Korzár logo Korzár
Utorok, 18. máj, 2021 | Meniny má ViolaKrížovkyKrížovky

Kráľovský zámok vo Varšave

V dnešnej časti nášho seriálu sa vraciame do Európy, k nášmu severnému susedovi, do Poľska. Poľsko ako štát v minulých storočiach trikrát zmizlo z mapy Európy, aby sa na nej znovu objavilo.

Južné krídlo zámku. Zámok bol v druhej svetovej vojne úplne zničený.Južné krídlo zámku. Zámok bol v druhej svetovej vojne úplne zničený. (Zdroj: Archív)

Najťažšou skúškou však Poľsko prešlo v druhej svetovej vojne, počas ktorej boli mnohé poľské mestá a pamiatky zničené. Najhorší osud postihol poľské hlavné mesto, Varšavu, ktoré vojna zanechala v troskách. . Vojská Wehrmachtu si po potlačení Varšavského povstania dali mimoriadne záležať na tom, aby aj z varšavského kráľovského zámku ostala len kopa ruín.

Sídlo Mazovského vojvodstva

Na začiatok možno spomenúť, že prvé osady na území dnešnej Varšavy (po poľsky Warszawa, anglicky Warsaw) boli Bródno (založené v 9.-10. storočí) a Jazdów (12.-13. st.). Po tom, ako vojvoda z Płocku, Boleslav II. napadol Jazdów v roku 1281, bola tu založená ďalšia podobná osada s názvom Warszowa. Tá sa začiatkom 14. storočia stala jedným zo sídiel Mazovského vojvodstva a v roku 1413 hlavným mestom Mazovska. V roku 1526 bola Varšava pričlenená k Poľskému kráľovstvu. Jednou z najvýznamnejších stavieb Varšavy je práve kráľovský zámok (poľsky Zamek królewski w Warszawie). V podstate vlastne nemôžeme hovoriť o historickej stavbe, pretože dnešný zámok je výsledkom rekonštrukcie pôvodného zámku, ktorý takpovediac povstal z ruín.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Rezidencia poľských kráľov

Napriek tomu spomenieme históriu tohto zámku, ktorý bol kedysi oficiálnou rezidenciou poľských kráľov a ktorý je pre Poliakov jedným zo symbolov ich štátnosti. Na mieste dnešného zámku bolo koncom 13. storočia, za panovania mazovského kniežaťa Konráda II., vybudované dreveno-hlinené hradisko, nazvané Malý dvor (latinsky Curia Minor). Ďalšie knieža, Kazimír I., sa rozhodol postaviť na území tohto hradiska prvú murovanú stavbu, Veľkú vežu (Turris Magna). V rokoch 147 až 1410, za vlády kniežaťa Janusza I., bol vybudovaný poschodový gotický zámok, nazvaný Veľký dvor (Curia Maior).

Kniežacie sídlo

Výstavbou tejto veľkej budovy (47,5 m x 7,5 m) sa zvýšil význam celého hradiska, ktoré sa od roku 1414 stáva kniežacím sídlom. Fasáda tohto pôvodného zámku ešte v roku 1944 stála, ale nemecké vojská ju zničili. Keď bolo Mazovsko v roku 1526 začlenené do poľského kráľovstva, spomenutý zámok sa stal jedným z kráľovských sídiel. V rokoch 1556 – 1557 a v roku 1564 poľský kráľ Žigmund August zvolal do zámku kráľovské parlamenty.

Skryť Vypnúť reklamu

Parlament litovsko-poľského štátu

Po tzv. Lublinskej únii (1569), keď Poľsko a Litva vytvorili spoločný štát (ten zohral významnú úlohu v obrane proti tureckej expanzii v Európe), vo varšavskom zámku sa pravidelne schádzal parlament tohto dvojnárodného štátu. V rokoch 1569 až 1572 realizoval kráľ Žigmund August veľké zmeny na zámku. Curia Maior bola prebudovaná tak, aby sa stala vhodným miestom na rokovanie parlamentu, pričom priestory pre poslaneckú snemovňu boli na prízemí a miestnosť pre senát bola na poschodí. Ide o jeden z prvých pokusov v Európe o vytvorenie budovy, určenej špeciálne pre parlamentné účely.

