Korzár logo Korzár
Sobota, 2. júl, 2022 | Meniny má Berta

Kráľovský zámok vo Varšave

V dnešnej časti nášho seriálu sa vraciame do Európy, k nášmu severnému susedovi, do Poľska. Poľsko ako štát v minulých storočiach trikrát zmizlo z mapy Európy, aby sa na nej znovu objavilo.

Južné krídlo zámku. Zámok bol v druhej svetovej vojne úplne zničený.Južné krídlo zámku. Zámok bol v druhej svetovej vojne úplne zničený. (Zdroj: Archív)

Najťažšou skúškou však Poľsko prešlo v druhej svetovej vojne, počas ktorej boli mnohé poľské mestá a pamiatky zničené. Najhorší osud postihol poľské hlavné mesto, Varšavu, ktoré vojna zanechala v troskách. . Vojská Wehrmachtu si po potlačení Varšavského povstania dali mimoriadne záležať na tom, aby aj z varšavského kráľovského zámku ostala len kopa ruín.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sídlo Mazovského vojvodstva

Na začiatok možno spomenúť, že prvé osady na území dnešnej Varšavy (po poľsky Warszawa, anglicky Warsaw) boli Bródno (založené v 9.-10. storočí) a Jazdów (12.-13. st.). Po tom, ako vojvoda z Płocku, Boleslav II. napadol Jazdów v roku 1281, bola tu založená ďalšia podobná osada s názvom Warszowa. Tá sa začiatkom 14. storočia stala jedným zo sídiel Mazovského vojvodstva a v roku 1413 hlavným mestom Mazovska. V roku 1526 bola Varšava pričlenená k Poľskému kráľovstvu. Jednou z najvýznamnejších stavieb Varšavy je práve kráľovský zámok (poľsky Zamek królewski w Warszawie). V podstate vlastne nemôžeme hovoriť o historickej stavbe, pretože dnešný zámok je výsledkom rekonštrukcie pôvodného zámku, ktorý takpovediac povstal z ruín.

SkryťVypnúť reklamu

Rezidencia poľských kráľov

Napriek tomu spomenieme históriu tohto zámku, ktorý bol kedysi oficiálnou rezidenciou poľských kráľov a ktorý je pre Poliakov jedným zo symbolov ich štátnosti. Na mieste dnešného zámku bolo koncom 13. storočia, za panovania mazovského kniežaťa Konráda II., vybudované dreveno-hlinené hradisko, nazvané Malý dvor (latinsky Curia Minor). Ďalšie knieža, Kazimír I., sa rozhodol postaviť na území tohto hradiska prvú murovanú stavbu, Veľkú vežu (Turris Magna). V rokoch 147 až 1410, za vlády kniežaťa Janusza I., bol vybudovaný poschodový gotický zámok, nazvaný Veľký dvor (Curia Maior).

Kniežacie sídlo

Výstavbou tejto veľkej budovy (47,5 m x 7,5 m) sa zvýšil význam celého hradiska, ktoré sa od roku 1414 stáva kniežacím sídlom. Fasáda tohto pôvodného zámku ešte v roku 1944 stála, ale nemecké vojská ju zničili. Keď bolo Mazovsko v roku 1526 začlenené do poľského kráľovstva, spomenutý zámok sa stal jedným z kráľovských sídiel. V rokoch 1556 – 1557 a v roku 1564 poľský kráľ Žigmund August zvolal do zámku kráľovské parlamenty.

SkryťVypnúť reklamu

Parlament litovsko-poľského štátu

Po tzv. Lublinskej únii (1569), keď Poľsko a Litva vytvorili spoločný štát (ten zohral významnú úlohu v obrane proti tureckej expanzii v Európe), vo varšavskom zámku sa pravidelne schádzal parlament tohto dvojnárodného štátu. V rokoch 1569 až 1572 realizoval kráľ Žigmund August veľké zmeny na zámku. Curia Maior bola prebudovaná tak, aby sa stala vhodným miestom na rokovanie parlamentu, pričom priestory pre poslaneckú snemovňu boli na prízemí a miestnosť pre senát bola na poschodí. Ide o jeden z prvých pokusov v Európe o vytvorenie budovy, určenej špeciálne pre parlamentné účely.

