onumentoch chrámov či na papyrusových zvitkoch.
Ešte donedávna sa považovalo egyptské hieroglyfické písmo za najstaršie na svete. I napriek tomu, že mu nik nerozumel ani z radov egyptológov, a preto nemohol určiť dobu vzniku pamiatok. Od Herodotových čias sa vedelo, že Egypťania používali tri druhy písma: hieroglyfické, hieratické a démotické, ale nik mu nerozumel.
Písmo malo 700 znakov
Hieroglyfy vznikli v Egypte okolo roku 3000 pred n. l. a tento typ zložitého písma tvorilo vyše sedemsto rôznych znakov, pričom spočiatku sa každý predmet znázorňoval, či vyobrazoval jedným, osobitným obrázkom, tzv. piktogramom. Postupne začali piktogramy znázorňovať, alebo presnejšie reprezentovať slová, prípadne hlásky, tzv. fonogramy, ktoré sa používali pri tvorení nových slov. Z toho vznikli ďalšie dva druhy písma: jedno používali kňazi - volalo sa hieratické a druhé bolo ľudové - démotické. Písalo sa dutým papyrusovým štetcom.
Egyptológovia majú rôzne názory nielen na obdobie vzniku písma starovekého Egypta, ale aj na jeho pôvod a vývoj. Jedni sa domnievajú, že bolo vytvorené odrazu bez vývojových fáz, iní si myslia, že má pôvod v klinovom písme, alebo dokonca, že klinové písmo vytvorili z hieroglyfického, čo je dosť nepochopiteľné pre bežného človeka, ale údajne možné. Nech je to akokoľvek, faktom zostáva najstarší nápis v hieroglyfickom písme tzv. Narmerova paleta, datovaná vedcami do roku 3150 pred n. l. nedávne archeologické nálezy artefaktov z obdobia o sto rokov staršieho majú na sebe podobné hieroglyfické znaky. Vykopávky spred 11 rokov odkryli hlinené tabuľky približne z 33. - 35. storočia pred naším letopočtom. Nemeckí archeológovia, ktorí tabuľky objavili, vyslovili názor, že na základe tohto objavu nie je isté, ktoré písmo je staršie: klinové alebo egyptské hieroglyfické.
Mnohí európski vedci sa pokúsili rozlúštiť záhadné egyptské písmo a pokúšali sa aj o to arabské, ale bezvýsledne. Hieroglyfické písmo zaniklo po roku 500 nášho letopočtu. Nahradila ho abeceda podobná alfabete. S príchodom Arabov sa začína používať arabské písmo. Vojtech Zamarovský v knihe Ich veličenstvá pyramídy píše: „Koncom 18. storočia najväčší a uznávaný orientalista svojej doby Francúz Antoin de Sacy po Bonapartovej egyptskej výprave vyhlásil, že rozlúštenie hieroglyfov je príliš zamotaný a neriešiteľný problém." Nakoniec sa našiel jeden muž, ktorý rozlúštil egyptské písmo ako celok. Bol to Jean Francoice Champolion. V roku 1808 začal porovnávať znaky z papyrusov so znakmi na náleze tzv. Rosettskej dosky s pomocou gréckych textov. V roku 1822 sa mu podarilo rozlúštiť po prvýkrát egyptské slovo samostatne, čo demonštroval na Rosettskej doske pred členmi Akadémie v Paríži. Zostavil „Egyptskú mluvnicu" a Egyptský slovník v hieroglyfickom písme. Bol prvým človekom, od konca staroveku, ktorý vedel prečítať a preložiť nápisy na stavebných a umeleckých pamiatkach.
