Napríklad pána s trošku väčšou bradou vystihol zopár ťahmi tak trefne, že sa všetci chichúňali. Brada vyplnila polovicu skicára, no bolo to nesmierne vtipné, čo vám budem hovoriť, k popukaniu. Hneď, ako sa stolička uvoľnila, sadol som si na ňu ja.
"Karikatúru," usmial som sa na chlapíka.
"Dobře," usmial sa on na mňa.
Trpezlivo som sedel desať minút, ani brvou som nemihol. Ľudia sa pristavovali, najprv tichúčko stáli, potom si neodpustili úškrny a v jednej chvíli sa istá pani začala smiať, až ju prehlo v krížoch. Keď už sa nepokryte rehúňali všetci, umelec mi víťazoslávne ukázal svoj výtvor.
Nuž, ak mám pravdu povedať, nevidel som nič, na čom by sa okoloidúci mohli toľko smiať. Ale aby som nevyzeral ako nevďačný človek a suchár, nasilu som sa zasmial, vyplatil ho a pobral sa preč od výsmešných pohľadov. Na hoteli som si karikatúru rozbalil a začal ju študovať. Do izby vošiel môj podriadený, na ktorého názor sa môžem spoľahnúť, lebo je vždy totožný s názorom mojím.
Teda správny.
"Neviem, neviem, šéfe, ale podľa mňa vás vôbec nevystihol. Ani smiešne mi to nepríde, skôr výsmešné," povedal po chvíli premáhania emócií, až mu ústami šklbalo.
"Myslíš?" rástol vo mne nepokoj. A keď jeho názor potvrdili aj ďalší zamestnanci, zhodou okolností tiež podriadení, neurčitý nepokoj sa zmenil v konkrétny hnev.
Vrátil som sa na most a takú fukol tomu kváziumelcovi, že pristál až pri japonských turistoch.
"Što slučilos?" pýtal sa prekvapene.
"Vráť mi peniaze, ty sviňa," zreval som.
"Pačemu?"
"Čo je toto?" kričal som naňho ukazujúc moje zohyzdenie.
"Karikatura, kak ste chtel."
"Toto nie je karikatúra, za toto ťa budem žalovať!"
"Za čem, karikatura krasivaja, i tebe nravilas," vykrúcal sa majster.
"Pozri, aký mám nos! Podobá sa toto čudo na môj úhľadný nos? A pozri, akú veľkú hlavu si mi nakreslil! Vari ma doštípali osy? A kde mám krk? Chýba! A tieto nitky sú nejaké nohy? Veď mi moja žena hovorí, že mám laby ako stĺpy na akropole a ty mi namaľuješ vycucané črievka pokrútené do blajboku!"
"Ale to je karikatúra, to nie je portrét. Keby pán chtel portrét, ja by nakreslil portrét. Ale pan chtel karikatúru..."
"Mňa nepoučuj, ty pseudokarikaturista, ja rozumiem humoru lepšie ako ty! Viem, čo je ešte smiešne a čo je už ponižujúce! Áno, chcel som karikatúru, ale nie takú, na ktorej by sa ľudia smiali!"
Vypúlil oči a zazeral ako nedôverčivé kura.
"Máš pretiahnutú tvár, vidím, že som odhalil tvoj zlý úmysel," pokračoval som zúrivo. "Chcel si ma len ponížiť. Hanba ti, ty hyena jedna!"
Vytrhol som mu peniaze z ruky a hodil skicu do hlavy.
Môže byť rád, že som ho nežaloval. Sviňu jednu, bez chrbtovej kosti...
Vysvetlenie autora: Mená, ktoré som neuviedol, by som si aj tak vymyslel. Akákoľvek podobnosť s Róbertom Ficom je teda absolútne vylúčená.
Autor: Peter B. Doktor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