Prestavby v barokovom štýle

Parlamentný charakter Curie Maior zdôrazňovali kresby na fasáde, ktoré znázorňovali erby Poľska, Litvy a rôznych regiónov, z ktorých pochádzali delegáti snemu. Vedľa Curie Maior bola postavená budova v renesančnom štýle, známa ako Kráľovský dom. V tomto dome sídlil kráľ počas zasadaní parlamentu. Ďalšie zmeny zámku boli vykonané počas panovania Žigmunda III., ktorý preniesol kráľovskú rezidenciu z Krakova do Varšavy. Rekonštrukcia v ranom barokovom štýle bola urobená v rokoch 1598 až 1619. Zámok bol rozšírený a dostal terajší päťuholníkový pôdorys. V období rokov 1601 až 1603 bolo dokončené nové severné krídlo zámku. Po roku 1614 bolo vybudované západné krídlo a nakoniec bolo postavené južné krídlo.

SkryťVypnúť reklamu

Žigmundova veža

V roku 1619 bola dokončená výstavba Novej kráľovskej veže (Nova Turris Regia), ktorá mala výšku 60 metrov a ktorá sa nazýva aj Žigmundova veža. Na vrchol tejto veže boli umiestnené hodiny s pozlátenými ručičkami. Žigmund III. a jeho nasledovníci z dynastie Vasa (Vladislav IV. a Jan Kazimierz) postupne zhromaždili na zámku mnohé drahocenné umelecké diela, vrátane obrazov, ktoré namaľovali Titian, Veronese, Tintoretto, Rembrandt či Rubens. Zámok značne utrpel počas švédskej a nemeckej invázie v rokoch 1655 až 1657. Mnohé umelecké diela boli zničené alebo ukradnuté, pričom k devastácii zámku prispelo aj to, že v ňom bol umiestnený vojenský lazaret. Už v roku 1657 sa začalo s rekonštrukciou zámku, ale kvôli nedostatku peňazí sa práce obmedzili na zastavenie ďalšej deštrukcie budov.

V zámku nemocnica i stajňa

V roku 1698 kráľ Augustus II. pripravoval rekonštrukciu celého zámku. Počas tzv. veľkej severnej vojny švédske vojská v máji 1702 opäť obsadili zámok a zriadili v ňom nemocnicu a v zasadacej sieni parlamentu dokonca stajňu. Na základe mierovej dohody z roku 1707 obsadili Varšavu ruské vojská a na zámku sa usadil ruský cár Peter I. V roku 1717 bola úplne prebudovaná parlamentná sála, a to tak, aby slúžila novým saským vládcom ako korunovačná sieň. V nasledujúcich rokoch boli prebudované mnohé ďalšie miestnosti zámku. V rokoch 1740 bola fasáda na strane rieky Visly prebudovaná v neskorobarokovom štýle.

Prijali v ňom ústavu

Obdobie svojej najväčšej slávy zažil zámok počas vlády posledného poľského kráľa, Stanislawa Augusta Poniatowskeho, ktorý vládol od roku 1764 do tretieho delenia Poľska v roku 1795. Kráľ získal mnohé umelecké diela a interiér bol prebudovaný v neoklasicistickom štýle. V rokoch 1774 až 1777 boli dokončené súkromné priestory monarchu. V rokoch 1780 až 1784 bola postavená nová budova pre knižnicu. V senátnej sále bola 3. mája 1791 prijatá poľská ústava (je to prvá moderná národná európska ústava). Počas povstania v roku 1963 ruská armáda úplne zničila kráľovskú záhradu na strane Visly.

