nne vyhral. Po nej prišli ponuky, ktoré sa neodmietajú a odvtedy oblieka Eriku Judínyiovú, Alenu Heribanovú či Simonu Krainovú. Lukáš Kimlička.

Máte na východe nejaké korene, alebo ste čistokrvný západniar?

- Moja babka, mamina mama, pochádza z Levoče, takže celá rodina z jej strany pochádza odtiaľ. Otcova rodina sú zase západniari zo Záhoria, takže ja som taký mix. Som ale určite Slovák ako repa a nerobím medzi nikým rozdiely.

Máte niečo aj z východniarskej povahy? Veselosť, úprimnosť, temperament, živelnosť?

- Asi ani nie. Som skôr typ tichý a plachý (úsmev). Ale svet východniarov mi je celkom blízky.

Na slovenskej módnej scéne sa pohybujete už nejaký ten piatok. Ako vyzerali vaše prvé dotyky s týmto svetom?

- Už na základnej škole, keď sa ma pýtali, čo chcem robiť, som vedel, že to bude niečo, čo súvisí s módou. Nikdy mi ani len nenapadlo, že by som robil niečo iné. Moje kroky teda po základnej škole smerovali na odevnú priemyslovku do Trenčína, kde som študoval odevný dizajn.

Ako však došlo k tomu presvedčeniu?

- Moja teta, mamina sestra, študovala tiež na odevnej v Trenčíne. U nej som spozoroval čaro látok. Vždy ma fascinovali materiály, ktoré boli lesklé, vzdušné, priesvitné a tiež to, že sa s nimi dalo všelijako hrať a narábať. Nadchlo ma to a chcel som tvoriť. Už počas základnej školy som chodil na umeleckú školu, bavilo ma kreslenie a výtvarné umenie. Bol som úplne presvedčený, že chcem študovať odevný dizajn. Pamätám si, že tam boli talentové skúšky a zobrali ma na prvýkrát. Chodil som tam každý deň s radosťou, úplne som to tam zbožňoval a tešil som sa. Okrem matematiky a fyziky... Keď človek študuje to, čo ho baví, je to radosť.

Kam viedli vaše kroky potom?

- Na Vysokú školu výtvarných umení, kde som študoval odevný dizajn. Tam už to nebolo pre mňa také šťastné obdobie...

Prečo?

- Nemal som pocit, že sa tam učím niečo nové. Odievanie, krajčírske remeslo, dejiny módy a dejiny umenia - základy z toho všetkého som dostal na strednej škole. Na tej výške som to už iba prehlboval. Prišlo mi to tak, že to už viem a nie, že sa učím niečo nové. Vysoká škola ma teda ubíjala a brzdila, ale nakoniec som to nejako dokopal do bakalárskeho titulu.

Od bakalárskeho k magisterskému titulu vás delili už len dva roky. Prečo ste to nedotiahli?

- Šiel som aj na magistra, ale tam som už mal nejaké konflikty s vedením, bola tam už aj nejaká závisť a napäté vzťahy, tak som to na chvíľu prerušil a teraz uvidím, či sa tam ešte niekedy vrátim.

Pamätáte si na svoj prvý výrazný úspech v módnej brandži?

- V roku 2004, čo bolo ešte počas školy, som vyhral v Čechách medzinárodnú súťaž "Top Style Designer". Mal som 19 rokov, bol som druhák na výške. Bol som tam prvý Slovák a najmladší účastník. Dostal som sa do finálovej desiatky a súťaž som napokon vyhral.

Ako ste sa tam dostali?

- Na základe inej súťaže, ktorá sa konala predtým v Trenčíne. Nieže by som bol súťaživý typ :) Ale kým všetci moji rovesníci chodili na diskotéky a po kluboch, ja som doma sedel za šijacím strojom a šil si svoje kolekcie. Mama bola zo mňa nervózna, že nikam nechodím. Práve tie modely som využil na súťažiach, aj na tú v Trenčíne, ktorá ma odrazila na súťaž do Brna. Dovtedy som ju poznal len z televízií. Vždy ma fascinovala, lebo bola na vysokej úrovni. Krásne modelky, krásne nasvietenie, úžasné vlasy, mejkap, dlhé mólo - chcel som vidieť moje modely, ušité v malej dedinke na Záhorí, na tom móle a na tých modelkách.

A podarilo sa...

- Áno. Bolo to úplne úžasné, mal som zimomriavky. Spustila sa hlasná hudba, ľudia stíchli, vyšla prvá modelka... Mala na sebe tie šaty, ktoré som ja svojimi rukami "ušmudlal"... Vôbec som si to neuvedomoval, že je to medzinárodná súťaž. Len som tam stál a díval sa. Ani som nedúfal, že niečo vyhrám. Pre mňa bolo ocenením to, že som sa ocitol medzi desiatimi finalistami z celého sveta.

Ale v kútiku duše ste dúfali, či nie?

- Práveže ani nie. Ani mi to nenapadlo. Keď som to vyhral, bol to mierny šok. Celé to víťazstvo ma potom katapultovalo do povedomia. Ľudia o mne začali vedieť a potom sa to už celé spustilo - pozývanie na prehliadky, akcie, jedno s druhým súviselo, získal som množstvo kontaktov.

Povedomie súvisí aj so šoubiznisom plným závisti, lesku a konkurencie. Ste v ňom rád?

