Česko-Slovenskej republiky. Aký bol rok 1921, najmä jeseň, to sme sa dozvedeli z tlače, bibliografie, osobných denníkov a úradných záznamov.
Prečo sa sústreďujeme na jeseň? Vtedy bolo najviac oficiálnych udalostí, hodnotil sa polrok a pripravovali sa kultúrne, politické, obchodné a spoločenské podujatia na posledný štvrťrok.
Privítanie prezidenta, rozlúčka s Hviezdoslavom
K najvýznamnejším udalostiam jesene roku 1921 patrí návšteva prezidenta Masaryka v Košiciach 21. septembra 1921 a rozlúčka s básnikom P. O. Hviezdoslavom na jeho poslednej ceste, na ktorú bol do D. Kubína na jeho pohreb vypravený z Košíc osobitný vlak.
T. G. Masaryk pricestoval do Košíc o pol piatej popoludní vlakom z Turč. Sv. Martina. Na železničnej stanici ho privítali všetci župani z východného Slovenska, predstavitelia štátnej správy a samosprávy, generalita armády, legionári, občania Košíc a okolia. Na túto príležitosť vytvoril Eugen Krón špeciálny grafický list, ktorý potom predával ČSČK, aby získal peniaze na charitu. O prezidentovej návšteve, ktorá nebola jedinou v Košiciach aj o návšteve Vysokých Tatier, sme podrobne písali v našom denníku v októbri r. 2008.
O necelý mesiac - 15. novembra bol vypravený z Košíc do Dolného Kubína osobitný vlak na pohreb P. O. Hviezdoslava. V tom období sa naši básnici, spisovatelia a umelci tešili veľkej pozornosti Slovákov a Čechov. Svedčia o tom práve také masové podujatia, ako odhalenie pamätníkov kultúrnym dejateľom alebo aj vyprevadenie na liečenie, ako to bolo v prípade Hviezdoslava, keď v júni roku 1921 odchádzal z Prahy, kde sa liečil v nemocnici, do Luhačovíc na liečebný pobyt. Z pražskej železničnej stanice ho vyprevádzali stovky Pražanov. Onedlho zomrel. Z Košíc išla na jeho pohreb delegácia na čele so županom a vládnym komisárom dr. Jánom Rumanom, so župným radcom dr. Jurajom Bullom, s mešťanostom Košíc dr. Mutňanským, ktorého deťom bol Hviezdoslav krstným otcom. V delegácii boli zastúpené spolky učiteľov, organizácie priemyselníkov, podnikateľov, národný klub, osvetový zbor, Matica Slovenská, biskupmi - medzi nimi boli Vojtaššák, Blaho, Kmeťko. Osobitný vlak z Košíc bol plný významných ľudí a v Dolnom Kubíne, kam sa prišli rozlúčiť s Hviezdoslavom z celej ČSR, tiež. Matica Slovenská veľmi pohotovo usporiadala v Prešove spomienkové podujatie, ktorého súčasťou bolo aj odhalenie pamätnej tabule básnikovi, ktorý v rokoch 1869 - 1872 študoval v Prešove.
V 20. rokoch aj hlava štátu cestovala vlakom. Až na mieste, kam prišla a kde mali k dispozícii auto od súkromných osôb, lebo úrady autá nemali, ju vozili na krátkych vzdialenostiach autom. Cestovanie vlakom z Prahy do Košíc, kam dosť často chodievali ministri na rokovania a poslanci parlamentu za svojimi voličmi, do východoslovenských miest a obcí, nebolo rýchle ani v rýchliku. Po vybudovaní košicko-bohumínskej železnice trvala cesta osobným vlakom z Košíc do Bohumína 13 - 14 hodín.
