edať veľa, len to nie, že bolo sviatkom demokracie, máme Lisabon ratifikovaný v celej Európe.
Odpovedať na otázku, ako vstúpi nová zmluva do reálnych životov, si poctivý komentátor dovoliť nesmie. Nevie, je to presne to isté, ako tipovať HDP v roku 2013. Najsilnejšie to ťahá k prognóze, že sa nezmení veľa (vôbec nič??), keďže v pôvode obrovského množstva zákonov, smerníc, nariadení (apod.), ktoré sa valia z rôznych úrovní politického rozhodovania, sa nevyzná ani divá sviňa. Navyše, integračný, centralizačný (atď) potenciál Lisabonskej zmluvy je v priamom rozpore so základným poznatkom hospodárskej krízy, totiž že členské krajiny konajú na vlastnú päsť a v núdzi sa necítia viazané komunitárnymi regulačnými pravidlami. (Viď napr. zavedenie stopercentnej ochrany vkladov v Nemecku a Írsku, po ktorom ostatní nemali na výber, či „balíčky" porušujúce pravidlá hospodárskej súťaže azda v každom bode.)
Na strane druhej, Lisabon je veľká geopolitická hra. Presúva ťažisko moci späť a bližšie k Parižu a Berlínu, odkiaľ „ušlo" po schválení Niceskej zmluvy (2000) a najmä rozšírení únie na 27 krajín. Zároveň, ale v neposlednom rade, je táto zmluva aj veľký pokus technokratických „elít" o oslobodenie verejnej politiky od prílišného vplyvu iracionálnych voličov, ktorým populistickí politici nadbiehajú do tej miery, že sú schopní hnať vlastné krajiny do štátnych bankrotov... Viď práve Írsko, Taliansko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, či Slovensko 2009... Iná vec je, že domnienka racionality elít je presne to, čo posledných desať rokov a život v únii spochybnili zvlášť výrazne.
No. Pre nás zásadné je, že malá stredoeurópska krajina nie je impérium s históriou Británie, ktoré môže pozerať na zuby tejto zmluve. Tomu sa hovorí reálpolitika a pre českého brata platí takmer rovnako ako pre Slovensko. Aj keď nad monitorom západoeurópskych médií, z ktorých konformnosti sa dvíha žalúdok („Európa je výtvor taký jedinečný, že dovoľuje chlapíkovi, ktorý nemá žiadne oprávnenie, aby dokument ohrozoval" – ABC, Španielsko), sa chce zvolať, že „nedej se, Václave", fakt je ten, že jeho obštrukcia nikam nevedie. Zdržiavanie hry cez podanie senátorov Ústavnému súdu s čakaním na referendum britských konzervatívcov nemá rozumný koniec ani zmysel. Teda mimo toho, že tentoraz skutočne pred očami všetkých sa narcis predvedie v Evinom rúchu... Aj keď sú vyhrážky, napr. že Česko príde o komisára, nezmyselné (podľa zmluvy z Nice, ktorá by platila naďalej, keby o komisára prišli teraz, tak ho dostanú v ďalšom cykle), takejto väčšine sa postaviť nedá. Ešte ani keby si Kaczynski vo Varšave podpis tiež rozmyslel, Česko nemá inú voľbu, len brať Európsku úniu aj s Lisabonom, alebo nebrať vôbec.
A Klausova voľba, ak chce byť konzistentný až do konca, je zložiť funkciu. A nechať podpis na nástupcu, ktorý pri dnešnom stave českej scény nemusí byť nevyhnutne do britských volieb zvolený...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
