Ten istý deň bol venovaný aj Svetovému dňu mieru.
Nielen v svetových či národných alebo regionálnych dejinách je veľa udalostí, ktoré vyústili do nepriateľských a vojnových konfliktov. Spomenúť môžeme náboženské vojny v Nemecku, ktorých prvá etapa bola ukončená Augsburským mierom v roku 1555, keď bola uznaná náboženská sloboda. Môžeme spomenúť aj storočnú vojnu, ktorú viedli Kežmarok a Levoča o právo skladu. Pre našu krajinu má veľký význam koniec prvej svetovej vojny, vznik ČSR a Trianonská mierová zmluva uzavretá 4. júna 1920.
Parížska mierová konferencia
Trianonská mierová zmluva, tiež Trianonská zmluva alebo jednoducho Trianonský mier má názov podľa miesta, kde bola podpísaná počas rokovania konferencie víťazných mocností, ich spojencov a krajín, ktoré prvú svetovú vojnu vyhrali.
Palác Veľký Trianon je prízemný palác - ako súčasť záhrad zámku Versailles - postavený v empírovom štýle v rokoch 1687 - 1688 podľa návrhu architekta Julesa Hardouin-Mansarta. Pôvodne bol určený pre kráľovu milenku madamme Pompadour, no nedožila sa jeho dokončenia.
Trianonská mierová zmluva riešila hranice maďarského štátu ako jedného z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie po prvej svetovej vojne. Ako sme spomenuli, bola podpísaná 4. júna 1920.
Osemnásteho januára 1919 v zrkadlovej sieni Versaillského paláca pri Paríža sa konala Parížska mierová konferencia. V tej istej zrkadlovej sieni pred vyše sto rokmi zažilo Francúzsko potupu, keď v nej bolo po prehratej francúzsko-pruskej vojne vyhlásené nemecké cisárstvo. Preto francúzsky ministerský predseda Clemenceau v roku 1919 presadil, aby mierové rokovania prebiehali na tom istom mieste. Považoval to za satisfakciu, lebo Nemecko a jeho spojenci prehrali prvú svetovú vojnu.
Na Parížskej mierovej konferencii sa zúčastnilo 27 víťazných štátov. Porazené neboli prítomné - bývalá Rakúsko-uhorská monarchia bola zastúpená Maďarskom. Bolo vytvorených 58 komisií a subkomisií, ktoré vypracovali podklady pre hlavný orgán konferencie tzv. Radu desiatich. Tú tvorili vedúci delegácií a ministri zahraničných vecí veľmocí: USA, Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a ich spojenci. Potom sa Rada desiatich zmenila na Radu piatich. Československú delegáciu na mierových rokovaniach viedol predseda vlády ČSR Karel Kramář a vedúcou osobnosťou delegácie bol minister zahraničia Dr. Edvard Beneš. Na rokovaní bol prítomný mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec ČSR v Londýne Štefan Osuský.
Potvrdili nové hranice
Rokovania s Maďarskom sa skomplikovali okrem iného aj tým, že rada nechcela rokovať s vládou Maďarskej republiky rád (od konca 1. svetovej vojny do jari 1920 sa v Maďarsku vystriedalo dvanásť vlád), napokon došlo k porozumeniu a k podpisu Trianonskej mierovej zmluvy, ktorej definitívnu podobu stanovila Najvyššia rada spojencov 12. júna 1919. Touto zmluvou sa potvrdili hranice Maďarska s Rakúskom, Československom, Rumunskom a Juhosláviou. Maďarsko súčasne uznalo úplnú nezávislosť Česko-Slovenska vrátane Podkarpatskej Rusi a vzdalo sa všetkých nárokov na území mimo určených maďarsko-česko-slovenských hraníc. Na vytýčenie hraníc s Maďarskom bola vytvorená sedemčlenná komisia, ktorú tvorili piati zástupcovia mocností, jeden zástupca Česko-Slovenska a jeden zástupca Maďarska. Česko-slovenský štát sa zaviazal, že na pravom brehu Dunaja v Bratislave nepostaví žiadne vojenské stavby. Maďarsko sa zaviazalo zaplatiť Česko-Slovensku vojnové reparácie.
Ochrana menšín
Maďarsko vyjadrilo súhlas s ochranou národnostných menšín. Týmto na území Maďarska bolo priznané právo vyjadrovať sa na súdoch ústne aj písomne v národnom jazyku. Tam, kde bolo podstatné ich zastúpenie, mali by mať možnosť získať základné vzdelanie v rodnom jazyku. V oblastiach s početným zastúpením menšín by tieto mali mať aj pomerný prístup k verejným fondom mesta, obce či štátu na využitie pre vzdelávanie aj náboženské prípadne dobročinné účely.
Z územia Uhorska pripadlo 72 percent spojencom a Maďarsko už stratilo prístup k moru, ktorý malo počas monarchie prostredníctvom Chorvátska, vzdalo sa aj mimoeurópskych území, ktoré predtým patrili monarchii. Podľa Trianonskej zmluvy mohla mať maďarská, ale aj nemecká armáda maximálne 35-tisíc vojakov a tento počet sa nesmel prekročiť, zároveň bola v Maďarsku zrušená povinná vojenská služba.
Trianonskú zmluvu podpísali Dr. Edvard Beneš a Štefan Osuský.
Pred druhou svetovou vojnou Maďarsko získalo na základe Mníchovskej dohody v r. 1938 a Viedenskej arbitráže v r. 1938 a 1940 časť stratených území. Tie však muselo po skončení druhej svetovej vojny znovu vrátiť, a to na základe Parížskej mierovej zmluvy z roku 1947.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
