, že Nemecko po oživení na jeseň „čaká len slabý rast" v r. 2010.
Chyba. Aj keď takých údajov kolujú agentúrami denne desiatky a našincovi chýba kontext, do akého by ich mohol dosadiť, ide o kľúčové správy aj o slovenskej budúcnosti. Miera, v akej sme závislí na rýchlom zotavení najväčších trhov, je plne porovnateľná s rúrou s ruským plynom. Ak nezačnú Nemci nakupovať, nezlepší sa ich tzv. spotrebiteľská nálada, tak vzhľadom na štruktúru ekonomiky, ktorá vznikala spontánne, ale i ťažkými (v zmysle dosahov) politickými rozhodnutiami, nevidieť záchytný bod, z ktorého by mohlo Slovensko naštartovať. Nemci sú pritom tiež len rukojemníci iného pána. Ich exportne orientovaná ekonomika síce predáva kdekade, ale USA je pre nich životná destinácia. O Obamových „balíčkoch" tu v Európe väčšinou nemáme ani tušenia, ale na tom, ako budú zaberať-nezaberať, fatálne visia ukazovatele, ktoré sú „naše". A o ktorých sa niekedy tak emotívne hádame, akoby sme ich vedeli akosi zásadne ovplyvniť. Napr. rast HDP a nezamestnanosť v Počiatkovom rozpočte.
Na rozdiel od prognóz minulých rokov, ktoré akosi (plus-mínus dve desatinky) platili, nielenže nemáme tušenie, či 1,5 percenta rastu v USA sa v r. 2010 naplní alebo nie, ale nevieme ani to, čo by znamenali. Rast, ak bude, bude iný. Celkom iste ho nebude ťahať stavebníctvo, a zrejme ani rôzne akciové bubliny. Čo to znamená pre medzinárodný obchod a exportné kapacity? Z Nemecka už hlásia (asociácia komerčných bánk), že nezamestnanosť v jeseni neprestane klesať, ale na budúci rok sa firmy zrejme opäť prepúšťaniu nevyhnú, lebo zatiaľ nevidieť, čím nahradia zrušené výroby. ECB nedávno oznámila, že „druhá banková kríza", ktorú poniektorí očakávali, je zažehnaná. Avšak dôvera na úverovom trhu, ktorá je kľúčová na „premazanie" kolies hospodárstva, stále neprichádza. Všetko to malé oživenie, ktoré hlásia štatistické úrady a strkajú do rozpočtov ministri financií (nielen Počiatek, hoci ten je mimoriadne odvážny), pochádza zo štátnych „balíčkov", ktorými „reálnu" ekonomiku kropili. Na otázku, čo urobia, ak „nula z nuly pôjde", teda nastúpi stagnácia na úrovni 2009, nikto nemá odpoveď. Len summit G-20, ktorý sa štylizoval do akejsi riaditeľne zemegule, naznačil, že ešte „nie je čas na ukončenie stimulačných balíčkov". Akurát, že zamlčali, že na ďalšie už nikto nemá peniaze. Úrokové miery sú na podlahe. Rozum i vtip došli..
Jediné, čím si môže Slovensko pomôcť v tejto situácii, je rozumné hospodárenie s verejnými zdrojmi tak, aby bolo pripravené na horšie časy, ktoré nemusia byť krátke. Nepochopenie hrozby a záujem na politickom prežití vládnej garnitúry však tvoria kombináciu, v ktorej sme odkázaní výlučne na šťastie. Je možné, že sa bude držať Slovenska i naďalej, ale na rozdiel od Las Vegas, kde sa zvykne ťahať karta aj na devätnásť (oko), toto vyzerá na priveľký hazard.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
