitu, vápenca a tehál, pričom väčšina dekoračných či dekoratívnych prvkov má alegorický či symbolický význam.

Drevo len na dvere a okná

Drevo sa použilo len na zhotovenie dverí a rámov okien. Hlavná fasáda paláca, orientovaná na juh, sa "díva" na námestie Plaza de Armas. V jej centrálnej časti je balkón Trónnej miestnosti, vložený medzi štyri stĺpy. Fasáda je korunovaná hodinami, reprezentujúcimi pohyb Slnka priestorom a sochami monarchov, ktorí dozerali na budovanie a dokončenie paláca. Na rohoch stoja sochy vládcov Inkskej a Aztéckej ríše, čo predstavuje oslavu španielskej integrácie Starého a Nového sveta. Do paláca sa v roku 1764 nasťahoval kráľ Karol III, ktorý z neho urobil jeden z najkrajších palácov v Európe. Pri výzdobe paláca boli použité drahé materiály, ako napríklad španielsky mramor, pozlátená štukatúra, mahagónové drevo, hodváb i zamat. Výzdobu ovplyvňoval osobný vkus jednotlivých panovníkov, sídliacich v paláci.

Trónna miestnosť sa nezmenila

Do paláca sa vstupuje krytým schodiskom (zaguán), ktoré vedie do hlavnej sály. Schodisko so 72 stupňami, chránené kamennými levmi, navrhol Sabatini. Každý schod je vytvorený z jedného kusu mramoru. V stĺpovej sieni sa uskutočňovali rôzne spoločenské akcie až 19. storočia, keď bola vytvorená tzv. štátna jedáleň. Miestnosťou, ktorá má najväčší symbolický význam, je trónna miestnosť. Táto miestnosť bola dokončená v roku 1772 a je v nezmenenom stave od doby panovania už spomínaného Karla III. Stropná freska od Tiepola reprezentuje alegóriu španielskej monarchie, pričom v personifikovanej podobe sú zobrazené rôzne španielske dŕžavy na celom svete. Vyrezávaný pozlátený nábytok a výšivky na zamatových závesoch boli vyrobené v Neapoli, kde predtým Karol III. panoval.

Obrovské zrkadlá a bronzové levy

Zrkadlá, ktoré majú na obdobie svojho vzniku obrovské rozmery, boli vyrobené v kráľovskej továrni La Granja. Bronzových levov, umiestnených po stranách trónov, kúpil Velázquez v Ríme v roku 1650 a pôvodne boli inštalované v trónnej sieni starého paláca. Cez predsieň a salón sa z trónnej miestnosti dostaneme do jednej z najbohatšie vyzdobených miestností, do kráľovskej komory, nazývanej aj (podľa je tvorcu) Gaspariniho miestnosť. Táto miestnosť v rokokovom štýle je dekorovaná mramorovými, bronzovými a štukovými prvkami, na strope nájdeme orientálne motívy. Na západnej strane paláca je okrem spálne Karola III. aj malá porcelánová miestnosť, v ktorej je vystavený porcelán, vyrobený v kráľom zriadenej fabrike El Buen Retiro.

Býva v paláci Zarzuela

Porcelán z tejto fabriky konkuroval v tej dobe porcelánu zo známych fabrík v Sévres a Meissene. V strede severného krídla paláca je Kráľovská kaplnka s mramorovými stĺpmi. Vo východnom krídle sú modernejšie miestnosti, medzi nimi biliardová miestnosť v anglickom štýle a fajčiarska miestnosť v japonskom štýle. Ako sme už spomínali, kráľovský palác sa využíva len na reprezentačné účely, obytnou rezidenciou španielskej kráľovskej rodiny je palác Zarzuela, ležiaci v palácovom komplexe El Pardo na okraji Madridu.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  2. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  3. Spacák na kozmetiku?
  4. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  6. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  8. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  1. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  2. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  3. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  4. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  5. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  6. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  7. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 051
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 332
  3. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 7 397
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 949
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 707
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 119
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 2 181
  8. ČSOB hľadá zamestnancov: Skvelá kampaň, chystajte životopis! 1 192

Blogy SME

  1. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  2. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  3. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  4. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  5. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa)
  7. Peter Maroncik: Kúpili sme záhradku
  8. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?(2)
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 429
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 419
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 888
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 890
  5. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 636
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 465
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 187
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 108
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  2. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  3. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  4. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  5. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa)
  7. Peter Maroncik: Kúpili sme záhradku
  8. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?(2)
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 429
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 419
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 888
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 890
  5. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 636
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 465
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 187
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 108
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu