"Je to žena, ktorá má nielen tienisté a slabé stránky, ale aj dosť tých silných. Tiež má emócie a aj s ňou jej vnútro občas poriadne zakýve," vysvetľuje Heňa.
Ako nabrala kilá navyše?
"Moja postava sa ešte iba začína rozvíjať, pretože prvé diely boli prevažne o príchode Evy do väzenia. No postupne sa začínajú vykresľovať aj ostatné vzťahy nielen vo väznici, ale aj mimo nej," vraví Heňa, ktorá nám prezradila aj to, ako tak rýchlo nabrala pár kíl navyše. "Poslali nám trošku väčšie kostýmy, pretože povedali, že bachárky rozhodne nie sú žiadne štíhle lane," smeje sa. "Sama o nej neviem oveľa viac ako diváci, pretože najväčšie tajomstvá má dramaturgia a my sa len pár častí dopredu dozvedáme, čo sa vlastne bude diať. O svojej postave môžem teda zatiaľ povedať len toľko, že je to žena, ktorá vníma väznicu ako svoju prácu, no nerobí ju preto, že by mala pasiu vo vyvršovaní sa na niekom. Nepotrebuje si dokazovať svoju moc. V súkromí má manžela, s ktorým si chcú zariadiť spoločné bývanie, no nedarí sa im, a tak sa začínajú konflikty. Ich vzťah sa naštrbí a ona si nájde iné rameno, na ktorom sa môže vyplakať. No čie rameno to je, neprezradím." (Úsmev.)
Chcela byť vojačkou
Henrietu vie najviac pobaviť, keď jej okolie nechce veriť, že ona, dlhoročná princezná a dobré dievčatko, je zároveň tou odpornou bachárkou. Ona sama si pritom vie predstaviť, že by niečo podobné robila aj v súkromí. "Pôvodne som chcela byť vojačkou," vraví. "No keď som teraz natáčala scény, v ktorých som musela robiť brutálne zásahy a rôzne nepríjemné veci a zároveň ostať nezaujatá, uvedomila som si, že práca bachárky nie je vonkoncom jednoduchá. Neraz musia potlačiť svoje ženstvo a brať to doslova ako lekár v pitevni - že je to len materiál, s ktorým sa pracuje a ku ktorému sa nedá viazať, lebo inak by sa človek zbláznil."
Hrá, akoby v base bola
Najväčším komplimentom pre herečku bola reakcia jednej známej, ktorá istý čas vo väzení praxovala a bola presvedčená, že Henrieta v base bola, pretože bachárky sa vraj takto naozaj správajú. "My protagonisti sme v ženskej väznici neboli. Bol tam len štáb. A poviem vám, že keď nám rozprávali, čo tam videli, ostali sme zaskočení. Vraj to, čo na obrazovku prinášame, je len malé percento toho, ako život v base môže vyzerať." Keďže Heňa v skutočnej väznici nikdy nebola, inšpiráciu na svoju postavu čerpala iba zo svojej vlastnej predstavy. "Vychádzala som z toho, čo asi môže žena cítiť pri vykonávaní takejto práce."
Zišla sa dobrá partia
Hoci práca na seriáli je mimoriadne náročná, pretože denne sa točí aj 13 hodín, natáčania sú vraj veľmi príjemné. "Zišli sme sa výborný kolektív. Je úžasné, že aj navzdory tomu, že neraz vidno, že kameramani sú už takí unavení, že ledva vidia, snažia sa nevyvolať nervozitu a každé napätie sa končí srandou. Takže hoci je to únavné a práci som obetovala veľkú časť letných prázdnin, brala som to viac ako radosť, než ako robotu."
A majú herci odozvy aj priamo zo ženskej väznice? "Zatiaľ nie. Skôr sa obávame toho, čo sa stane, ak sa tam niektorá nájde a po čase vyjde na slobodu," žartuje košická herečka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
