Od pamätnej Mečiarovej árie "idem od vás, neublížil som vám" sa od žiadnej TV politickej šou nedalo očakávať viac, než sľubuje odvaha Roberta Fica prijať pozvanie do Lampy Štefana Hríba. Pôjde o zrážku dvoch úplne cudzích svetov, medzi ktorými (teda mimo fandenia Slovákom) niet jediného prieniku, kde by sa mohli stretnúť.
"Jediný cieľ politikov je zisk nových voličov."
Dalo by sa k tomu povedať aj podstatne viac, avšak z predohry je neuveriteľná debata na motívy, akože "Fico bude v relácii sám"... S leitmotívom, že Hríb sa kedysi sťažoval, že premiér sa vyhýba duelom s Dzurindom a spol., a teraz ho pozýva samojediného. Hahaha.
Predstava, že akýsi politik, napríklad Fico, nie je "sám" v štúdiu len vtedy, keď jeho súperom je nejaký politik z druhého brehu, je dokonale scestná. A je jednou z príčin, prečo je slovenská demokracia, hm, duševne hendikepovaná. No. Vynechajme taký detail, že novinárska osobnosť, teda nie "stojan na mikrofón" (člen Rady STV o istom moderátorovi), má nepomerne lepšie predpoklady dostať sa Ficovi na pečeň tak, aby zabudol aj na vinicu, ako dohromady Dzurinda, Hrušovský (Figeľ), Csáky a spol. O tom niekedy potom.
Požiadavka, aby s politikom koaličným sedel v štúdiu politik opozičný, a naopak, pochádza z mediálnej legislatívy, do ktorej politici zabudovali nezmyselný "princíp vyváženosti". Jednak sledujúc vlastný záujem, teda aby mohli čo najviac vystupovať, a tiež, ako v tisícoch iných prípadov, pre reguláciu kvôli regulácii. Konkrétne táto perfídne a hlúpo sugeruje, že najvyšší princíp verejnej debaty, o ktorý ide v prvom rade, nie je podstata veci, dôležitosť témy, kvalita prezentovaného názoru, ale to, aby nebola narušená mediálna statika volebného výsledku, teda rovnováha medzi etablovanými stranami na časomiere vystupovania v televízii (rádiu). To je "princíp vyváženosti", odtiaľ sa odvíjajú absurdné názory, že ak je v televízii Fico, tak treba aj Dzurindu.
Keby v slovenskom mediálnom priestore existovala rozumná politická debata (aby sme nechodili ďaleko, trebárs ČT 24), nebol by dôvod upozorňovať, že je absurdné volanie po "vyváženosti" v jedinom formáte, ktorého obsah neurčujú odporučenia marketingových odborov, napr. aby politik zaručene zopakoval tú a tú frázu najmenej trikrát, zásadne sa vyhýbal rozvitým vetám (a pod.), a najmä kľúčovým problémom štátu. Nenechajme si vnútiť demagógiu, že prioritná agenda Slovenska či sveta je tá, ktorú publiku vnucujú politici (viď slovensko-maďarské vzťahy!!), a k pravde sa doberieme vtedy, ak budú v štúdiu fifty-fifty. Jediný cieľ politikov, ktorému podriaďujú svoj vzťah k témam, čo nastoľujú a ku ktorým sa vyjadrujú, je zisk nových voličov. V tom si rozumejú i Fico s Dzurindom a preto je stokrát produktívnejší (a na západ od nás rozšírenejší) formát politik proti novinárovi. Problém je akurát ešte v tom, že na Slovensku sme si zvykli na "stojany na mikrofón".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
