Umiestnenie
Hrad sa týči na výraznom vápencovom vrchu (375 m n. m.), ktorý je juhovýchodným výbežkom planiny Horný vrch vo východnej časti NP Slovenský kras. Poloha sa vyznačuje prudkými svahmi na všetky strany, pričom aj spojnica s planinou je veľmi strmá a úzka. Vrchol kopca ukončuje plošina, čo umožňovalo jednoduchšiu výstavbu budov. Z hradného vrchu bol zároveň výborný výhľad na kotlinu. Taktiež výhodné umiestnenie hradu po socio-ekonomickej stránke bolo podmienené jeho dobrou polohou nad dôležitou krajinskou cestou Abov-Gemer a situovanie v centre Turnianskeho komitátu.
Historicko-stavebný vývoj
Hrad sa prvýkrát spomína v listine z roku 1357, no podľa viacerých historikov vznikol už v 13. storočí, zrejme po tatárskom vpáde ako väčšina kamenných hradov v Uhorsku. V r. 1357 sa uvádza, že obec Turnianske Podhradie sa stala centrom hradného panstva a miestny rod Tornayovci dostali od kráľa povolenie výstavby hradu. Tí však zjavne len prestavali a rozšírili starý hrad. Po vymretí rodu r. 1406 hrad získal kráľ Žigmund a následne Pavol Bešeň. Už pred polovicou 15. stor. obsadili hrad vojská Jana Jiskru počas bratríckych nepokojov, čo svedčí o význame pevnosti. Bratríci ho držali až do r. 1458, keď ho dobyli kráľovskí spojenci – vojská ostrihomského arcibiskupa. Ten hrad r. 1476 predal Imrichovi Zápoľskému. Po jeho manželke sa dostala do rúk Bebekovcov. V polovici 17. stor. ho dobývali Turci, neskôr vojská protihabsburských povstaní, hrad v tomto nepokojnom období často striedal majiteľov, pričom po Tökölyho povstaní bolo opevnenie zničené. Obytné priestory boli potom ešte využívané, definitívny zánik nastal po r. 1848, keď ubytovaní vojaci spôsobili požiar. Hrad mal teda pomerne bohatú históriu.
Hradný komplex s rozmermi 120x50 m sa skladal z jadra a obvodových línií opevnenia s baštami. Jadro v najvyššom bode lokality predstavujú najstaršie časti hradu z 13. stor. Ide o mohutnú štvorcovú vežu a k nej pripojené obvodové opevnenie, neskôr značne upravené. Drevené obytné konštrukcie na menšom nádvorí boli po r. 1357 nahradené gotickým kamenným palácom na juhovýchodnom okraji plošiny. Gotický hrad bol po celom obvode plošiny chránený kamennými hradbami. V čase tureckej hrozby v polovici 16. stor. bol hrad zapojený do obrany Uhorska, čím bol renesančne upravený, najmä jeho obranné prvky. Staré jadro na plošine bolo po okraji, na strmých svahoch, obohnané novými obrannými múrmi s baštami, resp. na západnom okraji rozsiahlym obranným prstencom s delovými komorami. Prístupová cesta viedla traverzom po južnom úpätí a do hradu vstupovala od severozápadu bránou chránenou baštami.
Dnešný stav lokality
Na objasnenie jasného stavebno-historického vývoja je potrebný archeologický výskum. Z najstarších častí hradu sa zachovali prvé podlažia hranolovej veže (10x8 m), neskôr viackrát prestavovanej. Z gotickej prestavby hradu stoja vo východnej časti plošiny vysoké múry paláca (14x10 m) s množstvom vysokých okenných otvorov. Palác je od východu chránený dvojicou oválnych bášt a z juhu rozmernou polkruhovitou baštou, na spôsob bastiónu. Vrcholová plošina je zo severu zabezpečená hradobnými múrmi a zo západu delovým prstencom resp. hradbovým polygónom. V špecifickom vápencovom podloží prístupovej cesty sa zachovali vychodené koľajnice po kolesách vozov, čo je ojedinelým úkazom.
Ako ho nájsť
Hrad sa nachádza 1 km severne od Turne nad Bodvou (okres Košice-okolie), 40 km západne od Košíc. Na hrad vedie modrá turistická značka zo železničnej stanice z Turne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
