Pri stále rastúcich cenách energie sa ľudia snažia rôznymi spôsobmi znižovať náklady na kúrenie, čo sa dá dosiahnuť najmä znižovaním tepelných strát bytov, domov či celých blokov. Vymieňajú sa staré, netesniace okná za moderné plastové okná s nízkym koeficientom prestupu tepla, zatepľujú sa domy i celé paneláky. Tak či onak, kúriť však bude treba.
Žiadne vykurovacie telesá
Alebo ani nie? Nedávno sa nám v blízkosti Košíc podarilo objaviť dom, v ktorom po jeho dokončení nenájdete žiadne radiátory, ani pod podlahou ukryté vykurovacie prvky. Ide o tzv. energeticky pasívny dom, ktorý si v krásnom prostredí na konci Slanskej Huty stavia Radomír Timko. Ako nám povedal pán Timko, ktorý sa zhodou okolností profesijne venuje inštalovaniu vykurovacích systémov do rodinných domov, svoj vysnívaný dom si stavia svojpomocne a s použitím ekologických (pokiaľ možno prírodných) materiálov. Pri návrhu domu vychádzal zo slovenských tradícií, ktoré dobre poznajú hlinené domy.
Hlina reguluje vlhkosť
Hlina má tú vynikajúcu vlastnosť, že akosi samočinne reguluje vlhkosť vnútri domu: ak je vlhkosť vysoká, hlina ju nasáva, v suchšom období zase vlhkosť uvoľňuje. Prvou myšlienkou pána Timka bolo teda postaviť si hlinený dom. Ukázalo sa však, že hlina nemá práve najvhodnejšie tepelno-izolačné vlastnosti, takže takýto dom by nespĺňal kritériá pre energeticky pasívny dom. Preto od tohto zámeru ustúpil a začal sa zaoberať možnosťou stavby domu z lisovanej slamy. Tu narazil na ďalšiu prekážku: domy so samonosnými stenami z lisovanej slamy sa síce v niektorých krajinách (napr. USA, Francúzsko či Rakúsko) môžu stavať, u nás však nie.
Zdroj priamo z poľa
Výsledkom je kompromis v podobe domu s drevenou nosnou konštrukciou, ktorá je vyplnená lisovanými blokmi slamy. Tieto bloky sa lisujú priamo pri stavbe, a to z balov slamy z pokosenej lúky. Bloky slamy sa zvonku kladú na vnútorný plášť, tvorený veľkoplošnými ekologickými drevotrieskovými doskami. Bloky zlisovanej slamy majú hrúbku 50 cm. Zvonku bude na izolačnú vrstvu slamy „nahodená" vrstva hliny. Táto hlinená vrstva bude potom z troch strán domu chránená pred vplyvmi počasia dreveným obkladom. Zostávajúca stena bude obložená mozaikou. Keďže v dome nebudú inštalované žiadne vykurovacie telesá, zaujímalo nás, ako sa bude v dome v zime vetrať, pretože vydýchaný teplejší vzduch treba predsa len nahrádzať čerstvým a teda studeným vzduchom.
Ohrievať sa bude v zemi
„Môj dom," hovorí Timko, „bude vystrojený systémom núteného vetrania. To znamená, že teplý vydýchaný vzduch bude ventilátor pretláčať cez veľmi účinný výmenník tepla, v ktorom sa teplo z tohto vzduchu odovzdá prichádzajúcemu čerstvému vzduchu zvonku. Ten však nebude privádzaný priamo, ale cez tzv. zemný register. To znamená, že vzduch sa predohreje prechodom cez zem. Vzduch bude prúdiť rúrou dlhou 45 metrov, uloženou v hĺbke dva metre, kde je stabilná teplota okolo 12 stupňov. Ak budeme zvonku nasávať vzduch s teplotou povedzme mínus päť stupňov, zemným registrom sa ohreje na deväť stupňov a až takto predohriaty vzduch bude prechádzať cez spomenutý výmenník tepla." Na vnútorný drevotrieskový plášť bude v prízemných priestoroch uložená vrstva nepálených hlinených tehál, ktorá bude regulovať vlhkosť.
Trávnik na streche
Na ohrev vody budú slúžiť solárne články. Doplnkovým a takpovediac núdzovým vykurovacím zdrojom bude elektrický ohrievač výkonu 2 kW. Dom bude mať doslova zelenú strechu, pretože na nej bude asi 15-centimetrová vrstva hliny, ktorá bude zatrávnená. Samozrejmosťou bude čistička odpadových vôd. Po dostavaní príde to najdôležitejšie: odborníci rôznymi meraniami zhodnotia, či dom spĺňa kritériá energeticky pasívneho domu. Ak to tak bude, pôjde o prvý energeticky pasívny dom na území Slovenska i Česka, postavený z ekologických a miestne dostupných materiálov, teda slamy, dreva a hliny. Za jediný „neekologický" prvok domu možno považovať len jeho betónové základy. Do domu sa po jeho dokončení určite vrátime, aby sme vám sprostredkovali dojmy z pobytu v ňom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
