Posledný mediálny objav (Pravda), že zástupca šéfa vojenskej rozviedky (VSS) je evidovaný ako regulárny príslušník bývalej (??) ŠtB, by bola nukleárna bomba v každej "novej" demokracii. Takéto prirovnania (všade inde, kdekoľvek v Európe, a pod.) už môžu znieť ako klišé, ale nič lepšieho nie je poruke. Nie je, lebo jednoducho platí, že nech sme v Maďarsku, Česku, Poľsku či v Pobaltí, ak podmienky výkonu funkcie stanoví zákon, tak zatiaľ nikde neklesli tak hlboko, že ak sa prevalí, že vysoký funkcionár ich nespĺňa, aby nebol odvolaný. (V Česku je teraz sporný námestník ministra vnútra, ale "len" sporný, nie je to jednoznačné.)
Slovenský zákon o ochrane utajovaných skutočnosti explicitne hovorí, že "bezpečnostne spoľahlivý", a to ani na najnižší stupeň dôvernosti nie je príslušník ŠtB ("kto vykonával činnosť v týchto štruktúrach"), a ani ten, kto "vedome spolupracoval s ŠtB". Koniec správ. Ak v tejto jasnej legislatívnej konštelácii koaličná väčšina v parlamentnom výbore odmietne zaradiť tému eštebáka vo VSS do programu rokovania, tak nejde o nič menšieho, než ohrozovanie bezpečnostných záujmov štátu priamo držiteľmi vládnej moci. Toto je úplná nehoráznosť presne tak, ako výhovorky Bašku, teda rezortne zodpovedného ministra, že kedy a za ktorej vlády dostal skvelý rozviedčik bezpečnostnú previerku.
Najhoršie je, že nič nového pod tatranskými končiarmi nevidíme, len reprízu megaškandálu so šéfom NBÚ Blanárikom. Ten, ako je známe, to síce za boľševika dotiahol iba na dôverníka, otvorené pražské archívy ho však usvedčili (zatiaľ!) minimálne zo siedmich vedomých spoluprác. Absolútne parodické je, že tento Blanárik je šéfom toho úradu, ktorý má v kompetencii vydávať bezpečnostné previerky: NBÚ. Toto sa deje v čase, keď napr. česká BIS píše verejné zvodky o aktivovaní starých agentúrnych sietí ruskými službami.
Skutočnosť, že Blanárik i Polák sú "dobrí známi" Mečiara, prekvapí zrejme len toho, kto ešte nepočul o Tisovej vile. Áno, je pravda, že bezpečnostné previerky pre oboch boli udelené za Dzurindu. A je zrejmé, že expremiér SDKÚ nesie na bastardizácii NBÚ veľkú vinu, keďže inštitúciu, ktorá sa budovala na mladých ponovembrových ľuďoch, rozvrátil kauzou skupinka. Zásadný rozdiel medzi dvoma garnitúrami však robí fakt, že za Dzurindu by sa nestalo, aby zo zákona jasne diskvalifikovaný činiteľ zostal naďalej vo funkcii. (Kauza Hurného, štátneho tajomníka za SDKÚ, je o inom. Neplatí lustračný zákon, nepotreboval previerku.) Rozvrat, ktorý sa deje za Fica, je jednak morálny, keďže štátna moc sa stavia nad zákony, a jednak v bezpečnostnej oblasti, keďže cez NBÚ sa do najcitlivejších funkcií prelievajú ľudia, nad ktorých pohnútkami a cieľmi visí obrovský otáznik. To, že Bezpečnostná rada štátu vstáva k životu len pri návštevách Sólyoma, nie je veľká úľava, keďže zvrchovanosť, ústavné zriadenie a hospodárske záujmy štátu ohrozuje práve vládna garnitúra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