- Šoubiznis sa ma až tak bytostne nedotýka. Pravodu je, že sa stretávam sa mnohými mediálne známymi osobnosťami, ktorým šijem, no ostávam stále len ich návrhárom či stylistom. Ja som stále zakaždým prekvapený, keď ma niekto spozná.

Z televízie vás Slovensko pozná najmä z relácie Zmenáreň (STV), kde meníte imidž rôznym ženám. Robíte však nielen návrhára, ale aj vizážistu či stylistu. Čím si ešte zvyknete vypĺňať pracovný čas?

- Okrem toho, že robím módu aj fotím. To sú veci, ktoré ma veľmi bavia a súvisia spolu. V Zmenárni som robil rok a pol a bola to škola života.

Čo vás naučila?

- Dovtedy som šil pre ženy, ktoré mali konfekčnú veľkosť 34-36 a zrazu tam prišla žena, ktorá bola ozajstná, ktorá nemala miery 10-ročnej. Obliecť ženu, ktorá ma reálne a pekné ženské tvary je úplne o niečom inom. Na tom sa človek - návrhár - naučí najviac. Musí odhadnúť, čo sa tej žene hodí, čo lichotí jej postave, čo treba zakryť, čo zvýrazniť. Vypozoroval som aj všelijaké "klamy", čo sa týka strihov, materiálov, vzorov... Som za túto skúsenosť veľmi vďačný.

Vďaka vašej šikovnosti skĺbenej s medializáciou ste sa stali aj dvorným návrhárom mnohých známych osobností Slovenska. Koho "celebritného" obliekate?

- Je to rôzne. Mojimi zákazníčkami boli aj sú napríklad Simona Krainová, Daniela Hantuchová, Erika Judínyiová, Alena Heribanová, Magda Šebestová, ale aj missky, herečky a speváčky.

Ako ich vnímate?

- Zo začiatku som mal pred tými ľuďmi poriadnu trému. Myslel som si, že sú niečo viac. Potom som zistil, že sú úplne obyčajní. Riešia presne tie isté problémy. Už to tak neberiem, že som zo spolupráce s niekym takým užasnutý. No pravdaže ma poteší, keď robím s tými, ktorí sú známi, niečo dosiahli či niečo znamenajú.

Keď príde žena ku kaderníkovi, zvykne sa vyspovedať so všetkými problémami či prebrať rôzne pikošky. Stáva sa, že sa aj vám známe ženy zverujú so svojimi útrapami?

- Presne to sme riešili včera s Katkou Hasprovou, ktorej sme robili booklet. Keď robím vizáž mediálne známym osobnostiam, dozviem sa kadejaké pikantérie. No všetko ostáva medzi nami. Nemám dôvod to vyťahovať alebo niekomu vešať na nos, sú to osobné záležitosti.

Lojálnosť je teda jednou z vašich zásad prístupu k zákazníkom... Akých zásad sa ešte snažíte držať?

- Veľmi mi záleží na tom, aby mi zákazníci dôverovali. Nielen mojej práci, ale aj mojej osobe.

Dôverovala vám aj naša Nora Mojsejová, ktorej ste kedysi šili?

- Asi áno (úsmev). Bola veľmi dobrá klientka. Bola to žena krv a mlieko, na ktorú sa šilo výborne. Mala svojský vkus, ale nebol problém jej vyhovieť.

Stretli ste sa aj s negatívnymi ohlasmi na vašu tvorbu?

- Zo strany zákazníkov nie, lebo ma vyhľadajú zámerne. A na prehliadkach mi doteraz zatiaľ tlieskal každý :) Ale ak by sa nepáčilo, nevadí mi to. Je to dobré, každý má mať vlastný štýl a je dobré, keď je to na svete pestré.

Krajčírstvo nie je na Slovensku práve mužskou doménou. Ako to vnímate vy?

- Myslím si, že krajčírstvo bolo odjakživa mužským remeslom. Aj keď je pravdou, že u nás je návrhárov menej. No keď sa pozriete do sveta na svetové odevné značky, všetky sú podpísané pánskym rukopisom.

Čo máte v plánoch na najbližsie dni?

- Momentálne pripravujem šaty misske Barbore Franekovej, ktorá nás pôjde reprezentovať na Miss World. Mám veľa práce aj okolo stylingu a vizáže. Robil som booklety pre Tinu, Katku Hasprovú, nejaké reklamy, editoriály... Práca je mojím koníčkom a pri takej pestrej palete zamerania aspoň nie je monotónna.

Profil

Módny návrhár, stylista a módny redaktor v ženskom mesačníku.

Študoval v Odevnom ateliéri na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, získal titul bakalára, magisterské štúdium nedokončil.

Pochváliť sa môže viacerými autorskými aj kolektívnymi prehliadkami na Slovensku i v zahraničí.

Na konte má niekoľko ocenení. Ako prvý Slovák v histórii získal na medzinárodnom brnenskom veľtrhu módy ocenenie Top Styl Designer za kolekciu Neopink. Za kolekciu Ľadové reflexie získal ocenenie Grand Prix na medzinárodnej súťaži módnych návrhárov Euro Top Fashion 2000 v chorvátskom Varaždine. Pre Miss Slovensko 2001 Janu Ivanovú navrhol kostýmy na účinkovanie vo videoklipe, v plavkách od neho sa prezentovali aj finalistky súťaže Miss Slovensko 2006. Ako jediný Slovák dostal možnosť vytvoriť model pre súťaž Česká miss 2008.

nit

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.