ene. Tie sa prejavili v jej živelnosti, ktorú predvádza na pódiách. Raz je poddajná matka, potom zase bláznivá žienka poskakujúca na koncerte. Diktuje nielen hudobný, ale aj módny štýl. Iným spevákom môže byť babkou, a predsa ich inšpiruje, čo vedie k vzájomnej spolupráci.
Počas vášho turné sa prihodila vážna nehoda. Zomrel pri nej francúzsky technik a niekoľko miestnych robotníkov bolo zranených. Ako ste sa s tým vyrovnali?
- Bola som z toho zničená. Modlila som sa za tých, ktorí boli zranení a tiež za ich rodiny. Snažila som sa im prejaviť svoje najväčšie sympatie.
Veľmi často spolupracujete s Justinom Timberlakom. Prečo?
- Veľmi ma naša spolupráca teší. Mali sme niekoľko psychoanalytických stretnutí, počas ktorých sme na prvý raz napísali piesne. Sadli sme si a začali rozprávať o tom, čo budeme spoločne robiť. Potom sme začali rozprávať o problémoch, starostiach a vzťahoch medzi ľuďmi. Potom existovala už len jedna cesta, pretože viete, písať piesne s niekým je veľmi intímne. Bola to zábava, pretože on je zábavný a veľmi otvorený a hlavne má talent. Je textár. Nepracovala som s veľa textármi, ktorí by ma ihneď naviedli k spojeniu hudby so slovami. Justin sa vyzná v rytme slov rovnako ako v ich význame.
Približne pred rokom ste si adoptovali chlapčeka z Malawi, teraz máte už aj dievčatko z Nigérie. Prečo ste sa tak rozhodli?
- Nemohli by žiť, keby som ich odtiaľ nezobrala, z toho prostredia, kde sa narodili. Nebolo inej možnosti.
Ak je mi dobre známe, do Malawi ste zobrali aj dcérku Lourdes. Ako to vnímala ona?
- Strávila niekoľko týždňov prácou v sirotincoch, špeciálne s novonarodenými deťmi, z ktorých väčšina bola HIV pozitívna. Vstúpila tak sama do seba a bola zodpovedná, ostávala tam osem hodín denne a pracovala veľmi neúnavne. Premýšľala som, prečo ju tak veľmi rozmaznávam. Už je dostatočne samostatná. My dospelí nechceme naše deti nechať robiť takmer nič. Myslíme si: Oh, sú to deti - ony sa nemôžu starať o iné deti, nemôžu to robiť, nemôžu to dokázať. A potom sa vyberiete do Afriky a odhodíte všetky podobné hlúposti, ktoré vám napadli.
Čo pre vás znamená byť matkou?
- Keď máte deti, viete, že ste za niekoho zodpovední. Uvedomíte si, že budete napodobňovaní, váš hodnotový rebríček a priority majú priamy vplyv na vaše deti, ktoré sú ako kvety v záhrade. Tak začnete všetko dva razy prehodnocovať a trápenie iných detí pre vás bude oveľa viac neprípustné.
Ako by ste sa opísali v čase, keď ste dospievali?
- Nikdy som sa nevedela začleniť do nijakej partie. Nebola som hipisáčka ani rokerka, takže som musela skončiť ako vyvrheľ. Zaujímal ma klasický balet a hudba a vrstovníci si o mne mysleli svoje, pretože som bola odlišná. Preto som sa rozhodla, že túto odlišnosť ešte posilním. Napríklad som si vôbec neholila nohy. Vlasy som si nechala narásť pod plecia. Odmietala som si dávať mejkap. Nechcela som vyzerať, ako si to žiadali konvencie. Samozrejme, preto som bola svojím okolím ešte viac odsúdená, čo podporilo moju nadradenosť nad ostatnými a pomohlo mi prežiť.
Na jednom z vašich starších albumov máte skladbu New York. Čo pre vás toto mesto znamená?
- Kedysi to bolo neuveriteľne vzrušujúce mesto, teraz také už nie je. Stále je plný energie a ja si ju prostredníctvom New Yorku stále dobíjam. Ale už to nie je také živé miesto, kde sa spolu bil umelecký, hudobný a módny svet. To sa dialo v osemdesiatych rokoch. Veľa ľudí, ktorých som vtedy poznala, už zomrelo.