Prestavby v barokovom štýle

Parlamentný charakter Curie Maior zdôrazňovali kresby na fasáde, ktoré znázorňovali erby Poľska, Litvy a rôznych regiónov, z ktorých pochádzali delegáti snemu. Vedľa Curie Maior bola postavená budova v renesančnom štýle, známa ako Kráľovský dom. V tomto dome sídlil kráľ počas zasadaní parlamentu. Ďalšie zmeny zámku boli vykonané počas panovania Žigmunda III., ktorý preniesol kráľovskú rezidenciu z Krakova do Varšavy. Rekonštrukcia v ranom barokovom štýle bola urobená v rokoch 1598 až 1619. Zámok bol rozšírený a dostal terajší päťuholníkový pôdorys. V období rokov 1601 až 1603 bolo dokončené nové severné krídlo zámku. Po roku 1614 bolo vybudované západné krídlo a nakoniec bolo postavené južné krídlo.

Skryť Vypnúť reklamu

Žigmundova veža

V roku 1619 bola dokončená výstavba Novej kráľovskej veže (Nova Turris Regia), ktorá mala výšku 60 metrov a ktorá sa nazýva aj Žigmundova veža. Na vrchol tejto veže boli umiestnené hodiny s pozlátenými ručičkami. Žigmund III. a jeho nasledovníci z dynastie Vasa (Vladislav IV. a Jan Kazimierz) postupne zhromaždili na zámku mnohé drahocenné umelecké diela, vrátane obrazov, ktoré namaľovali Titian, Veronese, Tintoretto, Rembrandt či Rubens. Zámok značne utrpel počas švédskej a nemeckej invázie v rokoch 1655 až 1657. Mnohé umelecké diela boli zničené alebo ukradnuté, pričom k devastácii zámku prispelo aj to, že v ňom bol umiestnený vojenský lazaret. Už v roku 1657 sa začalo s rekonštrukciou zámku, ale kvôli nedostatku peňazí sa práce obmedzili na zastavenie ďalšej deštrukcie budov.

V zámku nemocnica i stajňa

V roku 1698 kráľ Augustus II. pripravoval rekonštrukciu celého zámku. Počas tzv. veľkej severnej vojny švédske vojská v máji 1702 opäť obsadili zámok a zriadili v ňom nemocnicu a v zasadacej sieni parlamentu dokonca stajňu. Na základe mierovej dohody z roku 1707 obsadili Varšavu ruské vojská a na zámku sa usadil ruský cár Peter I. V roku 1717 bola úplne prebudovaná parlamentná sála, a to tak, aby slúžila novým saským vládcom ako korunovačná sieň. V nasledujúcich rokoch boli prebudované mnohé ďalšie miestnosti zámku. V rokoch 1740 bola fasáda na strane rieky Visly prebudovaná v neskorobarokovom štýle.

Prijali v ňom ústavu

Obdobie svojej najväčšej slávy zažil zámok počas vlády posledného poľského kráľa, Stanislawa Augusta Poniatowskeho, ktorý vládol od roku 1764 do tretieho delenia Poľska v roku 1795. Kráľ získal mnohé umelecké diela a interiér bol prebudovaný v neoklasicistickom štýle. V rokoch 1774 až 1777 boli dokončené súkromné priestory monarchu. V rokoch 1780 až 1784 bola postavená nová budova pre knižnicu. V senátnej sále bola 3. mája 1791 prijatá poľská ústava (je to prvá moderná národná európska ústava). Počas povstania v roku 1963 ruská armáda úplne zničila kráľovskú záhradu na strane Visly.

Sídlo poľského prezidenta

Poslední opravy zámku počas ruskej vlády boli vykonané v roku 1902. Počas prvej svetovej vojny bol zámok sídlom nemeckého vojenského guvernéra. Po opätovnom získaní nezávislosti Poľska v roku 1918 sa začali rozsiahle rekonštrukčné práce, ktoré trvali do roku 1939, pričom od roku 1926 bol zámok sídlom poľského prezidenta. Hneď po začatí druhej svetovej vojny bol však zámok ostreľovaný nemeckým delostrelectvom a vážne poškodený. Hitler potom nariadil vyhodiť celý zámok do vzduchu. Zvyšky stien boli potom odstrelené v roku 1944, po potlačení Varšavského povstania.

Rekonštrukcia zo zbierok občanov

Zo zámku ostala kopa ruín. Rozhodnutie obnoviť zámok v jeho pôvodnej kráse prijala poľská vláda pomerne neskoro, až 20. januára 1971. Celá rekonštrukcia bola financovaná z dobrovoľných príspevkov, pričom do mája 1975 sa vyzbieralo 500 miliónov zlotých. Hlavné stavebné práce (rekonštrukcia do stavu pred rokom 1939) boli ukončené v júli 1974, zariaďovanie miestností nábytkom a umeleckými dielami trvalo až do roku 1988. Dnes je zámok, ktorý obrazne povedané niekoľko ráz povstal z popola, múzeom a národnou historickou a kultúrnou pamiatkou.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. SYNLAB je v Európe jednotkou v laboratórnej diagnostike
  2. Ako správne nalepiť obklady v kúpeľni?
  3. Chcete mať pasívny príjem vďaka investovaniu? Ako začať?
  4. Začala sezóna bicyklov aj ich zlodejov: Dajte si na svoj pozor!
  5. Tepelnou izoláciou POLYFORM pohodlne ušetríte náklady
  6. 5 spôsobov, ako Wi-Fi 6 pomáha biznisu
  7. Čo som sa naučila o mužskom holení a o mužoch
  8. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  9. Mooncity: prvá expozícia elektromobility na Slovensku
  10. Na elektromobile môžete prerobiť, ale aj ušetriť
  1. FAVI tento rok plánuje expanziu na 10 ďalších trhov
  2. SYNLAB je v Európe jednotkou v laboratórnej diagnostike
  3. Mooncity: prvá expozícia elektromobility na Slovensku
  4. Čo som sa naučila o mužskom holení a o mužoch
  5. Na elektromobile môžete prerobiť, ale aj ušetriť
  6. Prekvapia hokejový svet? Slovensko ide na šampionát s mladíkmi
  7. Začala sezóna bicyklov aj ich zlodejov: Dajte si na svoj pozor!
  8. Ceny nehnuteľností stále rastú. Je čas investovať
  9. 5 spôsobov, ako Wi-Fi 6 pomáha biznisu
  10. Bakalárske študijné programy na FVT
  1. Tajná komunita, v ktorej nakupujete so zľavami až do 80% 15 102
  2. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel 8 885
  3. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku 8 285
  4. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania 7 468
  5. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy? 7 151
  6. Nákupy, ktoré rozbúchajú srdce v nákupnom centre Novum Prešov 6 984
  7. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér 6 392
  8. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite 5 644
  9. Na elektromobile môžete prerobiť, ale aj ušetriť 4 777
  10. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 4 678
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Momentka z Vyšnej Myšle.

Mnohé obce sa museli boriť s následkami vytrvalého dažďa.

7m
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vypĺňanie medzinárodného očkovacieho preukazu.

Súkromná firma potvrdenie ponúka za poplatok.

54m
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kedy to Kollára prestane baviť?

Peter Tkačenko

Koalícia sa potáca z krízy do krízy.

4 h
 V Košiciach platí tretí stupeň povodňovej aktivity na vodných tokoch a drobných vodných tokoch pretekajúcich cez územie mesta.

Heger sľúbil Rudnu peniaze z rezervy.

9 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop