Miroslav Lajčák včera rokoval o možnostiach „prehĺbenia spolupráce" medzi Slovenskou republikou a... nie, nie Ruskou federáciou. Tentoraz výnimočne nie. Ani Čína to nie je. Neuhádnete. Minister zahraničných vecí rokoval s generálnym riaditeľom Slovenských elektrární, teda s ich väčšinovým akcionárom Enel. Tak. Kto by si doteraz myslel, že šéfovia diplomacií sa starajú o vzťahy štátov so štátmi, ale nie firmami, musí si doplniť vzdelanie. Môže sa napr. zapísať na semester na MGIMO (moskovský inštitút, kde študovali štyria slovenskí ministri), a dozvie sa, že „aj rezort MZV hrá dôležitú úlohu v schopnosti presadzovať záujmy SR v ekonomickej oblasti" (Lajčák).
No. Rokovanie vo formáte minister ZV – šéf podnikateľského subjektu je minimálne neštandardné. Lajčák sa buď príšerne nudí v úrade, alebo vidíme dohrávku dohôd o finančnom uzavretí privatizácie SE. V tejto kauze, ako je už pár dní známe, sa Enel akosi dobrovoľne vzdal doplatku asi 200 mil. eur, na ktoré mal nárok zo zmluvy. Fico i Jahnátek to hneď vytrúbili na veľkom bubne, že akože ďalší „úspech vlády", lebo „nedali sme Enelu žiadnu protihodnotu" (a pod.), a ešte že Taliani mali „od boha šťastie", že kupovali od Dzurindu. Každý, kto vie, čo je Enel, a akú má pozíciu v európskej energetike, sa tu však musí chytiť za nos. Od ťažkej uveriteľnosti (neuveriteľnosti) predstavy, že darovali štátu 200 mil. eur a nič nedostali, sa už môžu odvíjať úvahy, súvisiace s čudnou audienciou (či čo to bolo) u Lajčáka.
Triviálna je kombinácia, že Enel svoje peniaze, na ktoré má zmluvný nárok, inkasuje aj s úrokmi v budúcich cenách elektriny. Tu im Fico pokojne mohol sľúbiť, že nebude prekážať. Na také či podobné biznisy medzi štátom a Enelom, na ktorých sa dobre nabalia talianski manažéri i politici, však nepotrebujú Lajčáka a jeho rezort. To, že Enel by zapriahol vynikajúce konexie slovenského ministra na Balkáne do svojej tamojšej expanzie, o ktorú sa usiluje, je iste špekulácia. Avšak na myšlienke, že práve tým, že je dominantným hráčom na slovenskom trhu s elektrinou a budovateľom „trojky" a „štvorky" Mochoviec, sa strategické plány Enelu v širšej Európe stávajú tak trochu aj slovenským záujmom, niečo nesporne je.
Zo zábavnej schôdzky Fico-Berlusconi, ktorá sa uskutočnila na jar v Ríme, zostali dve informácie: Že Berlusconi príde do STV prednášať o boji proti kríze a jeho vyhlásenie, že talianske banky majú na SR „silné postavenie" a Enel 66 percent v SE. To druhé nie je banalita, ale upozornenie, že vie o talianskych investíciách na Slovensku, a z nejakých dôvodov cítil ako nutné to pripomenúť... Čo to znamená pre Lajčáka, vedia iba on s Rossettim. Faktom ale je, že po sľube investovať 100 miliárd v Mochovciach, priklepnutí veľkého biznisu v Bohuniciach českému ČEZ-u a odpustení 6 miliárd z privatizačnej zmluvy vyzerá byť SR veľkým dlžníkom talianskej firmy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