Ako sa vidíte v hudobnom priemysle, v čom je podľa vás vaša sila?
- Je jedna vec, ktorá sa z internetu nedá stiahnuť, a to sú živé vystúpenia. A ja viem, ako roztočiť tú správnu šou, ako si užiť a oživiť vystúpenie a ako pobaviť publikum. Tento dar som vždy mala.
Na hudobnom výslní ste pomerne dlho, možno hovoriť o vašom takmer tridsaťročnom kraľovaní na hudobnom nebi. Čo hovoríte na vašu dlhú kariéru?
- Ak mám byť úprimná, nie je to nič, nad čím by som sa pridlho zamýšľala. Kto je mojím vzorom alebo podľa čoho sa mám riadiť a ako dlho si môžem túto svoju kariéru udržať? Len sa neustále točím dookola v jednom kolobehu. Robím rôzne veci a vraciam sa späť k hudbe, pokúšam sa robiť filmy a znova sa vraciam späť k hudbe, napíšem knihu pre deti a opäť sa vrátim späť k hudbe.
Ste vyznávačkou kabaly. Ako ste sa k tomuto náboženstvu dostali?
- Veľa ľudí sa k nám pripája, ale poriadne nevedia prečo. Ja som vyrastala ako katolíčka a nikdy som nebola povzbudzovaná, aby som porozumela hlbšie významu alebo mystickým tvrdeniam Nového zákona alebo histórii Ježiša, alebo skutočnosti, že bol Žid. Tak som odmietla takto žiť, pretože kto chce prechádzať životom tak, že mu bude povedané, čo a ako má robiť, pretože sa to tak má? Keď som začala chodiť na hodiny a študovať kabalu, zistila som kurióznu vec. Bolo mi povedané, že všetko na čo som sa pýtala, je mysticky interpretované v Starom zákone. Kabala je filozofia, je cestou porozumenia.
V čom?
- Jedna vec je, že všetci sme zodpovední za naše konanie, správanie a slová, a musíme niesť zodpovednosť za všetko, čo povieme alebo robíme. Ak to pochopíte, nemôžete si dlhšie myslieť, že život je zložený zo série náhodných udalostí - spolupodieľate sa na svojom živote spôsobom, akým ste si ani nepredstavovali. Som architekt - tvorca môjho osudu. Mám samu seba na starosti. A to si prinášam k sebe, alebo to dávam od seba preč. Musíme si uvedomiť, že nemôžeme dlhšie klamať a obviňovať iných ľudí za veci, ktoré sa nám stanú.
Ako vnímate život, čo podľa vás znamená?
- Vo vesmíre je poriadok, aj keď sa to často zdá ako chaos. Ľudstvo rozdelilo svet do dvoch kategórií: to je dobré a to je zlé. Ale život si pre nás pripravil zopár trikov. Snažíme sa investovať do série ilúzií. A v konečnom dôsledku tieto investície nás nevedú k nášmu porozumeniu sveta, pretože hmotné veci a fyzickosť sa vždy skončia, pretože materiálnosť netrvá dlho.
Ste známa tým, že sú vám novinári a fotografi nepríjemní, nemáte ich príliš v láske. Aké na to máte dôvody?
- Paparazzi sa vymkli spoločnosti spod kontroly. Nedávno som začula, že paparazzi majú vlastnú šou. Pýtam sa samej seba - je to vôbec možné? Veď to im dá len viac sily. Čo sa mi páčilo v Británii bolo, že si paparazzi udržiavali aspoň odstup a nefotografovali deti. Tu v Amerike je im všetko úplne jedno. Chcú sa dostať čo najbližšie a vôbec ich nezaujíma, ako strašia vaše dieťa. Byť známym sa výrazne zmenilo, pretože teraz je tak veľa časopisov, novín a televízií... Na internete vás môže vidieť neuveriteľné množstvo ľudí, doslova vás sledujú. Z médií sme vytvorili monštrá.
Aký je váš recept na to byť známou a nezblázniť sa, aj zo strachu, či budete aj naďalej úspešná?
- Musíte sa dostať do bodu, keď sa nebudete starať o to, čo povie o vašom zadku panáčik z novín. Musíte sa len držať svojej práce a dúfať a modliť sa, že niekto sa naladí na vašu frekvenciu. Ak váš úspech a blaho pochádza z toho, čo si o vás myslí spoločnosť, vždy budete znechutení.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