Problémy na železnici
Osobné vlaky, ktorými cestovali z vidieka do mesta na trhy, boli zároveň dopravným prostriedkom domáceho zvieratstva, ktoré viezli gazdiné na predaj. Trvalo dva roky, kým sa železnici podarilo zakázať cestovanie s hydinou, zajacmi, psami a prasiatkami pod hrozbou pokút. Oznamy a plagáty si gazdiné nevšímali, lebo mnohé iba s ťažkosťami čítali.
Vlaky a železničná stanica najmä v meste boli miestom plným zlodejov. Nielen vreckárov a nielen slovenských, ale aj z okolitých krajín, ktorí od jari do jesene okrádali ľudí o peniaze a pri ich vtedajšej vysokej hodnote ich výhodne predali, trebárs v Srbsku. V jeseni roku 1921 odhalili veľkú vlakovú krádež. Na košickej železničnej stanici zadržali zlodeja v osobe brzdára Jána Dutku z Košíc. V jeho byte našli počas domovej prehliadky prestieradlá, obliečky, vankúše, poľné telefóny, vrecká tabaku, fľaše na vodu v hodnote asi 60-tisíc Kč. Tieto veci mal zamurované v peci. Kradol tak, že ich zo spacieho a jedálenského vozňa vzal k sebe do vozňa, kde mal službu a keď sa blížil vlak ku Košiciach, vyhodil všetko von oknom do priekopy pri trati. Potom tieto veci zakopal, postupne poodnášal domov a predával priekupníkom. Železničnej spoločnosti chýbalo 200 prestieradiel. U Dutku našli vyše 90, pričom bolo veľa už predaných.
Jedným z kurióznych prípadov bolo odhalenie zlodejok striebra. Detektívi nádražnej polície zhabali dve dievčatá na nástupišti. Ťažko sa pohybovali a boli v bokoch veľmi objemné. Prehliadka prezradila príčinu ich "nadváhy". Okolo pásu mali dookola pripevnené vrecká a v nich každá po 20 kíl strieborných predmetov. Mali s nimi cestovať do Maďarska, kde bol dohodnutý predaj.
Príjemné aj nepríjemné udalosti
September - október bol obdobím, keď odchádzali z východného Slovenska za prácou do Ameriky. Najprv vlakom do Hamburgu a potom loďou do Baltimoru, Bostonu, Philadelphie. Lodný lístok stál približne 15-tisíc Kč. Kto chcel ušetriť 2 - 3 tisícky, cestoval do Talianska a tam sa nalodil.
Október bol mesiacom príjemných a nepríjemných prekvapení. K tým druhým patril voľný predaj cigariet značky Zora a Šport pre armádu a prísľub bol od decembra aj pre civilov. V ČSR bolo 19 tabakových tovární a tieto od roku 1920 začali vyrábať cigarety na nových strojoch.
Nepríjemným prekvapením bola cenzúra textov a adries súkromných telegramov. Telegramy do ČSR aj cudziny, na ktorých sa muselo uviesť meno a adresa odosielateľa, skontrolovala pošta podľa predloženého dokladu totožnosti. Súkromný telegraficky styk s Maďarskom bol zastavený, všetky vnútorné telegrafické a rádiotelegrafické stanice v ČSR boli zrušené, zakázané bolo podávanie telegramov na poštu telefonicky alebo listom.