Sídlo poľského prezidenta

Poslední opravy zámku počas ruskej vlády boli vykonané v roku 1902. Počas prvej svetovej vojny bol zámok sídlom nemeckého vojenského guvernéra. Po opätovnom získaní nezávislosti Poľska v roku 1918 sa začali rozsiahle rekonštrukčné práce, ktoré trvali do roku 1939, pričom od roku 1926 bol zámok sídlom poľského prezidenta. Hneď po začatí druhej svetovej vojny bol však zámok ostreľovaný nemeckým delostrelectvom a vážne poškodený. Hitler potom nariadil vyhodiť celý zámok do vzduchu. Zvyšky stien boli potom odstrelené v roku 1944, po potlačení Varšavského povstania.

Rekonštrukcia zo zbierok občanov

Zo zámku ostala kopa ruín. Rozhodnutie obnoviť zámok v jeho pôvodnej kráse prijala poľská vláda pomerne neskoro, až 20. januára 1971. Celá rekonštrukcia bola financovaná z dobrovoľných príspevkov, pričom do mája 1975 sa vyzbieralo 500 miliónov zlotých. Hlavné stavebné práce (rekonštrukcia do stavu pred rokom 1939) boli ukončené v júli 1974, zariaďovanie miestností nábytkom a umeleckými dielami trvalo až do roku 1988. Dnes je zámok, ktorý obrazne povedané niekoľko ráz povstal z popola, múzeom a národnou historickou a kultúrnou pamiatkou.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  2. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  3. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  4. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  7. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  8. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  1. Meranie rýchlosti v úsekoch už nebude pre vodičov problémom
  2. Ocenená 4K autokamera Mio má aj 2K so 60 snímkami a FHD so 120!
  3. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  4. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  7. V uliciach Košíc vyzbierali dobrovoľníci 26 ton odpadu
  8. Výlety na mieru pre celú rodinu
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 15 268
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 784
  3. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 391
  4. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 8 447
  5. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 4 236
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 805
  7. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami 3 414
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 256

Blogy SME

  1. Jana Hanuliaková: Pani Remišová, konajte!
  2. Věra Tepličková: Cieľom novej reformy je, aby sme uvideli, čo sme zatiaľ nevideli
  3. Štefan Vidlár: Nádzej zvíťezí
  4. Martin Fletcher: Video: Pomůžete vybrat potřebnou částku na automobil pro těžce nemocnou Zuzanku?
  5. Milan Removčík: Belianske Tatry.
  6. Marian Letko: Ostrovy cestovným ruchom nepoľúbené (1.časť)
  7. Elena Antalová: Ak chceme zostať príčetní, každá zaujímavosť poteší
  8. Ľubomír Maretta: Edo
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 15 844
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 11 277
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 852
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 8 533
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 862
  6. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 323
  7. Andrej Kiska: Pomôžme Cigánom dostať sa tam, kam tak mnohí chcú. 3 171
  8. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 055
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Jana Hanuliaková: Pani Remišová, konajte!
  2. Věra Tepličková: Cieľom novej reformy je, aby sme uvideli, čo sme zatiaľ nevideli
  3. Štefan Vidlár: Nádzej zvíťezí
  4. Martin Fletcher: Video: Pomůžete vybrat potřebnou částku na automobil pro těžce nemocnou Zuzanku?
  5. Milan Removčík: Belianske Tatry.
  6. Marian Letko: Ostrovy cestovným ruchom nepoľúbené (1.časť)
  7. Elena Antalová: Ak chceme zostať príčetní, každá zaujímavosť poteší
  8. Ľubomír Maretta: Edo
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 15 844
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 11 277
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 852
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 8 533
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 862
  6. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 323
  7. Andrej Kiska: Pomôžme Cigánom dostať sa tam, kam tak mnohí chcú. 3 171
  8. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 055
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu