Korzár logo Korzár
Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Krak des Chevaliers

Dnes sa v našom putovaní po významných stavebných pamiatkach sveta presunieme na Blízky východ, konkrétne do Sýrie.

Pevnosť Krak des Chevaliers. Bol to najväčší križiacky hrad.Pevnosť Krak des Chevaliers. Bol to najväčší križiacky hrad. (Zdroj: archív)

V stredovýchodnej oblasti sa v podstate rodila naša civilizácia a stretávali a striedali sa tam – a súperili medzi sebou – rôzne civilizačné prúdy, ktorých nositeľmi boli rôzne náboženstvá. Išlo o napríklad kultúru Babyloňanov, Egypťanov, Židov, Rimanov, Peržanov, Byzantíncov, Arabov, Kurdov, otomanských i seldžuckých Turkov i Frankov. Mnohé z týchto kultúr zanechali svoje stopy na stavbe, ktorej je venovaná dnešná časť nášho seriálu. Ide o hrad Krak des Chevaliers v Sýrii.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zachovaný križiacky hrad

Hrad, či možno skôr pevnosť Krak des Chevaliers , patrí k najlepšie zachovaným križiackym hradom na Blízkom východe. Ide aj o jeden z najlepšie zachovaných stredovekých vojenských hradov na celom svete. Názov tohto hradu je niekedy uvádzaný aj ako Crac des Chevaliers. Slovo krak pochádza zo sýrskeho slova karak, znamenajúceho pevnosť. No a keďže slovo chevalier znamená znamená rytier, názov hradu môžeme preložiť ako hrad či pevnosť rytierov. Krak des Chevaliers stojí na vrchole kopca, vysokého 650 metrov a ležiaceho pri Homskom sedle.

SkryťVypnúť reklamu

Strážil cestu k moru

Ten, kto ovládal hrad, strážil jedinú cestu z Antiochie do Bejrútu a k Stredozemnému moru. Na mieste dnešného hradu stála pôvodná pevnosť, ktorú v roku 1031 postavil emír z Aleppa. Počas prvej križiackej výpravy bol hrad v roku 1099 dobytý Raymondom IV. a jeho vojskom, ale potom bol opustený, keď križiaci pochodovali ďalej na Jeruzalem. Už v roku 1110 hrad opäť dobyl princ Tancred, mladý šľachtic z južného Talianska. Tancred sa do Svätej Zeme (teda v podstate do dnešného Izraelu) vypravil spolu so svojím strýkom Bohemundom a ďalšími normanskými šľachticmi. Táto výprava mala za cieľ zastaviť postup seldžuckých prvkov, ktorí ohrozovali Byzantskú ríšu, a získať Jeruzalem pre kresťanov.

Sídlo rádu Johanitov

V 1142 daroval Raymond II. hrad Špitálnemu rádu (dnes oficiálne nazývaný Suverénny rytiersky a špitálny rád sv. Jána Jeruzalemského na Rodose a na Malte). Počas nasledujúcich križiackych výprav sa hrad stal hlavným sídlom Johanitov, ako sa bežne členovia spomenutého rádu nazývajú. Johaniti v prvej polovici 12. storočia hrad podstatne rozšírili a opevnili a spravili z neho prakticky nedobytnú pevnosť.

SkryťVypnúť reklamu

Najväčšia križiacka pevnosť

Z hradu sa stala najväčšia križiacka pevnosť. Hrad bol poškodený zemetrasením v roku 1157, po ktorom boli postavené hrubšie múry než tie pôvodné. V nasledujúcich rokoch pevnosť odolala niekoľkým nájazdom. V roku 1163 bola pevnosť neúspešne obliehaná Nuradinom. Po zemetrasení v roku 1170 bola pevnosť opäť prebudovaná. V roku 1188 sa o dobytie pevnosti neúspešne pokúsil Saladin. Počas obliehania bol zajatý kastelán hradu, pričom Saladinovi muži ho odviedli k bráne hradu a nakázali mu, aby nariadil jej otvorenie.

Na útočníkov liali smolu

Podľa povesti kastelán povedal svojim mužom v arabčine (jazyku dobyvateľov), aby sa vzdali, ale potom im vo francúzštine povedal, aby hrad držali do posledného muža. Po ďalšom zemetrasení na konci 12. storočia boli postavené ešte hrubšie múry. Z tohto obdobia pochádzajú obvodové múry vnútorného hradu a južná strana opevnenia. Na začiatku 13. storočia bol dobudovaný vonkajší pás opevnení. Vo vonkajšom múre, hrubom približne tri metre, sú v pravidelných intervaloch rozmiestnené okrúhle veže. Múry, vysoké okolo 9 m, sú opatrené tzv. smolníkmi. Tieto nadol otvorené výčnelky umožňovali obrancom liať na dobyvateľov horúcu vodu, smolu alebo olej.

SkryťVypnúť reklamu

Chodby pre jazdcov na koňoch

Zosilnené základy zabraňovali podkopaniu múrov. Z hlavnej brány vedie cez vonkajší múr do vnútra hradu, v ktorej mohli ísť veda seba dvaja jazdci na koňoch. Chodba často mení smer, aby útočníci nemohli nabrať rýchlosť. Cez stropné otvory mohli pritom obhajcovia liať na útočníkov horúce tekutiny. Aj keď sa útočníci dostali pred vnútorné múry, nemali ešte vyhraté. Vnútorné múry sú ešte hrubšie než vonkajšie a na niektorých miestach dosahuje ich hrúbka okolo 24 metrov. Vnútornú časť hradu prebudovali Johaniti v gotickom štýle.

Zásoby na päť rokov

V tejto časti bola aj veľká sála na zhromažďovanie členov rádu, kaplnka a skladové priestory, dlhé 120 metrov. Ďalšie sklady boli vyhĺbené do skaly pod pevnosťou. Odhaduje sa, že zásoby mohli obrancom hradu postačiť až na päť rokov. Na hrade boli aj stajne, v ktorých mohlo byť ustajnených vraj až tisíc koní. Na hrade bola aj lisovňa olív a pekáreň. Veľmajster rádu býval v jednej z veží vnútorného opevnenia. Podľa odhadov žilo na hrade 50 až 60 členov rádu a až 2 000 vojakov. Hrad bol vodou zásobovaný akvaduktom, privádzajúcim vodu z vyššie ležiaceho pohoria. V časoch obliehania sa obrancovia hradu zásobovali vodou z nádrže, ležiacej medzi obomi múrmi.

Financie od maďarského kráľa

V roku 1217, počas piatej križiackej výpravy, maďarský kráľ Ondrej II. nechal zosilniť múry a financoval vojsko obrancov. Ako sme už spomínali, hrad bol prakticky nedobytný a v priebehu rokov 1142 až 1271 bol dvanásť ráz obliehaný. Úspech dobyvateľom prinieslo až posledné obliehanie v roku 1271. Podarilo sa to mamlúckemu sultánovi Baibarsovi I., a to ľsťou. Baibars poslal do hradu falošný list od križiackeho veliteľa v Tripolise, ktorým nariadil obrancom, aby sa vzdali. Baibarsove vojská prevzali križiacky hrad prakticky bez boja, aj keď niektoré pramene uvádzajú, že dobyvatelia použili stredoveké vrhače ťažkých projektilov na prelomenie hradieb. Baibars hrad zosilnil a používal ho ako základňu proti Tripolisu.

Z kaplnky mešita

Kresťanskú kaplnku Johanitského rádu premenil na mešitu, ktorú ešte aj dnes pripomína minbar (čosi ako islamská kazateľnica). Keď počas deviatej križiackej výpravy v roku 1272 anglický kráľ Eduard I. uvidel hrad Krak des Chevlaiers, inšpirovalo ho to k výstavbe podobných hradov vo Walese a Anglicku. Po dobytí hradu rabmi sa v ňom postupne usádzali dedinčania, ktorí tam zostali až do roku 1934, keď sa začalo s rekonštrukciou pevnosti. V roku 2006 bola pevnosť Krak des Chevaliers, ktorej vlastníkom je sýrsky štát, zapísaná (spolu so Saladinovým hradom, arabsky nazývaným Qalaat Salah ed-Din) do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Veľvyslanectvo aj u nás

Pokiaľ ide o Suverénny vojenský a špitálny rád sv. Jána Jeruzalemského z Rodosu a Malty (skrátene nazývaný Rád maltézskych rytierov), tak o ňom snáď len toľko, že tento rád je v súčasnosti považovaný za suverénny subjekt medzinárodného práva neštátneho typu. Mnohí ho ale považujú za najmenší štát sveta, pričom jeho "územie" tvorí len veľmajstrovský palác v Ríme, vila v Ríme a veľvyslanectvá pri Vatikáne a Talianskej republike. Rád má štatút pozorovateľa pri OSN a udržuje diplomatické styky so 103 krajinami, pričom svoje veľvyslanectvo má aj na Slovensku.


Pohľad z jednej veže. Hrad bol obkolesený vnútorným a vonkajším múrom.



Gotická chodba kláštora. Na hrade sídlili členovia johanitského rádu.


Latinský nápis. Hrad je jedným z najzachovalejších stredovekých vojenských hradov.


Chodba do hradu. Chodbou mohli ísť aj jazdci na koňoch.


Saladinov hrad. Tento hrad je do Zoznamu svetového dedičstva zapísaný spolu s hradom Krak des Chevaliers.


Zvyšky múrov na hrade. Johaniti prestavali hrad do gotického štýlu.


Priekopa medzi múrmi. Krak des Chevaliers bol v podstate nedobytnou pevnosťou.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  2. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  3. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  4. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  5. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  6. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  7. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Stredoškoláci z Trnavy vyražajú na Shell Eco-marathon
  2. Ďalší ekologický krok BILLA
  3. Vysoké Tatry: Úrazovosť v horách narastá
  4. Orange poskytne návštevníkom Pohody najlepšiu sieť
  5. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  6. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  7. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  8. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 238
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 11 192
  3. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 8 381
  4. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 371
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 963
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 771
  7. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 320
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 163

Blogy SME

  1. Soňa Bulbeck: Ale aj tak sú všetci iba amatéri v šklbaní...
  2. Štefan Vidlár: Vova boy, dokonaj boj
  3. Juraj Halička: Zamerané na sivý zákal
  4. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  5. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne?
  6. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  7. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  8. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 276
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 7 213
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 5 632
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 4 695
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 035
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 673
  7. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 3 522
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 227
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Michalovský súd je rok a pol bez predsedu.


43m

Švajčiarsky útočník Adler da Silva posilní Zemplín Michalovce.


Sportnet 3 h

Viaceré strany vytvorili v meste koalíciu.


a 1 ďalší 5 h
Staromestské centrum pomoci sa zatvára.

Buraš: Primátor nemal záujem, volal som starostovi.


a 1 ďalší 6 h
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Soňa Bulbeck: Ale aj tak sú všetci iba amatéri v šklbaní...
  2. Štefan Vidlár: Vova boy, dokonaj boj
  3. Juraj Halička: Zamerané na sivý zákal
  4. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  5. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne?
  6. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  7. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  8. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 276
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 7 213
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 5 632
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 4 695
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 035
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 673
  7. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 3 522
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 227
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu