Napriek tomu sa však ešte vždy nájdu svetlé výnimky, ktoré robia tomuto okrajovému druhu umenia dobré meno. Hasičská dychová hudba mesta Košice, ktorá oslavuje 135. výročie svojho vzniku, je toho ukážkovým príkladom.

KOŠICE. Veľké oslavy "chlapci", ktorí sú až na výnimky v dôchodkovom veku, nechystajú. Vyšantili sa však nedávno na Celoštátnom festivale hasičských dychových hudieb v Pelhřimove, kde boli pozvaní ako hostia.

Partia muzikantov, ktorí sa napriek problémom a nedostatku motivácie v podobe koncertov pravidelne stretáva na skúškach, si zaslúži obdiv. Skalných je okolo 15, keď si to však situácia vyžaduje, vedia sa zmobilizovať i dvadsiati piati.

Kvôli hudbe otec oželel i žatvu

"My sme vlastne všetci pionieri. (Smiech.) Priemerný vek je nad šesťdesiat. Najmladší Peťo má síce menej ako tridsať, no najstarší hrajúci členovia majú osemdesiatku. Jeden oslavoval nedávno a druhého, ktorý je našej dychovke verný hádam aj päťdesiat rokov, to čaká teraz na jeseň," vysvetľuje pomery v kolektíve dirigent Emil Fajta, ktorý tento post zastáva od roku 2002 a predtým bol radovým členom dychovky.

Hoci to nie je vždy ľahké, na svoj koníček nedá dopustiť. "Moja manželka by vám povedala: Šaľena dychovka. (Smiech.) K dirigovaniu tu som sa dostal ako slepý k husliam. Hudba je však môj koníček. Fakticky sa jej venujem od 15 rokov, keď som sa začal pripravovať na dráhu profesionálneho muzikanta. Hral som však zhruba od desiatich. Pochádzam z muzikantskej rodiny, otec tiež hrával v dychovke. Som zo západného Slovenska, kde mali dychovky vždy veľkú tradíciu. Keď som vyrastal, v dedine sme mali tri, čo dnes je neuveriteľné," vraví rodák zo Zohora.

Vo filharmónii ako jej zakladajúci člen pôsobil celých tridsať rokov a hral na lesnom rohu. Ešte predtým pracoval desať rokov v rozhlase. Najviac ho trápi, že za čias jeho otca hudobníci všetko podriadili vystúpeniam, oželeli i žatvu či súkromníčenie, a dnes je všetko iné oveľa dôležitejšie ako pôsobenie v dychovej hudbe.

Muzika pána Fajtu opantala natoľko, že sa z jej náručia nedokáže vymaniť. "Keby som ju odmalička nepočúval a nedostala by sa mi pod kožu, tak by som sa na to dávno vykašľal. A vari mám byť ja ten, čo utne 135-ročnú tradíciu? Tak toto nie. Keby mala naša dychovka desať rokov, už tu dávno nie som, ale takto sa vlastne ani inak nedá."

Keďže si ako dirigent nemá možnosť zahrať, realizuje sa v Poštárskej dychovke. "Chodím v Košiciach do dychovky na poštu. Nie je o nej veľmi počuť a smejeme sa, že sme v ilegalite. Schádzame sa každý pondelok, na verejnosti sme nehrali už asi štyri roky... Vlani sme však oslávili 60. výročie."

Na moderný repertoár "nejsou lidi"

Hasičských dychových hudieb je na Slovensku viac, ale práve Hasičská dychová hudba mesta Košice nemá nič spoločné s dobrovoľníkmi, ale pôsobí pri profesionálnych hasičoch. V týchto dňoch sa jej darí trošku lepšie, keďže majú muzikanti skúšobňu v nových priestoroch na Strojárskej ulici.

"Sme radi, že prežívame, lebo na nič nie sú peniaze. My máme jednu veľkú smolu, že iné dychové hudby dotujú starostovia jednotlivých obcí, no nás nikto. Čo si sami nezaobstaráme, to nemáme. Nechceme však plakať," vraví manažér dychovky Jozef Lipták, ktorý je profesionálnym hasičom. "Chodím tu preto, lebo si týchto ľudí vážim. Keď hrajú na koncerte a ja vidím, akí sú ľudia dojatí, tak si na moment poviem, že celá tá námaha má svoj zmysel."

Čo sa týka repertoáru, muzikanti sa prispôsobujú potrebám trhu. "Prevažne hrávame podľa požiadaviek. Podľa potreby napríklad pravidelne trikrát do roka kladenie vencov, kde je potrebný smútočný pochod a hymna. Na koncerty sa však snažíme vybrať mix, aby tam bolo zastúpené niečo zo svetovej klasiky i niečo slovenské. Na nejaké príliš moderné veci si nemôžeme trúfnuť, lebo na to u nás 'nejsou lidi' a našim sa moderné veci ani veľmi nepáčia," objasňuje E. Fajta, ktorý s muzikantmi najradšej nacvičuje melodické skladby.

Potrebujú omladiť

Okrem pút, ktoré medzi jednotlivými členmi vytvorila hudba, ich spájajú aj priateľstvá. Jednoznačne by ich však potešilo omladenie. "Potrebujeme perspektívnych ľudí, ktorí by mali chuť robiť." Pokiaľ totiž všetko pôjde po starom, oslavy 140. výročia sú vo hviezdach. "Veru, neviem, či sa ich dychovka dožije. Nechcem byť pesimista, ale som na pochybách. Snáď ale áno," smutne dodáva J. Lipták.

Hasičská dychová hudba mesta Košice

Ide o hudobné teleso, ktoré okrem súčasného širokospektrálneho repertoáru môže stavať aj na tradíciách. V 30. a 40. rokoch 20. storočia títo vychýrení muzikanti koncertovali nielen na rôznych miestach východného Slovenska, ale často aj v oblasti Zakarpatskej Ukrajiny.

Veľkým historickým medzníkom v dejinách tejto dychovky bol rok 1938, keď hudobné aktivity ustali.

V povojnovom období v roku 1947 sa požiarnícka dychovka opäť aktivovala, ale k jej výraznému vzkrieseniu došlo predovšetkým v roku 1955. Na podnet Požiarníckeho zboru sa vedenia orchestra ujal mladý 22-ročný člen Posádkovej hudby v Košiciach Juraj Adam. Orchester narastal z hľadiska kvality hudobnej produkcie, stal sa vyhľadávaným telesom.

V roku 1966 bola dychovka rozpustená a k oživeniu došlo až v roku 1980. Vo februári 1981 sa taktovky opätovne ujal Juraj Adam a vzostup bol očividný. Dychovka získala celý rad významných ocenení.

Od roku 2002 stojí na jej čele dirigent Emil Fajta.

nit

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.