ideové základy politiky, mole konformity a nadbiehania priemeru úplne nezožrali.
Po odchode „palkovcov", ku ktorým ak nie ľudsky, tak zmýšľaním patril, to mal totiž Lipšic nahnuté v členskej základni, ktorá svojho času odriekavala zdravasy i otčenáše v mene kohabitácie so Smerom, To, že Lipšic sa udržal, je prvá viditeľná práca Figeľa, a jediná záruka, že mediálny obraz KDH sa nerozpustí v úplnej nude. Zvyšok obmeneného vedenia, na čele s Figeľom osobne, je totiž dôkazom, že v KDH stále nepochopili určujúci význam marketingu v odvetví šoubiznisu, ktoré zo zotrvačnosti nazývame politika.
Figeľ, ktorý pod Ficom na druhú periódu komisára nemohol ani pomyslieť, bol a je jedinou autoritou, čo môže dať KDH ilúziu nového odrazu. Jeho inštalácia završuje symbolický oblúk nad decéniom hnutia. Práve Figeľova „otvorenosť", ktorú si vybral za leitmotív aj teraz, bola totiž dôvodom, prečo sa proti nemu v roku 2000, keď kandidoval prvýkrát, vytvorila široká koalícia „tradicionalistov" od Čarnogurského, cez „palkovcov", exotov typu Gabura, karieristov všetkého druhu, až po stredný prúd okolo Hrušovského. Ten napokon voľbu proti nemu hladko vyhral práve kvôli obave, že „otvorený" Figeľ donesie Dzurindovi KDH ako na podnose. Dnes ten istý Figeľ v tom istom KDH, s „otvorenosťou" na perách a deklarovaným hlavným spojencom SDKÚ, získava 98 percent hlasov v tajných voľbách, pričom do funkcie ho osobne uvádza a odporúča ten Hrušovský, ktorý mal v únose KDH do SDKÚ Figeľovi kedysi zabrániť. Tak tomu sa hovorí absolútne zadosťučinenie.
Skutočnosť, že predseda ani podpredsedovia nemali protikandidátov, len potvrdzuje, že život s KDH nebude pestrý a inšpiratívny ani v novom cykle. Figeľ má výhodu, že spory z prelomu tisícročí zvetrali a prekryli ich čerstvejšie, pričom najvyšší post v Bruseli, ktorý zastával, nie je z tých, kde by sa dali strácať body. Vracia sa s aurou takmer novej a zároveň osvedčenej tváre. Avšak problém Figeľa a tým i celého KDH je, že vnútorne inklinuje ku konformite a „stredovým" vodám, čo nesľubuje veľa ani marketingovo (keďže do stredu sa vehementne ryje SDKÚ), ani obsahovo pre toho voliča, ktorý by od kresťanského hnutia v postkresťanskej Európe (na postkresťanskom Slovensku), čakal zásadovejšie stanoviská. Najhranejšie vyjadrenie, ktoré dal médiám, že nepôjde do koalície s tými, čo „korupciu kryjú", je už také typicky „figeľovské". Hlavnému spojencovi Dzurindovi, v mene ktorého aj Radičová opäť potvrdila, že „Smer vylučuje", tým podráža nohy, keďže zostáva nekrytý od tyla a Fico môže hrať na strunu, že dnešní partneri mu nie sú súdení na neurčito a izolácia sprava je iba sen SDKÚ. Figeľ konformne prebral aj nacionálnu líniu starého vedenia proti SMK, hoci je jasné, že bez Maďarov víťazný blok bez Smeru nezostavia nieže po voľbách, ale ani v prieskumoch pred nimi...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
