veň získať popularitu."
No. Na základe návrhu „reformy" odvodového systému, ktorú promoval menovaný poslanec, sa dá povedať, že medzi dedičstvom a popularitou manévrujú v SDKÚ s veľkou fantáziou. To, s čím prišiel Štefanec, je vynachádzavé, avšak nesmie sa stratiť zo zreteľa, že návrh SDKÚ je najmä nová sekera do Sociálnej i zdravotných poisťovní. Dokonca, od oka, vyzerá byť aj väčšia ako tých 91 až 124 miliónov eur dopadu na verejné financie, čo hlásil Štefanec. V poriadku, hádať sa nebudeme... Aj keď idea zredukovať trinásť druhov odvodov na dva a rátať ich z tzv. superhrubej mzdy (terajšia hrubá mzda plus odvody zamestnávateľa) vyzerá zdravo, technicky sa javí realizácia byť veľmi komplikovaná, politicky priechodná len pri vláde typu „Dzurinda II", pričom taký model neexistuje nikde na svete. A, samozrejme, od pravicovej strany (resp. „od stredu doprava") by sa chcelo počuť, z ktorých výdavkov, na koho úkor tie zhruba 3 miliardy, čo mierne zníženie odvodov (podľa nich) bude stáť, vezmeme. Na také odpovede, že kliknite si na www.ukradli.sk, sa nehráme.
Mimo zjednodušenia, ktoré by nášmu odvodovému systému nesporne prospelo, požiadavku popularity bohato napĺňa i mierne zvýšenie príjmu 98 percentám zamestnancov pod 2000 eur platu. (Podľa návrhu by neplatili priame odvody, len zamestnávateľ z tzv. superhrubej mzdy, takže napr. pri dnešnej hrubej 10-tisíc by bola superhrubá 13 500, z ktorej by sa zrazilo na odvody asi 4 700, čo je o dačo výhodnejšie ako dnes.) Domnienka, že keby matematicky to tak pekne nesedelo (25 sociálne plus 10 zdravotné), a na výplatnej páske by zamestnanec o niečo málo prišiel, tak by sme videli iné sadzby, resp. SDKÚ by návrh ani nepredložila, zostane našťastie akademická.
Neakademické sú iné veci. Návrh SDKÚ rieši len zástupný problém. Iste, spriehľadnil by sa systém, pracovník by získal predstavu, koľko si celkove berie štát z jeho výkonu, umožnilo by to prepustiť dosť (veľa?) úradníkov (úspora v ďalekej budúcnosti), a pod. Avšak, či je systém zložitý, či jednoduchý, odvodové zaťaženie na Slovensku je predovšetkým vysoké. Do bilancií Sociálnej poisťovne sú pritom už dnes vpísané deficity na desaťročia dopredu. Tie sa netvoria len z druhého piliera, ale i zo zvyšujúceho sa veku dožitia a znižovania podielu aktívnej populácie. Výdavky na zdravotníctvo rastú v tzv. štátoch blahobytu, ku ktorým definitívne patrí aj Slovensko, všade takpovediac exponenciálnym radom. Ten, kto sa nechce zriecť „hrdého dedičstva", by mal teda v téme odvodov predovšetkým povedať, ako chce rozpliesť dve najväčšie slučky verejných financií, ktoré boli naprogramované aj bez krízy. A s krízou (a Ficom!) číhajú za rohom. Mlčanie je veru iba o „zisku popularity". Uznať SDKÚ môžeme asi toľko, že objaviť nápad, ktorý nie je škodlivý a zvyšuje popularitu, je v dnešnej dobe takmer slušný výkon.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