Výskum v Anatólii
V roku 1995 prišiel do tureckej Anatólie nemecký archeológ Klaus Schmidt, aby preveril praveké nálezy nástrojov z pazúrika, na ktoré ho upozornil jeden cestovateľ. Po prvých sondách narazil na trojmetrové vápencové piliere, opracované do tvaru písmena T. Boli pokryté reliéfmi s prírodnými motívmi a pochádzali z obdobia 9600 rokov pred n. l. Bol to šokujúci objav, pretože v období vzniku reliéfov sa mali ľudia tej doby zaoberať lovom a zberom a o takej stavbe monumentov nemohli mať ani podmienky a ani len tušenie, niežeby ich boli schopní vyhotoviť. Klaus Schmidt so spolupracovníkmi pokračoval v rozsiahlejšom výskume vo vápencových horách Anatólie neďaleko mesta Sanliurfy v oblasti Kurdistanu. Pre upresnenie, o aké územie ide a čo bolo na ňom v staroveku:
Malá Ázia alebo Anatólia (po turecky Anadolu) je polostrov na hranici Európy a Ázie, kde leží dnes ázijská časť Turecka. V staroveku bola v Malej Ázii Chetitská ríša, neskoršie v nej sídlili Féničania a v prvých storočiach nášho letopočtu sa čiastočne dostala pod grécky vplyv, najintenzívnejší bol za vlády Alexandra Macedónskeho. Od 4. do 13. storočia n. l. spravovala Anatóliu Byzantská ríša, po 19. storočie Osmani, po prvej svetovej vojne Anatólia zostala v novovzniknutej Tureckej republike.
V juhovýchodnej Anatólii je oblasť označená ako Severný Kurdistan. Je to zaostalé poľnohospodárske územie s polokočovným pastierstvom. Od r. 1985 sa Kurdi v Turecku usilujú vytvoriť samostatný štát Kurdistan, čo bolo sprevádzané aj ozbrojenými nepokojmi. Oproti predchádzajúcim rokom sa situácia Kurdov, ktorých žije v 11 provinciách v Turecku asi 12 miliónov, čiastočne zlepšila, vďaka stanoveniu podmienok pre vstup Turecka do Európskej únie.
V tejto oblasti na pahorku Göblekli Tepe v priebehu ďalších rokov po roku 1995 odkryli archeológovia pravdepodobne kultové stredisko okrúhleho tvaru s priemerom 15 - 20 metrov s 39 piliermi, pokrytými reliéfmi líšky, leoparda, tura, divého somára, hada, kačice, ovce, stonožky, gazely. Geomagnetickým meraním sa zistilo, že takého kruhové zariadenia pokrývajú celý pahorok s asi dvesto piliermi. Doposiaľ odkryli asi jednu pätinu a medzi nimi boli päťdesiattonové kamenné stĺpy, tiež pokryté piktogramami. Údajne to boli začiatky písomných záznamov.
Staršie ako egyptské
Nálezy boli ohromujúce. Okrem pilierov boli medzi nimi zvyšky plastík v životnej veľkosti, rôzne symboly tvoriace reliéfy jednak zo zvieracích motívov, ale aj v presných geometrických tvaroch na vápencových blokoch. Nálezy symbolov nemali iba dekoratívnu funkciu, o čom svedčia spojené brvná v tvare H a obráteného H, ležiaceho brvna alebo polmesiaca. Symbolický význam má podľa archeológov obraz pavúka, štylizovanej býčej hlavy alebo zväzok piatich hadov. Pravdepodobne to bolo nejaké posolstvo, zrozumiteľné vtedajšiemu človeku, vytvorené pred jedenástimi tisíckami rokov. Ich zrozumiteľnosť, podobne ako to bolo so staroegyptským písmom, je pre súčasných vedcov problematická a možno nové objavy pomôžu ich rozlúšteniu.
Archeológovia zistili, že v Anatólii sa v inej lokalite používali okolo roku 6500 pred n. l. pečate s motívom pavúka, prevzatým z kultového centra na pahorku v Göblekli Tepe, na ktorom sa ešte výskum neskončil. Aj niektoré ďalšie symboly z tejto lokality objavili v miniatúrnej podobe na inom pahorku, ktorý bol osídlený počas neskorších tisícročí, keď začali osídľovať nížiny poľnohospodári a zmenili sa aj kultové formy.
Niektorí vedci sa na základe objavov v Anatólii snažia nájsť pôvod kultúrneho priesmyku na územie neskoršieho starovekého Egypta, kde sa bez akéhokoľvek vývoja objavili akoby na „tácni" hotová kultúra neolitu so svojimi symbolmi ako súčasťou hieroglyfického písma. Vidieť ho na vlastné oči na kamenných pamiatkach alebo na papyrusoch v múzeách je zážitkom. Aj keď, ako ukázali nálezy z Anatólie, egyptské hieroglyfy nie sú najstaršie. Predbehli ich anatolské.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
