Ten bol do služby zaradený v septembri roku 1959, teda práve pred polstoročím. Lenin bol prvým povrchovým plavidlom s nukleárnym pohonom (prvým plavidlom s atómovým pohonom bola americká ponorka Nautilus) i prvým civilným plavidlom na jadrový pohon. Ľadoborec Lenin má dĺžku 134 m, šírku 27,6 m a výšku 16,1 m. Výtlak lode je 16 000 ton (bez naplnených balastových nádrží). V zadnej časti paluby je pristávacia plocha pre vrtuľníky. Zdrojom energie na pohon tohto obrovského ľadoborca, ktorý uvoľňoval lodiam cestu cez arktickú ľadovú pokrývku, boli pôvodne tri jadrové reaktory OK-150 s tepelným výkonom 90 MW. Jadro týchto reaktorov malo priemer jeden meter a výšku 1,6 m. V reaktore bolo 7 704 palivových článkov. Elektrickou energiou vyrobenou v generátoroch boli poháňané tri lodné skrutky. Celkový výkon prenášaný na tieto hnacie skrutky bol 32,4 MW. Počas služby tohto ľadoborca došlo k trom vážnym jadrovým incidentom. K prvému došlo vo februári 1965, počas opráv a výmeny jadrového paliva. Pre chybu operátora došlo k čiastočnému roztopeniu a deformácii palivových článkov v reaktore číslo dva. Preto bolo rozhodnuté vyňať celý palivový systém vrátane kontrolných tyčí a uložiť ho do špeciálneho puzdra, ktoré bolo po dvoch rokoch skladovania zhodené do mora pri súostroví Novaja Zemlja. K druhému incidentu došlo v roku 1967, keď krátko po výmene palivových článkov vznikla trhlina na chladiacom systéme tretieho reaktora. Kvôli oprave sa musela rozbíjať betónová ochranná obálka reaktora. Namiesto opravy bolo rozhodnuté vymeniť všetky reaktory, generátory pary i čerpadlá. Namiesto troch reaktorov boli do ľadoborca inštalované dva modernejšie reaktory OK-900 s výkonom po 171 MW. Výmena reaktorov a parných generátorov trvala od decembra 1967 do mája 1970. Prvý reaktor OK-900 bol do činnosti uvedený 22. apríla 1970, druhý o deň neskôr. Prípravné práce na obnovenie prevádzky ľadoborca trvali potom do 20. júna 1970. Nový pohonný systém pozostával zo spomenutých dvoch reaktorov, štyroch parných generátorov a štyroch primárnych obehových čerpadiel. Ľadoborec Lenin potom slúžil až do roku 1989, keď bol vyradený zo služby. Príčinou vyradenia bolo nadmerné opotrebenie obšívky trupu trením o ľad. V roku 1990 bolo z reaktorov odstránené spotrebované jadrové palivo. Ľadoborec Lenin bol potom odtiahnutý na základňu atómových ľadoborcov Atomflot v Murmansku a premenený na múzeum. Možno ešte doplniť, že Rusko má v súčasnosti sedem jadrových ľadoborcov, z toho dva riečne. Najnovším a najväčším ruským jadrovým ľadoborcom je v súčasnosti ľadoborec s trochu kurióznym názvom 50. výročie víťazstva, ktorý je v činnosti od roku 2007. Podľa dostupných informácií je tento ľadoborec dlhý 159,6 m a poháňaný dvomi reaktormi OK-900A (výkonu po 171 MW) najväčším ľadoborcom na svete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