Prešovčania sa koncom septembra začali pripravovať na oslavy vzniku ČSR s veľkolepým programom: slávnostnou akadémiou, divadelným predstavením bratislavského SND, kvetinovým sprievodom, vojenskou prehliadkou a koncertom Pražského kvarteta. V Košiciach sa skončila divadelná sezóna hosťujúceho SND od mája a začala sa prehliadka ochotníckych divadelných súborov. V tom období Košice nemali vlastnú činohru ani operu. Intenzívna bola príprava na povestnú košickú plesovú sezónu. Taneční majstri okrem nových tancov učili v kurzoch aj pravidlá etikety a radili, aký druh zábavy a konverzácie sa hodí k jednotlivým tancom. Nekonverzovať iba počas prestávky v tanci, ale pri ňom, to bola novinka. Prišla z Londýna a vymyslela ju popredná tamojšia učiteľka tanca miss Harding. Pri valčíku odporúčala ľúbostný rozhovor, pri foxtrote nezáväzný dialóg. O športe, divadle, kultúre sa rozpráva pri rýchlejšom tempe, tango malo byť tancom odvážnej a pikantnej zábavy. Zábavné boli aj niektoré inzeráty, ktorých obsah rozoberali páni v kaviarni Schalkház (neskôr Slovan), kde mali k dispozícii domácu aj zahraničnú tlač. V Slovenskom východe bol 10. októbra 1921 uverejnený tento inzerát, o ktorom sa dlho hovorilo: "Predám lokomotívu Wolf, veľmi peknú, 18 m2 výhrevnej plochy, 7 atm, 30 HP, s celou armatúrou za 80-tisíc Kč. Odobrať sa môže hneď. Anton Príbanský, Pardubice".
Požiar v Okrucanoch
Nasledujúci deň, 11. októbra 1921, nedeľa, nebol radostný pre obyvateľov obce Okrucany. Dopoludnia, keď boli všetci v kostole, vypukol požiar. Úplne zničil 20 domov a spôsobil škodu za 3 milióny Kč a podľahla mu jedna staršia žena pri vyvážaní vecí z domu.
V ten istý deň prišla do Košíc skupina poslancov a senátorov na čele s predsedom nemeckej nacionálnej strany Dr. Longmanom, aby sa stretli so svojimi partnermi zo slovenskej ľudovej strany na východnom Slovensku.
Október bol aj obdobím obáv z návratu monarchie, preto 26. októbra bola v dvorane župného domu v Prešove manifestácia proti pokusu Habsburgovcov o jej reštauráciu. Prevaha účastníkov bola z okolia Prešova, najviac z Kendíc. Na druhý deň, 27. októbra, prišla k šarišskému županovi delegácia gazdov z obce Sviňa a vyhlásila, že všetci jej muži sa hlásia ako dobrovoľníci za obrancov Česko-Slovenskej republiky. V ten istý deň sa skončila v Prešove výstava obrazov tamojšieho maliara Mikuláša Jordána a v Košiciach otvorili kolektívnu výstavu portrétov košických umelcov.
Telovýchovná organizácia Sokol vyhodnotila júlový česko-slovenský sokolský slet v Košiciach ako veľmi úspešný. Zúčastnilo sa na ňom aj 400 amerických Slovákov. Niektorí z nich strávili v rodných obciach najmä Zemplína niekoľko týždňov a odchádzali späť spolu s tými, ktorí dostali povolenie na vysťahovanie. Iba za január 1921 bolo vydaných Departamentom USA 11 452 víz do rôznych štátov USA pre občanov Slovenska. Od 1. apríla 1921 vstúpil do platnosti zákon o obmedzení vysťahovalectva na 3 percentá každej národnosti podľa toho, koľko bolo ktorej národnosti v USA podľa sčítania obyvateľov v roku 1910. Slovenskí vysťahovalci boli aj vo Francúzsku a na cukrovarnícku kampaň tam odchádzali aj východoslovenskí robotníci. V meste Hameline, kde niekoľkí odtiaľto pracovali, zvolili najmladšieho starostu Francúzska, 24-ročného Louisa Fouilloula. Košický mešťanosta mal v októbri iné starosti v súvislosti s výstavbou rádiotelegrafnej stanice, ktorá mala byť najväčšia v ČSR. Okrem nej ich mali zriadiť v Bratislave, Brne, Poděbradoch a na Petříne v Prahe. Mešťanostovi Mutňanskému odovzdali zástupcovia občanov Košíc petíciu proti vybudovaniu mestského kúpaliska pri Hornáde v lokalite Masarykovej ulice
To bol iba letný pohľad do obdobia pred 88 rokmi, ktorým sme sa pokúsili priblížiť vtedajšiu atmosféru s jej problematikou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.