Byľ je páperistá, chlpy sú jednoduché, pritlačené, podzemkové podzemné výhonky sú zakončené koncovými hľuzami. Byle sú priame alebo vystúpavé, rozkonárené, šťavnaté, hore hranaté až krídlaté. Listy sú striedavé, sediace, striedavo jarmovo nepárno perovito zložené, s 3-5 pármi vajcovitých až okrúhlych stopkatých lístkov, s ktorými sa striedajú malé, nerovnaké lístky, z ktorých najnižší na báze listovej kostrnky napodobňujú prílistky. Vrcholíkovité súkvetie je bočné, mnohokveté, na mimopazušnej, dlhej stopke sú 2-4 vrcholíky. Kvetné stopky sú odčlánkované, kvet je päťpočetný, kalich je zvonkovitý a má kopijovito končisté zuby, koruna je tanierovitá, celistvookrajová a z 5 lupienok, s krátkou rúrkou, okrúhla alebo päťuholníkovitá, biela, ružová, modrá alebo fialová. Peľnice sú kužeľovito sklonené, žlté alebo oranžové. Plodmi sú guľaté, šťavnaté, zelené až fialové, slabo jedovaté bobule.

Pochádza z Južnej Ameriky (Ánd) a u nás sa oddávna pestuje pre hľuzy. Pôvodne ju však introdukovali ako okrasnú rastlinu do botanických záhrad. Občas u nás splanieva na kompostoch a rumoviskách.

Hľuzy obsahujú škrob (20-25 %), bielkoviny, dusíkaté látky, tuk, buničinu a vodu. Z dusíkatých látok obsahujú toxický glykoalkaloid solanín a toxický kadaverín (v malom množstve). V zelenkavých hľuzách ich je však veľké množstvo a v tomto štádiu sú jedovaté. Zemiaky obsahujú aj množstvo vitamínu C, skupiny vitamínu B a karotén. Glykoalkaloidy sú vo veľkom prítomné vo všetkých častiach zemiaka.

Ako liečivá rastlina sa zriedka užívali hľuzy, čerstvo postrúhané. Prikladali sa na rany, hlavne na popáleniny.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.