Príbeh rodiny z Prešova je odstrašujúcim príkladom aj inšpiráciou v boji za vlastnícke práva
BRATISLAVA. „Keby som tušil, že boj za spravodlivé vyrovnanie bude taký traumatizujúci, budeme sa roky súdiť a pre kopu ľudí sa staneme nepriateľmi, asi by som sa zariadil inak.“ Tak opisuje pocity zo sťahovania do nového rodinného domu Richard Drutarovský z Prešova.
Rodina Drutarovských sa o tom, že ich dom má s ďalšími desiatimi ustúpiť obchvatu Prešova, dozvedela v roku 1994. Odvtedy bojovali za zdanlivo banálnu vec – získať za dom, ktorý im štát vo verejnom záujme zbúra, dom porovnateľný.
Väčšina ľudí z ulice ustúpila Ako vzniká cesta 1994:
mesto schvaľuje obchvat;
1998:
Slovenská správa ciest (SSC)
získava územné rozhodnutie; 1999:
SSC núka ceny podľa vyhlášky, majitelia domov nesúhlasia; 2000:
mesto ponúka doplatenie sumy na nové byty; Drutarovskí chcú dom za dom; okresný úrad ich vyvlastní;
Drutarovskí napadajú rozhodnutie na súde; 2002:
Ústavný súd posudzuje vyvlastňovaciu vyhlášku; 2004:
označí ju za neplatnú; krajský súd vyvlastnenie ruší; 2006:
mesto, SSC a Drutarovskí dohodnú výmenu dom za dom; 2009:
nový dom stojí, práce na stavbe obchvatu sa môžu začať.
Keď mestskí poslanci pred pätnástimi rokmi odobrili preloženie štátnej cesty I. triedy zo Sabinova do Košíc ďalej od centra Prešova, Slovenská správa ciest ako investor v roku 1998 získala pre stavbu územné rozhodnutie. Predpokladalo zbúranie jedenástich domov na ulici Pod kalváriou.
Domy ohodnotil podľa vtedajšej vyhlášky znalec. Drutarovskí mali za veľký dom s dvoma bytmi a garážou získať 677-tisíc korún.
Za takú cenu sa nedal kúpiť ani primeraný byt v paneláku. Obyvatelia nesúhlasili a do prípadu vstúpilo mesto. Slovenskej správe ciest predalo pozemky pod štátnymi cestami a získané peniaze ľuďom ponúklo na doplatenie ceny bytov v bytovke.
Drutarovskí by za rodinný dom získali byt v hodnote necelých dvoch miliónov. Napriek nepomeru hodnoty domu a bytu väčšina ľudí, zväčša dôchodcov, mestu a správe ciest ustúpila.
Chceli len dom a slušnú cenu
„Chceli sme ostať v dome. V paneláku sme boli predtým, rodičia si na dom zobrali pôžičku, opravili ho a mali ísť zase do bytovky,“ vysvetľuje ich syn Richard, prečo nesúhlasili.
Správa ciest podala na okresnom úrade návrh na vyvlastnenie Drutarovských. „Bolo to veľmi tvrdé, na meste nám dali nôž na krk, že keď dôjde k vyvlastneniu, mesto nám už nič nedá a my zostaneme na ulici so znaleckými 677tisícmi.“
Vyvlastnenie trvalo okresnému úradu pár dní. Rodina sa odvolala na krajský úrad. Ten vyvlastnenie potvrdil.
Súdna cesta Drutarovským ostala posledná nádej – súd. „Podali sme žalobu proti rozhodnutiu o vyvlastnení a požiadali sme o odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia až do definitívneho verdiktu.“ Súd zároveň vyzvali, aby požiadal Ústavný súd o posúdenie vyvlastňovacej vyhlášky s ústavou. Tá totiž zaručuje za obmedzenie vlastníckych práv „primeranú náhradu“.
Výstavba cesty sa tak opäť musela odložiť. Investor odmietal vymeniť „dom za dom“ a čakal na verdikt súdu. A ten šokoval. Ústavný súd v roku 2004 zistil, že vyvlastňovacia vyhláška bola už od roku 1995 neplatná a nemalo sa podľa nej vyvlastňovať. Krajský súd preto vyvlastnenie Drutarovských zrušil.
Celá procedúra sa tak začala odznovu. Po komunálnych voľbách do sporu vstúpil nový primátor Prešova Pavol Hagyari, ktorý sa chcel dohodnúť. Za stolom sa po dlhom čase stretla poškodená rodina so zástupcami správy ciest a mesta. Rokovania boli náročné, no dohodli sa, že správa ciest Drutarovským zaplatí za dom podľa nového znaleckého posudku a čo bude chýbať na výstavbu nového domu, doplatí mesto. Drutarovskí tak na dom dostali 5,9 milióna korún. Postavili si ho na vlastnom pozemku, len kúsok od pôvodného. Dom je dnes tesne pred dokončením, sťahovanie i práce na obchvate sa tak môžu začať.
