Možno ste už o tejto udalosti zachytili stručnú informáciu, tu sa teraz budeme tomuto bombardovaniu venovať trochu podrobnejšie. Ako sme už na tejto strane spomínali, vesmírne sondy svojimi prístrojmi zistili, že na Mesiaci existuje v malých koncentráciách voda. Naposledy existenciu vody potvrdil prístroj M3 (Moon Mineralogy mapper), umiestnený na indickej družici Chandrayaan-1. Aj nedávne "bombardovanie" Mesiaca má za cieľ zistiť podrobnejšie údaje o prítomnosti vody v povrchových vrstvách Mesiaca. Prvé náznaky možnej prítomnosti vody na Mesiaci zistila už v roku 1999 sonda Lunar Prospector. Odvtedy sa vesmírny "hon" na mesačnú vodu zintenzívnil. V roku 2006 sa americká vesmírna agentúra NASA rozhodla vyslať k Mesiacu misiu LCROSS, ktorá má potvrdiť alebo vyvrátiť prítomnosť vody v kráteri Cabeus, ktorý je permanentne v slnečnom tieni a ktorý sa nachádza blízko južného pólu Mesiaca. Skratka LCROSS znamená Lunar CRater Observing and Sensing Satellite, čiže družica na pozorovanie a zber údajov z mesačného kráteru. Hlavným dodávateľom sondy LCROSS bola spoločnosť Northrop Grumman, pričom pri konštrukcii sondy sa využili aj komerčne dostupné súčasti. Misia LCROSS bola zo začiatku koncipovaná ako nízkonákladová a ako akýsi doplnok misie LRO (Lunar Reconnaissance Orbiter, čiže lunárny prieskumný orbitálny modul). Obe vesmírne sondy boli vypustené naraz na palube nosiča Atlas V, ktorý z mysu Canaveral na Floride odštartoval 18. júna tohto roka. Sonda LCROSS spolu s posledným stupňom rakety Atlas, nazvaným Centaur, preletela 23. júna popri Mesiaci a bola navedená na predĺženú obežnú dráhu okolo Zeme. Dráha bola stanovená tak, aby z nej sonda mohla zasiahnuť (bombardovať) Mesiac. Toto bombardovanie sa uskutočnilo minulý piatok, a to v dvoch stupňoch. Od sondy sa najprv oddelil raketový stupeň Centaur, ktorého hmotnosť bola približne 2 000 kg. Toto teleso vrazilo do dna spomenutého krátera rýchlosťou okolo 2,5 kilometra za sekundu (9 000 km/h). Podľa simulovaných štúdií vznikol dopadom rakety kráter priemeru 28 m a hĺbky 5 m. Pri dopade bol do výšky vyvrhnutý materiál z povrchu Mesiaca, ktorý sa dostal až nad okraj krátera Cabeus, teda do slnečného svetla. Slnečným žiarením sa prípadné molekuly vody, nachádzajúce sa vo vyvrhnutom materiáli, rozštiepia na vodíkové ióny a hydroxylové ióny (hydroxyl je tvorený jedným atómom vodíka a jedným atómom kyslíka). Komponenty vyvrhnutého materiálu študovali prístroje na sonde LCROSS, a to najmä spektrometre, pracujúce v blízkej infračervenej oblasti a vo viditeľnom svetle, ako aj kamery. Náraz bol pozorovaný aj teleskopmi zo Zeme i teleskopmi na vesmírnych sondách. Približne štyri minúty po dopade raketového stupňa dopadla na mesačný povrch aj samotná sonda LCROSS, čím sa jej misia skončila. Dopad sondy vytvoril kráter s odhadovaným priemerom 18 m a hĺbkou 3,5 m. Aj tento dopad bol pozorovaný mnohými amatérskymi i profesionálnymi astronómami. Vedeckému tímu misie LCROSS bude trvať niekoľko týždňov, kým vyhodnotí namerané údaje a dospeje k záveru o existencii či neexistencii vody v tienistom dne krátera Cabeus. Možnosť získavania vody priamo na Mesiaci by mala veľký význam pre pobyt budúcich astronautov na povrchu Mesiaca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
