Prízemné listy má v ružici, sú dlho stopkaté, okrúhlé, na báze uťaté alebo slabo srdcovité, celistvokrajové. Byľové listy sú riedke, vajcovité, krátko šípovito objímavé, celistvokrajové alebo zubaté. Kvetný strapec je hustý, 4-početné kvety sú veľké, voňavé, koruna je čistobiela, kalich je malý, vyklenutý, štvormocných tyčiniek je v kvete 6 a peľnice sú bledožlté. Plodné stopky sú dlhé, horné dĺžky plodu, dolné 2x dlhšie ako plod. Semenník je vrchný. Šešulky sú obrátene vajcovité až takmer okrúhle, k obidvom koncom zúžené, v 1/2 až 2/3 najširšie. Semená sú končisto bradavičnaté.
U nás sa pestuje. Naše druhy lyžičník tatranský a zvlášť vzácny lyžičník pyrenejský sú prísne chránené. Lyžičník lekársky pochádza z pobrežia Atlantického oceánu, rastie často na slaných lúkach a močiaristých miestach.
Ako liečivá rastlina sa užíva celá vňať ako antiskorbutický prostriedok. Niekedy sa zberajú aj semená. Listy sa upravujú ako šalát, s octom alebo s olejom. Droga obsahuje glykozidicky viazanú silicu (chutí ostro a chrenovito), glykozid glykochlearín, enzýmy, horčinu, bielkoviny, triesloviny, veľa vitamínu C a minerálne látky. Užíva sa ako súčasť jarných bylinkových kúr, pri chorobách spojených so zápalmi ďasien, kývaním zubov, bolesťami v krku, ústach a pri angíne. Pije sa často šťava z rastliny a aplikuje sa aj pri reumatizme. Pri paradentóze sa kombinuje so šalviou lekárskou ako kloktadlo tak, že večer naložíme lyžičku čajoviny do šálky vody a ráno po scedení užívame na kloktanie, podobne večer. Uplatňuje sa tiež ako stomachikum, diuretikum a derivans, na obklady a zle sa hojace rany.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