Cesta mešká a je drahá „Žili a platili sme dane ako ostatní. Kým iní ľudia žili vo svojich bytoch a domoch a venovali sa rodinám a koníčkom, my sme pre rozšírenie cesty pre dobro všetkých toľko šťastia nemali. Pre tvrdohlavosť úradníkov a politikov sme boli zatiahnutí do zbytočného konfliktu, ktorý nás stál veľa času, energie a peňazí,“ opisuje pocity po skončení boja Drutarovský.
Víťazom nie je ani štát. Cesta mešká desať rokov a jej cena bude zrejme vyššia o milióny eur.
Rezignácia znamená prehru
Pri boji o vlastný dom pomáhala Drutarovským právnička EVA KOVÁČECHOVÁ. Verí, že tento príbeh môže pomôcť aj iným.
V čom je prípad Drutarovských výnimočný?
„V tom, že sa tu stretlo niekoľko prvkov, ktoré sú dôležité preto, že sa tá kauza skončila úspešne.“
Aké?
„Vytrvalosť na strane Drutarovských, využívanie všetkých možných právnych prostriedkov, ktoré im zákon umožňoval, a tretím do mozaiky je vyjednávanie alebo hľadanie dohody so všetkými zúčastnenými, lebo len vďaka tomu sa im podarilo dosiahnuť to, čo chceli od začiatku. Neboli proti tomu, aby sa tam postavila cesta, ale mali problém s tým, aby im zobrali dom za úplne smiešnu cenu.“
Môže ich príbeh pomôcť aj druhým?
„Som presvedčená, že je inšpiratívny aj pre druhých. Neviem, či priamo niekomu pomohol alebo inšpiroval, ale rozhodne pomôcť môže.“
Dokáže vytrvalý človek uspieť aj dnes, keď sa už zákony zmenili?
„Myslím si, že ešte stále. Hoci je tá situácia ťažšia, je možné dosiahnuť nie úspech, ale výsledok, ktorý môže byť akceptovateľný pre obe strany.“
Mnohí občania sa však teraz pod tlakom nového zákona podvolili. Dá sa im to zazlievať?
„Ten zákon sám osebe je taký nôž na krk. Na jednej strane povie, že ak nesúhlasíte, tak vám to vezmeme, ale rozhodnutie a peniaze uvidíte ktovie kedy. Alebo na druhej strane súhlasiť môžete a dostanete o 20 percent vyššiu cenu. Takýmto spôsobom núti ľudí ísť proti sebe. Ich vyjednávacia pozícia je slabšia.“
Oplatí sa teda byť vytrvalý a nepodľahnúť?
„Jednoznačne, lebo akákoľvek rezignácia je prehrou.“
Veronika Prušová
Na polia vtrhli buldozéry
Ústavný súd nerozhodol, ako sa k vyvlastňovaciemu zákonu postaví. Jeho nečinnosť odradila od boja za vlastné pozemky mnohých ľudí. Radšej si ich nechali od štátu zobrať.
Výstavba rýchlostnej cesty R1 z Nitry do Tekovských Nemiec berie ľuďom nielen domy a pozemky, ale aj úrodu. V júni buldozéry zničili pole so sladovníckym jačmeňom pri Nitre roľníkovi Jozefovi Ďurišovi. Práce mu nikto neoznámil. Prišiel tak o úrodu asi za 10-tisíc eur iba pár dní pred žatvou.
Juhovýchodný obchvat Nitry pôjde cez pozemky, ktoré patria 1600 vlastníkom. Všetci sú už podľa Národnej diaľničnej spoločnosti „vyrovnaní“, teda sa už dohodli alebo ich vyvlastnili. Pre obchvat zbúrajú napríklad rodinný dom v Krškanoch, do ktorého sa majitelia nasťahovali pred piatimi rokmi a investovali do rekonštrukcie. V Krškanoch zasa iná rodina príde o chatu so sadom.
Pôdu buldozéry zobrali aj majiteľovi polí z Volkoviec v okrese Zlaté Moravce. Stroje najskôr odstránili ornicu a začali so stavebnými prácami. Proti vyvlastneniu sa majiteľ odvolal na Krajský stavebný úrad v Nitre, na prípad upozornil aj Generálnu prokuratúru. Odpoveďou Národnej diaľničnej spoločnosti bolo, že stavebníci postupujú v súlade so zákonom.
Svoje pozemky obetovalo aj vyše tristo obyvateľov severoslovenskej obce Šútovo. Diaľnica v úseku Turany – Hubová na Turci rozdelí dedinu na dve časti. Ako protihodnotu mali majitelia za svoj majetok dostať 1,2-násobok znaleckej ceny. Cesta povedie na pilieroch nad cintorínom obce. (juk, mh)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
